Chrám Matky Božej v Paríži, známy aj ako Notre-Dame, je majestátna katedrála, s ktorou sú nerozlučne späté osudy hlavných hrdinov rovnomenného románu Victora Huga. Autor dokonale vystihuje vtedajšiu dobu a problémy v spoločnosti, rovnako ako aj vo svojich ostatných dielach.
Román sa odohráva v stredovekom Paríži v roku 1482, v dobe vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta XI. Hlavnou myšlienkou diela je obraz Paríža v 15. storočí, kde autor ukazuje žobrákov, zlodejov, študentov, cirkev, prostý ľud a pokryteckú šľachtu. Hlavní hrdinovia stoja na okraji spoločnosti.
Chrám Matky Božej v Paríži počas západu slnka.
Dej a hlavné postavy
Dej sa začína 6. januára v roku 1482 oslavou dvoch slávností spojených v jeden deň: sviatok Troch kráľov a slávnosť bláznov. Parížania sa schádzali na tri miesta: k ohňu radosti na námestie de Gréve, pred Braquovu kaplnku, kde sa mal stavať máj a do Súdneho paláca, kde sa mali hrať mystériá. Hlavným hrdinom je hluchý a znetvorený zvonár Quasimodo, ktorý sa stáva kráľom bláznov. Spolu s Frollom sa pokúsi uniesť Esmeraldu, no je chytený a pripútaný k pranieru. Esmeralda mu prinesie zo súcitu vodu a on sa do nej zamiluje.
Esmeralda je krásne šestnásťročné dievča pokladané za cigánku. Je plná temperamentu, neprestajne živá a s úsmevom na tvári. Svojím temperamentom sa živí, je tanečnicou, a spolu zo svojou kozou Džali predvádzajú triky na Parížskych námestiach. Je protikladom Quasimoda, je očarujúco krásna, nežná a dôverčivá.
Claude Frollo je arcidiakon, ktorý celý svoj život trávi v malých komorách chrámu. Miluje Esmeraldu a kvôli tejto láske je schopný i vraždiť. Je najrozporuplnejšia postava, osobnosť, ktorú vášeň k žene pretvorí na netvora, sám si uvedomuje svoju zmenu a hovorí, že pľuje svojmu Bohu do tváre.
Phoebus je kapitán nočnej hliadky, známy sukničkár, do ktorého sa zamilovala i Esmeralda. Dôstojník parížskeho pluku, ktorý je zasnúbený, a ktorý sa aj napriek tomu radostne oddáva dievčinám a múti im hlavy.
Gudula je Esmeraldina pravá matka, ktorá nenávidí cigánov, pretože jej v mladosti ukradli jej krásnu dcérenku.
Charakteristika hlavných postáv
Quasimodo
Mrzák, ktorý žije v chráme a robí zvonára. Je to kontrastná postava. Zvonku je mrzký, hrbatý, hluchý, ale vo vnútri je láskavý, citlivý, úprimný. Katedrála je pre Quasimoda celým svetom, pozná každý jej kút. V katedrále žije celý svoj život, takmer ju neopúšťa, lebo kvôli jeho výzoru ho vyštvali zo spoločnosti.
Ľud sa Quasimodovy vysmieva, ale sa ho aj boja, lebo si myslia že je v spojení s diablom. Quasimodo začína ľudí nenávidieť, stáva sa plachým a nesmelým. Quasimoda sa v detstve ujal kňaz Frollo a vychoval ho. Chrám sa stal Quasimodovým domovom. Quasimodo miloval zvony, no po čase ohluchol. Žil v osamelosti, I'udia ho nemali radi pre jeho škaredý výzor, v ktorom vidia zlo. Jediného, koho mal Quasimoda rád je kňaz Frollo.
Quasimodo
Esmeralda
Krásne mladé 16-ročné dievča. Všetci boli presvedčení, že je cigánka, ale ju cigáni len vychovali. V detstve odcudzená svojim rodičom, dúfala, že sa jej ich podarí nájsť vďaka svojmu zelenému vrecúšku, v ktorom nosila topánočku z detstva. Jej najlepšia priateľka bola jej kozička Džali. Esmeralda mala veľmi dobré srdce. Vzala si za manžela Pierra Gringoira, len aby ho zachránila od šibenice. Skutočne však bola zaľúbená do Phoeba, ktorý sa s ňou len zahrával. Zistila to však až neskôr. Veľmi ju to ranilo. Nakoniec ju zabila láska k nemu.
Esmeralda je nekontrastná postava. Navonok pekná, vo vnútri úprimná, mravná, vášnivo sa zamiluje do Phoeba, nepristúpi na nečisté ponuky Frolla ani za cenu straty slobody a života.
Je dobré, citlivé a nevinné dievča, plné mladosti a radosti zo života. Celý život vyrastala na pokraji spoločnosti spolu so zberbou a tak sa vie postarať o svoju bezpečnosť. Je veľmi temperamentná, šikovná a prefíkaná, rada ukazuje svoje talenty pred publikom, v hĺbke duše je však hanblivá. I ona zahorela láskou k mladému urodzenému vojakovi. Jej láska je však fanatická, hlúpa a naivná, kvôli nej prehliada Quasimodovu dobrotu, ktorou ju zahŕňa a je jej dokonca prednejšia ako vlastná matka, ktorú po dlhom čase objaví.
Claude Frollo
Parížsky kňaz. Napriek tomu sa zamiloval do Esmeraldy. Vystupuje ako vychovávateľ Quasimoda. Navonok sa správa ako vyrovnaný so všetkým, ale v skutočnosti bol žiarlivý a rozporuplný. Pre Esmeraldu bol schopný aj vraždiť, čo sa prejavilo pri jeho pokuse zabiť Phoeba.
Claude Frollo celý svoj život trávi v malých komorách chrámu. Je najrozpornejšia postava, je osobnosť, ktorú vášeň k žene pretvorí na netvora, veľmi vzdelaný, vážený, sám si uvedomuje svoju zmenu, sám hovorí, že pľuje svojmu Bohu do tváre, nechce byť pastierom duší, ochutnáva i zakázané ovocie alchýmie a astrológie, rozmýšľajúci o živote, milujúci, ale žiarlivý, neuvedomujúci si city iných a ich konanie.
Je arcibiskupom oddaným vede a všetkému s ňou spojenému. Vo svojej túžbe po poznaní zachádza až do extrémov a dostáva sa do styku s mágiou. Stará sa o svojho brata, ktorého miluje, na verejnosti však pôsobí neprístupne a chladno. Jeho vyrovnanosť však naruší láska k Esmeralde, ktorá sa stáva bezhraničnou, až šialenou. Pre to, aby získal jej náklonnosť by urobil všetko pomyslenie, že by ju videl v náručí iného muža je neznesiteľná - radšej by videl Esmeraldu mŕtvu. Táto láska ho pomaly opantáva, zrieka sa svojich zásad, kuje pykle na získanie dievčiny a stáva sa zverom schopným všetkého.
Phoebus
Pekný mladý muž, pracoval ako veliteľ kráľovskej stráže. Bol zasnúbený s Ľalianou, no neváhal dať si schôdzku s Esmeraldou, ktorá bola do neho zaľúbená.
Je samoľúbym vojakom urodzeného rodu, ktorý má rád všetko, čo k vojenčine patrí - ženy, alkohol a pýchu. Esmeralda sa mu zapáči pre jej krásu, mladosť a oddanosť, no v skutočnosti pre neho nič neznamená. Phoebus je zasnúbený so svojou sesternicou, no jeho láska k nej je tiež viac - menej telesná.
Pierre Gringoire
Úbohý chudobný básnik. Manželstvo s Esmeraldou ho oslobodilo od šibenice. Esmeralda ho neľúbila, no on ju mal úprimne rád a chcel si získať jej priazeň.
Pierre Gringoire - svojou prítomnosťou spája jednotlivé postavy a prostredia románu. Spolu s rozprávačom nás sprevádza dejom románu. Je to spisovateľ bez úspechu, bez peňazí, dobrodruh, túla sa po uliciach, pozoruje život, hľadá námety.
Gudula
Bola pustovníčkou v Myšej diere (verejná cela, kde sa kajali a modlili ženy za svojich blízkych, ktorí zomreli alebo ich nevedeli nájsť; táto cela nemala dvere, iba jedno zamrežované okienko, cez ktoré im ľudia dávali jedlo). Keď bola Gudula mladá, mala nádhernú dcérku. Mala ju najradšej na svete. Ale raz sa na chvíľu odbehla porozprávať so susedkou a keď sa vrátila, jej dcérka tam už nebola. Skoro zošalela. Chodila po celom meste, hľadala ju, ale nenašla. Nezostalo po nej nič, iba jedna vyšívaná črievička.
Nenávidela cigánov, lebo jej uniesli dcéru. Nakoniec zistila, že Esmeralda je jej dcéra.
Vzájomné vzťahy a tragický koniec
Príbeh je plný kontrastov a tragických zvratov. Láska a nenávisť sa prelínajú, a osudy hlavných postáv sú navždy spojené s katedrálou Notre-Dame. Autor poukazuje na rôzne vrstvy obyvateľov v Paríži, že sú skazené a prehnité. Ukázal ,že aj vydedenec zo spoločnosti, ktorého všetci nenávidia, dokáže milovať a za svoju lásku obetovať aj život. Odcudzuje rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Na druhej strane je kňaz od ktorého by nikto nečakal že vie byť pokrytecký, otrasný a zlý.
Napriek mnohým neúspešným pokusom dobyť dívčino srdce sa Frollo nevzdáva a neváha použiť tých najhorších prostriedkov. Vina jeho intrik je Esmeralda obvinená z čarodejníctva a vsadená do žalára, odsúdená na smrť. V osudnú vteřinu, keď nad ňou už visí provaz šibenice na námestí Gréve, sa zničoho nič objaví Quasimodo a dívku odnese do nedotknuteľného azylu Chrámu. Frollo ponúkne Esmeralde záchranu výmenou za jej odanost a lásku. Ona však „zlého a ošklivého kňaza“ poniekoľkáté odmietne a Frollo ju vydá napospas osudu.
Po Esmeralde idú vojaci. Matka ju však úspešne ukryje vo vnútri svojho dobrovoľného väzenia. Dívence sa však stane osudnou jej nenaplnená láska- Phoebus. Vykričkne jeho meno a upozorní tak na seba celú hliadku. Je teda popravená a jej matka je vojakmi neúmyselne zabitá. Quasimodo si konečne dá konečne všetko dohromady a zlomený zármutkom svrhne pátera zo strechy.
Autor popisuje, ako boli v hromadnom hrobe nájdené dve kostry: „…Jedna z nich bola kostra ženy… Druhá kostra, ktorá ju držala v tesnom objatí, bola kostra muža. Všimli si, že mala pokrivenú pateř, hlavu vrazenú medzi lopatky a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomený vaz a bolo jasné, že nejde o obešenca. Muž, ktorému kostra patrila, prišiel teda umrieť.
Použité typické znaky romantického diela: Uplatňuje sa tu harmónia kontrastov, napr. krásna Esmeralda vs. ohyzdný Quasimodo. Taktiež hrdinovia sú romantickí - trpia pre lásku a pre naplnenie ideálov. Tragický a sentimentálny koniec je tiež pre romantický dielo typické.
Tabuľka hlavných postáv
| Postava | Charakteristika |
|---|---|
| Quasimodo | Mrzák, zvonár, láskavý a citlivý |
| Esmeralda | Krásna cigánka, úprimná a mravná |
| Claude Frollo | Kňaz, rozporuplný a posadnutý |
| Phoebus | Kapitán lukostrelcov, sukničkár |
| Pierre Gringoire | Básnik, dobrodruh |
| Gudula | Pustovníčka, matka Esmeraldy |