Kláštor pod Znievom a Kalvária: História a Významné Pamiatky

Kláštor pod Znievom, malebné mestečko v Turčianskej kotline, sa pýši bohatou a fascinujúcou históriou. Jeho dejiny sú úzko späté s hradom Zniev, ktorý sa pôvodne nazýval Turčiansky hrad. Obec sa vyvinula z podhradia a stala sa prvou v Turci, ktorej kráľ Belo IV. udelil mestské výsady v roku 1266.

Kalvária v Kláštore pod Znievom

Najstaršia história a vznik obce

Hoci prvé stopy po osídlení širšieho regiónu siahajú do staršej doby kamennej (3200 - 1900 p. n. l.), bezprostredné okolie Znieva bolo osídlené až v dobe bronzovej. Zlomky dvoch medených sekeromlatov zo staršej doby bronzovej (1900 - 1500 p. n. l.) a hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej (1200 - 1000 p. n. l.) to dokladajú. V dobe rímskej (1. - 4. stor. n. l.) bolo územie obce i poloha neskoršieho hradu osídlené ľudom púchovskej kultúry.

Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce. Do konca 12. storočia vzniklo v Turci približne tridsaťdeväť osád.

Už v tomto čase sa v Turci usadili zoborskí benediktíni, ktorých panovník aj hmotne dotoval. Hraničná listina kráľa Kolomana z roku 1113 uvádza jediný majetok a to ”Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Túto skutočnosť môžeme považovať za dôkaz centra väčšej občiny na území Kláštora pod Znievom už na prelome 10. - 11. storočia.

O tom, akou obcou teda Kláštor pod Znievom je, svedčí v prvom rade jeho názov, zložený z dvoch výrazov. Z prvého sa dozvedáme, že obec dostala meno od kláštora, ktorý tu bol založený, zatiaľ čo význam druhého výrazu - Zniev alebo Zniov - je nejasný. Predovšetkým nie je isté, čo tento výraz znamená a nie je jasné, čo sa týmto názvom pôvodne označovalo, či skalný výbežok pohoria Žiare a či hrad, ktorý na tomto výbežku povstal.

Hrad Zniev prichýlil kráľa Belu IV. na úteku z bitky pri Slanej, čo okrem iných historických súvislostí dokazuje i skutočnosť, že len veľmi krátko po odchode Tatárov Belo IV. dňom 29. január 1243 datuje jednu svoju listinu ”apud castrum Turuz” - čiže „na hrade Turiec“, čo bol pôvodný názov hradu Zniev (od ktorého sa odvodil názov regiónu Turiec).

Aby sa tento málo obývaný kraj mohol povzniesť a prinášať kráľovi a krajine náležitý úžitok, rozhodol sa kráľ Belo IV. založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251. Navyše, Belo IV. usídlenie sa rehole premonštrátov (v tej dobe známej v celej západnej Európe) a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska.

Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili. Vysušovali močiare a takto získanú pôdu menili na úrodné role. Vyrubovali alebo vypaľovali neprehľadné lesy a na ich miestach zriaďovali lúky, role a záhrady. Na uskutočňovanie takéhoto pracovného programu bolo potrebné stále viac pracovných síl.

V rámci svojich kompetencií premonštráti plnili v cirkvi aj staviteľskú funkciu. Už v 13. storočí začala svoju činnosť staviteľská gotická škola, ktorá najskôr v Znieve vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala kostoly v Turci.

Vývoj mestečka a jeho význam

Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov. Mestečko Zniev dostalo okolo roku 1266 od kráľa Belu IV. aj prvé mestské práva v Turci. Odvtedy sa Zniev menoval mestom (suburbium oppidum Turoch).

Kláštor pod Znievom ako mesto, v ktorom bolo sídlo prepozitúry, bol výstavnejší než ostatné obce dŕžavia, čo možno usúdiť najmä z toho, že premonštrátom na výstavbe obce veľmi záležalo. Výsledkom tohto diania je aj fakt, že Kláštor pod Znievom i dnes patrí medzi obce vzorne usporiadané a plánovito budované.

Čo sa týka Znievskeho hradu, dôležitou udalosťou v jeho histórii bol fakt, že pri vzniku nového administratívneho celku Turčianskej župy sa nestal župným hradom (ktorým sa stal Sklabinský hrad). Znievsky hrad tak ostal hradom kráľovským (istý čas tu sídlila rodina kráľa Belu IV., neskôr jeho syn Štefan, ktorého žena Alžbeta tu bola dokonca väznená).

Postupom času jeho význam upadal a postupne sa dostal do držby prepozitúry (slúžil v prvom rade ako miesto, ktoré v prípade hrozieb malo slúžiť ako úkryt ľuďom zo širokého okolia, napr. v roku 1433, kedy husitské vojská spustošili dolnú časť Turca vrátane dnešného Martina). Neskôr sa hrad spolu s inými miestami na Slovensku stal miestom sporov a bojov prívržencov dvoch znepriatelených vladárov - Jána Zápoľského a Ferdinanda I.

Rekatolizácia a príchod jezuitov

V dejinách Kláštora pod Znievom (hradu, obce i prepozitúry) sa začalo nové obdobie v polovici 16. storočia, keď po vpáde Turkov do Uhorska nastali rozbroje medzi dvoma spomínanými kandidátmi na uhorský trón a keď na územie Uhorska začala prenikať reformácia cirkvi.

Posledný prepošt Uriel Majthényi (spravoval prepozitúru v rokoch 1504 - 1541) musel pred Mikulášom Kostkom (český alebo poľský veľmož bojujúci na strane Jána Zápoľského) utiecť na Moravu a s ním aj ostatní premonštráti, pričom majetky kláštora si rozdelili po bohatstve túžiaci veľmoži.

Napokon sa však v roku 1566 Znievsky hrad i prepozitúra dostali spolu so všetkými majetkami do rúk novému ostrihomskému arcibiskupovi sídliacemu v Trnave - Mikulášovi Oláhovi. Azda nikdy nemal Kláštor pod Znievom taký význam, aký nadobudol v druhej polovici 16. storočia, keď sa tunajšia prepozitúra Panny Márie stala dôležitým ohniskom rekatolizačného hnutia.

Je však zásluhou kardinála Juraja Draškoviča, že cisár a uhorský kráľ Rudolf II. v roku 1586 daroval Turčiansku prepozitúru Spoločnosti Ježišovej (jezuitom), aby v jej sídle - v Kláštore pod Znievom založili kolégium, v ktorom by sa vychovávala mládež a z ktorého by ako zo seminára mohli vychádzať katolícki kňazi. Zo Znieva sa stalo jedno z centier, odkiaľ bolo rekatolizované celé Slovensko. Turčiansky prepošt Peter Pázmány sa dokonca neskôr stal ostrihomským arcibiskupom a kardinálom.

Rozvoj priemyslu a obchodu

V tom čase bol Zniev známy ako stredisko priemyselnej výroby. V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov (zachoval sa tlačený receptár, v ktorom nachádzame 26 liekov pre ľudí a 5 pre dobytok). Olejkárstvo sa v neskoršom období stalo významným obchodným artiklom, s ktorým sa neobchodovalo len v rámci územia vtedajšieho Uhorska, ale turčianski olejkári podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách (v roku 1786 sa hovorí o približne 3000 olejkároch zo stolice Turčianskej).

Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu.

V rámci mestského práva mohol Zniev taktiež usporadúvať týždenné trhy a jarmoky. Túto výsadu Znievu udelil v roku 1643 cisár Ferdinand III. Významná bola aj výroba papiera. Cechy sa však v Znieve veľmi neudomácnili. Okrem garbiarstva, stolárstva a výroby šindľov nenachádzame žiadne záznamy o ich živote. Neskôr sa v Znieve začala výroba papúč, vznikla zámočnícka dielňa a malá továreň na výrobu konfekcie.

Zniev má aj svoje európske prvenstvo. Získal ho v roku 1578, odkedy tu pôsobila prvá botanická záhrada liečivých rastlín.

Školské dejiny a národné obrodenie

Najväčší význam Znieva pre slovenský národ majú jeho školské dejiny. Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V týchto tradíciách pôsobila aj vyššia teologická škola (ktorá bola genézou Trnavskej univerzity). V rámci reforiem Jozefa II. bola v Znieve zriadená robotná škola. Chodievali do nej dievčatá sa priúčať ženským prácam. Aj táto škola mala charakter strednej školy s dvoma triedami.

Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869 založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnáziá. Vznik tohto gymnázia bol výsledkom národných a kultúrnych snažení celej generácie národných buditeľov v druhej polovici 19. storočia. Znievske gymnázium navštevovalo počas jeho existencie 669 žiakov.

Kalvária v Kláštore pod Znievom

Kalvária je situovaná na kopci, juhozápadne od obce s 1400 obyvateľmi. Bola postavená jezuitmi v rokoch 1728-1729. Okolo dominantnej Kaplnky Svätého kríža bolo pôvodne umiestnených sedem zastavení Kalvárskej cesty v múre ohradenia. Dnes tu nájdeme kaplniek len šesť, keďže na mieste jednej stojí malá bránka. Pred vstupom do ústrednej kaplnky stoja tri nové drevené kríže z roku 2008.

Pôvodné výjavy Kalvárskej cesty sa nezachovali, v roku 1877 boli nahradené šiestimi novými obrazmi maľovanými na plechu. Vytvoril ich Jozef Božetech Klemens a predstavovali zastavenia: Kristus sa modlí na Olivovej hore, Bičovanie, Kristus korunovaný tŕním, Nesenie kríža, Pribíjanie na kríž a Judášov bozk. Prvých päť z nich sa dnes nachádza v interiéri Kaplnky Svätého kríža.

Po takmer 200 rokoch od vybudovania Kalvárie, sa miestny farár Ján Baranik usiloval o oživenie pútí na Kalváriu. Aby tu mohla byť inštalovaná aktuálna pobožnosť Krížovej cesty, bolo v roku 1935 postavených ďalších osem zastavení, keďže šesť sa už nachádzalo v múre ohradenia Kaplnky Svätého kríža.

Krížová cesta bola posvätená počas púte 15. augusta 1935. Reliéfy výjavov zhotovilo Chrámové družstvo Pelhřimov a predstavujú identické kompozície, aké boli vyrobené o 10 rokov neskôr pre Kalváriu v Osčadnici.

Areál kalvárie v Kláštore pod Znievom bol vybudovaný začiatkom 18. storočia, kedy miestny farár postavil aj kostol sv. Kríža - jeho dominantu. V roku 1816 dal kostol opraviť biskup Jozef Kluch a celý areál sa postupne dobudoval v 20. storočí. Celý areál je ohradený múrom s tromi vstupmi a šiestimi (pôvodne siedmimi) kaplnkami. V nich sú umiestnené výjavy malieb z krížovej cesty, chránené železnou mrežou v tvare kríža. Kostol je postavený v barokovom slohu. Nachádza sa v ňom oltár z 18. storočia, ktorý zobrazuje výjav kladenia Ježiša Krista do hrobu. Po bokoch sú aj sochy Panny Márie, sv. Jána evanjelistu, sv. Kataríny a sv. Barbory.

Kalvária je východiskom turistickej trasy, ktorá vedie okolo cintorína južným smerom. Pokračuje po zalesnenom svahu, na ktorom sa rozkladá kalvária z roku 1728 s barokovým kostolom.

Turistické informácie

Ak sa rozhodnete cestovať z Turčianskych Teplíc vlakom, tak vás iste poteší priame vlakové spojenie až do Kláštora pod Znievom (vlakové spojenie smerom na Martin). Trasa začína v obci pri cintoríne. Odtiaľ môžete ísť buď miernym kľukatým chodníkom popri jednotlivých kaplnkách krížovou cestou, alebo po turistickom chodníku po zelenej značke smerom na vrch Zniev. Tu odbočíte doľava a bránou vojdete do areálu kalvárie. Každoročne sa tu koná púť na sviatok Povýšenia Kríža s procesiou z farského kostola sv. Mikuláša.

Dĺžka trasy: 1,6km

Trasa: parkovisko pred obecným úradom a hasičskou zbrojnicou - kostol sv. Mikuláša - cintorín Kláštor pod Znievom - Kaplnka sv. Huberta - Krížová cesta - kostol sv.

Kalvária pri Kláštore pod Znievom sa nachádza na pahorku juhozápadne od centra obce. Jej okolie ako aj samotná obec je pekne upravená a môže vám poslúžiť ako miesto pre príjemnú prechádzku.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii Kláštora pod Znievom

tags: #klastor #pod #znievom #kalvaria