Jedlá tradičné Vianoce Slovensko

Vianočné hodovanie s podávaním obradových a sviatočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, keď sa v tomto termíne slávil sviatok zimného slnovratu a ukončenia poľnohospodárskych prác. Kresťanstvo určilo trvanie vianočných sviatkov, ako oslavu narodenia Spasiteľa, v čase od 25. decembra do 6. januára - sviatku Troch kráľov. Prepojenie oboch tradícií postupne ustálilo aj charakter vianočných jedál.

K typickým patrili tie, ktorým ľudová viera pripisovala v prenesenom význame vlastnosti vegetatívnej sily prírody. Preto sa pripravovali jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty, často sa používal mak a cesnak. Tieto jedlá vyhovovali aj cirkevným nariadeniam, ktoré stanovili na obdobie 30 dní pred Vianocami až do polnoci 24. decembra pôst, tzv. advent. Na Štedrý deň sa vyžadoval úplný pôst až do večere, na ktorej sa podávali štedrovečerné jedlá.

V konzumácii živočíšnych jedál boli rozdiely podmienené konfesiou. U evanjelikov a.v. bolo prípustné konzumovať mäso a mäsité pokrmy aj na štedrú večeru, u katolíkov sa jedla ryba. Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovala strava, ktorá už nemusela mať pôstny charakter. Preto sa v rímskokatolíckych rodinách podávali mäsité jedlá niekedy už v noci, po príchode z polnočnej omše, alebo na raňajky. Na obed sa jedla mäsová polievka a mäso s rôznymi prílohami, krúpami, strukovinami, kapustou.

Pred vianočnými sviatkami sa často robili zabíjačky, preto na vianočných stoloch bývali aj mäsové výrobky - jaternice, huspenina, tlačenka, klobásy. Na Vianoce sa napiekol dostatok koláčov i pečiva a zabezpečili sa alkoholické nápoje - pálenka, hriate a víno, ktoré sa ponúkali hosťom a koledníkom.

Prelom starého a nového roku sa slávil analogickými praktikami a obradovými jedlami. Na silvestrovskú večeru sa obvykle podávali tie isté jedlá ako na Štedrý večer. Väčšinou to bola polievka z kyslej kapusty, strukovín alebo z húb. Často sa podávali aj opekance s makom a vianočné oblátky.

Večera však už nemala pôstny charakter, podávalo sa aj mäso, klobásy, huspenina a pod. To isté platí o Novom roku. Na Nový rok sa však nemala jesť hydina ani zajac, aby „neodletelo“ šťastie alebo „neodbehol“ majetok. V horských oblastiach sa nejedla baranina, inak by človek nemal v novom roku šťastie. Naopak, šťastie malo priniesť jedenie bravčoviny. Veľmi často sa podávala aj šošovica, ktorá v ľudovej viere symbolizovala dostatok peňazí. Z tých istých dôvodov sa jedávali jedlá s makom.

Lámete si každý rok hlavu nad sviatočným vianočným menu? Alebo varíte tradičné vianočné jedlá, ktoré poznáme z detstva? Čo rodina, iný kraj, to vlastné recepty na vianočné jedlá. Pozostáva vaše vianočné menu z jedinečných jedál, ktoré naozaj jedávate iba na Vianoce? Alebo je vaša štedrovečerná večera už modernejšia, zdravšia alebo prispôsobená zvykom z rôznych kútov Slovenska?

Štedrý deň a jeho zvyky

Vianoce sú oslavou narodenia Ježiša Krista. Štedrý deň sa oslavuje večer pred jeho príchodom. Na východe tento deň volajú “vilija” alebo “vigilija”, čiže predvečer sviatku. Nie, nie je to len o darčekoch, aj keď sa na nich a z nich tešíme asi najviac. Večera v tento deň pozostáva z viacerých chodov a pokrmov, s ktorými sa bežne počas roka nestretávame, aby si udržali svoje čaro. Počas dňa sa dodržiava prísny pôst, zdržiava sa mäsitých pokrmov.

Vianočné stolovanie nie je len o peknom prestieraní, vianočných servítkach a dobrom jedle. Nezabudnite si pod tanier položiť šupinu z kapra, či peniaze. Je to noc zázrakov. Dodržiavajte tento zvyk a peniaze sa vám začnú množiť a stále ich bude dostatok. Šupinu z kapra si po Štedrej večeri vložte do peňaženky, aby v nej bolo stále toľko peňazí, koľko má kapor na tele šupín.

Nezabudnite na cesnak. Aby ste počas celého roka boli silní a zdraví. O pevné zdravie pre seba a celú rodinu prosí predsa každý. Nie nadarmo sa hovorí sladký ako med. Ani ten na štedrovečernom stole nesmie chýbať. Milí k sebe máme byť každý deň, nie len pri výnimočných príležitostiach a práve med nám to má pripomínať. Vo väčšine prípadov sa med jedáva spolu s vianočnou oblátkou.

Vyberte jedno jablko a priečne ho prekrojte na polovicu. Ak sa po prerezaní ukáže hviezda, čaká vás šťastný rok, ak sa ukáže kríž, hrozí choroba, či smrť. Každý, kto sedí pri stole, by si mal z jablka odhryznúť, aby dal najavo, že mu na kruhu rodiny záleží a že je rád, že je jej súčasťou. Podobne sú na tom vlašské orechy. Ak sa pod škrupinkou objaví pekný zdravý orech, taký bude aj celý rok. Ak sa objaví čierny a zlý, je pravdepodobné, že na vás striehne niečo nepríjemné.

Tanier navyše pre náhodného okoloidúceho je symbolom milosrdenstva. Niekto nemusí mať toľko šťastia ako vy. Doprajte požehnané sviatky radosti a pokoja ľuďom okolo seba a ukážte, aké máte veľké srdce. Chlieb sa nikdy nepreje. Keď bude dostatok chleba, nikdy nebudete hladní.

Tradičné štedrovečerné jedlá

Základom štedrej večere je ryba, ktorá mala v dávnej histórii aj symbolický význam - šupiny pripomínajúce mince sa odložili do peňaženky, čím sa mala zabezpečiť hojnosť v rodine aj na ďalší rok. V minulosti sa na Slovensku večerali najmä varené či pečené pstruhy a zubáče, postupne ich nahradil obľúbený kapor. Možno vás prekvapí, že dnes už tradičný vyprážaný kapor až taký tradičný vlastne nie je, v slovenských domácnostiach sa začal objavovať relatívne nedávno, v 50. rokoch minulého storočia. Čoraz populárnejší je napríklad aj losos, no sladkovodné ryby na našich sviatočných stoloch bez pochýb stále dominujú.

Súčasťou večere je nepochybne aj predjedlo v podobe oblátky s medom a cesnakom a štedrák ako symbol hojnosti a štedrosti. Obsahuje totiž všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov - mak, orechy, lekvár a tvaroh. Na východe Slovenska majú silnú tradíciu zase opekance, v nárečí známe ako bobaľky či pupáčiky. Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané najčastejšie makom a poliate roztopeným maslom. V niektorých domácnostiach môžete však túto pochúťku nájsť v kombinácii s tvarohom, bryndzou či dokonca kyslou kapustou. Ak si chcete bobaľky pripraviť presne ako naši predkovia, nezabudnite ich jesť spoločne z jednej misy. A dôvod?

Polievky na vianočnom stole rozhodne nesmú chýbať ani v súčasnosti, platí však, že čo región, to iný zvyk. V niektorých kútoch Slovenska sa udomácnili polievky zo strukovín (hrachová, fazuľová), ktoré mali opäť symbolizovať hojnosť do nového roka. Tradičná bola aj rybacia alebo mliečna hubová polievka. Tá sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou, v určitých regiónoch sa do nej pridáva aj klobása. Okrem ryby je jedným z najbežnejších vianočných pokrmov aj kapustnica. V niektorých rodinách sa varí buď už na Štedrý deň alebo až na Nový rok.

Kapustnicu si rodiny pripravujú po svojom, na západe do nej pridávajú mäso, smotanu či slivky, obyvatelia zo stredného Slovenska okrem toho dávajú do sviatočnej polievky aj kvalitné klobásy. Oravské gazdinky zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov. Príjemná vôňa koláčov sa v nejednej domácnosti vznáša minimálne týždeň pred Vianocami. Na sladké dobroty sa tešia veľkí i malí. Bez medovníčkov to nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac. Každý má rád to svoje, čo mu pripomína Vianoce s rodinou.

Vianočné tradície podľa regiónov

Manželstvami a rozširovaním rodiny sa vianočné tradície a zvyky menia, prípadne dopĺňajú, no podstata zostáva rovnaká. V každej rodine sa pečú trochu iné koláčiky, ale všetky chutia skvelo. Medový krížik na čelo, hádzanie orechov do kútov izby, vykrajovania jabĺčok, ale aj zvyky, ktoré pôsobia viac pohansky než kresťansky. Napríklad liatie olova do vody či tzv. luciový stolček. Posvieťme si na vianočné tradície naprieč Slovenskom.

Zvyky a vianočné tradície na Slovensku sa líšia v závislosti od regiónu. Rodiny, ktoré majú blízkych rozviatych od západu na východ, by vedeli rozprávať aj o tom, že: Štedrák a kapustnica sú tradičné na západe. Prestieranie navyše pre zosnulých sa dodržiava na strednom Slovensku. Prísny adventný pôst a podávanie oblátky s chlebom a soľou sa praktizujú na východe.

Potom existujú spoločné vianočné zvyky, ktoré si osvojili domácnosti po celom Slovensku a nezávisia od regiónu: Vo väčšine domácností nechýba mesiac pred Vianocami adventný veniec. Tesne pred Vianocami, najmä po dedinách, sa chodí koledovať. Azda žiadna rodina si nevie predstaviť Vianoce bez pečenia medovníkov.

Vyberte sa s nami na výlet po Slovensku a spoznajte detailnejšie tradície od západu po východ. Nájdite medzi nimi zvyky typické pre vašu domácnosť a objavte aj tie doposiaľ nepoznané. Hoci sme malá krajina, slovenské Vianoce môžu byť i v dvoch domácnostiach v rámci jednej rodiny úplne odlišné. Presvedčite sa sami a nájdite sa v nasledovných regiónoch a tradíciách s nimi spätými.

Vianočné tradície na západnom Slovensku

Na západnom Slovensku sú ľudia menej ovplyvnení striktnými kresťanskými zvyklosťami a skôr sa zameriavajú na dekorovanie domácností a pečenie tradičných koláčov ako je napríklad štedrák symbolizujúci hojnosť. Avšak v niektorých domácnostiach sa dodnes dodržiava aspoň čiastočný pôst počas Štedrého dňa. Symbolickým zvykom z minulosti je rozbíjanie štyroch orechov podľa počtu ročných období - prezradia, ktoré z nich bude najzdravšie.

Najslávnostnejšia večera roka sa začína oblátkou s medom (niekde aj cesnakom). Verí sa, že med dodáva dobrotu do srdca a cesnak chráni pred zlými silami. Nasleduje krájanie jabĺčka a v niektorých domácnostiach sa pod vianočný obrus skrývajú šupiny kapra, aby sa zabezpečilo šťastie a hojnosť. Ako hlavné tradičné vianočné jedlo na západnom Slovensku dominuje kapustnica s hubami (niekde aj sušenými slivkami) a vyprážaný kapor (alebo na masle) či filé so zemiakovým šalátom (s majonézou alebo v sladko-kyslom náleve). V niektorých regiónoch sa podáva rybacia alebo šošovicová polievka nakyslo. Zemiakový šalát máva i verziu s cibuľou. Pomerne často sa v domácnostiach na západe Slovenska stretávame tiež s klasickými rezňami.

Z koláčikov sú obľúbené linecké pečivo, medvedie labky či vanilkové rožky. Okrem nich na sviatočných stoloch nechýbajú tzv. šuhajdy - čokoládové nepečené cukrovinky s plnkou a orechmi či lentilkami v papierových košíčkoch. A nesmieme opomenúť ani tradičný vianočný koláč so štyrmi plnkami zvaný Štedrák.

Vianočné tradície na strednom Slovensku

Na strednom Slovensku si do dnešných dní zachovali o niečo viac vianočných tradícií než na západe. Zvyknú sa napríklad dávať mince pod sviatočný obrus, čo má prinášať bohatstvo. Milou tradíciou je prestieranie jedného taniera navyše - pre náhodného hosťa alebo člena rodiny, ktorý už nie je na tomto svete. V minulosti sa niektorí ľudia na Štedrý deň radi báli. Napríklad v regióne Hont odvážni sedávali o polnoci na tzv. luciovom stolčeku na krížnych cestách a chránili sa kriedou nakresleným kruhom.

Vianočná večera na strednom Slovensku sa začína tiež oblátkami s medom. No namiesto cesnaku sa zaužívalo ovocie z jednej šupky (napríklad jablko symbolizujúce spojitosť medzi rodinou). Takisto sa jabĺčka krájajú, aby sa zistilo, či bude rodina zdravá. Hlavným vianočným jedlom v stredoslovenských regiónoch je jednoznačne kapustnica na rôzne spôsoby. Na Liptove sa varí s hubami, na Orave sa pridá ešte údená ryba plus opražená cibuľka, v okolí Žiliny sa zvykne pripravovať rybacia. V niektorých regiónoch sa môžeme stretnúť aj s hríbovou alebo hrachovou polievkou. Namiesto kapra sa čoraz častejšie servírujú losos či pstruh. V okolí Martina na Vianoce nie je ničím nezvyčajným mať na stole kačku alebo hus. V okolí Rimavskej Soboty zase klobásky či jaternice.

Z koláčov sa na vianočnom stole objavujú opekance s makom, tvarohom, orechmi (nazývané aj bobaľky alebo pupáky), ktoré sa pripravujú z kysnutého cesta. Son sladkých dobrôt ešte nesmú chýbať tradičné medovníky, medové rezy či kokosové ježe.

Vianočné tradície na východnom Slovensku

Zo všetkých regiónov na východnom Slovensku cítiť najvýraznejší vplyv kresťanských tradícií. Sám za seba hovorí prísny pôst na Štedrý deň, ktorý sa dodržiava i počas adventu. Podľa neho by sa ľudia mali vyhýbať nielen ťažkým jedlám, ale aj zábave. Pri srdci zahreje zvyk prestierania pre pocestného či medové krížiky na čelo dievčatám, aby ich chlapci ľúbili. Najmä na Gemeri a Spiši sa zaužívalo liatie olova. Pôvodne sa tento zvyk praktizoval väčšinou na sv. Ondreja (30. novembra).

Oblátky sa na vianočnom stole východniarov objavujú s chlebom a soľou, niekde aj s cesnakom, ktorý sa kedysi spolu s medom považoval za zaklínadlo proti chorobám. Prekrajovanie jabĺčok odhalí osud na najbližší rok. Každý dúfa v peknú hviezdičku pre zdravie a šťastie. Hlavný chod na Vianoce odštartujú východniari kapustnicou s hubami a klobáskou. V okolí Trebišova to zvykne byť verzia s paradajkovým pretlakom a ryžou. V regióne Starej Ľubovne na Vianoce jedávajú skôr šošovicovú, fazuľovú a či kyslú hubovú polievku. Samozrejme nechýba ani ryba so šalátom.

Medzi ďalšie tradičné vianočné jedlá na východnom Slovensku patria pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom podávané so šošovicovým alebo fazuľovým prívarkom. Zo sladkého sa pripravujú bobaľky alebo lokše s makom. Netypickejším pečivom, ktoré sa šíri z generácie na generáciu, sú tzv. sadlovníky tvorené pomletým bravčovým sadlom, makom, lekvárom a ďalšími ingredienciami.

Tradičné recepty

Inšpirujte sa receptami našich čitateliek na klasické vianočné jedlá. Nenašli ste tu vaše vianočné recepty? Podeľte sa s nami o ne.

Vianočné oblátky

Vianočné oblátky nesmú chýbať na vianočnom stole snáď v žiadnej rodine. Od Klaudie sme sa dozvedeli, že upiecť vianočné oblátky nie je len tak. Najprv si potrebujete zadovážiť "stroj" na ich pečenie, ktorý nie je práve lacný. Dobrá správa je, že s ním dostanete aj recepty na oplátky rovné, točené, syrové... Tak či tak, ten svoj recept musíte doladiť. Chce to pár hodín skúšania a experimentovania. Veľmi dôležitý je vraj výber múky, Klaudii sa osvedčila múka extra hladká špeciál. Ešteže sa dajú kúpiť v obchode.

Bobaľky s makom

Bobaľky, či už domáce alebo kúpené, stačí ohriať nad parou, preliať horúcim mliekom a primiešať k nim mletý mak povarený v mlieku s cukrom a trochou masla.

tags: #jedlo #na #vianoce #v #dlhom #poli