História farnosti Kostany nad Turcom je spojená s významnými historickými udalosťami a osobnosťami, ktoré ovplyvnili jej vývoj. V nasledujúcom článku sa pozrieme na kľúčové momenty a postavy, ktoré formovali túto farnosť.
Leopold I. a jeho vplyv na Uhorsko
Cisár Leopold I. (1640-1705) z rodu Habsburgovcov bol v rokoch 1657-1705 cisárom Svätej ríše rímskej národa nemeckého a českým a uhorským kráľom. Bol typickým predstaviteľom absolutizmu. Leopold I. opätovne predvídavo polepšil šľachtické tituly a potvrdil práva viacerým uhorským rodom, ktoré sa neskôr bojov zúčastnili na jeho strane. Listiny sú datované roku Pána 1659.
Počas jeho panovania výdaje na armádu osobitne zaťažovali rozpočet jeho krajín. Vojny s Tureckom a Franciou ho nútili udržovať veľkú armádu. Cisár Leopold I. podpísal prvý cisársky robotný patent, ktorým boli potvrdené vzťahy medzi nevoľníkmi a vrchnosťou.

Leopold I., cisár Svätej ríše rímskej
ThDr. Andreas Ondrejkovicz
Cisár Leopoldus I. polepšil a potvrdil armáles aj Liptovsko-marskému titulárnemu prepoštovi a kanonikovi Andreasovi Ondrejkovicz a Gasparovi Lipthay. ThDr. Andreas Ondrejkovicz (1621-1697) bol mecén, cirkevný hodnostár, ktorý pochádzal zo zemianskej rodiny. Teológiu študoval na univerzite v Trnave, následne pôsobil ako farár v Žehre, v roku 1639 už bol spišský kanonik, v roku 1661 dekan kapituly a v roku 1675 titulárny Liptovskomarský prepošt.
Za jeho organizačnej a finačnej účasti boli zachránené aj novovytvorené výtvarné diela vysokej umeleckej hodnoty. Zaslúžil sa o zachovanie klenotnice nástenných malieb zo 14 až 16 storočia v kostole v Žehre, kde v roku 1656 dal vybudovať ranobarokový hlavný oltár. V roku 1673 daroval kazateľnicu, v roku 1677 dal vybudovať bočný, v roku 1678 hlavný oltár v obnovenom kostole v Liptovskej Mare, zároveň zachránil početné gotické diela. V Spiškej Kapitule dal zreštaurovať najstarší objekt rotundu Panny Márie a sv. Valentína, dal reštaurovať a dobudovať dom kanonikov Andreas Ondrejkovicz v Spišskom Podhradí č.13 a vyhotoviť vlastný náhrobný kameň.
Hodnoverné miesta
Spišská kapitula vykonávala činnosť hodnoverného miesta. Hodnoverné, alebo vierohodné miesta (lat. loca credibilia) boli verejné právnické inštitúcie v stredovekom Uhorsku, zriaďované pri kapitulách alebo kláštorných konventoch.
Kolinovics család (Senkviczi)
V prvej polovici 16. storočia (pred rokom 1550) sa z Chorvátska vystahovalo niekoľko rodín (napr. Benics, Biszkupics, Czvitusics, Kovácsics, Kolovosics, Matkovics, Mileticsi, Paukovics, Primosics, Ondrejkovics, Oboltics, Sztoisics, Sztarsics atď.) do bratislavskej župy pod vedením Miklóse Benicsyho a tu ich usadil v Senkviczi Gáspár Szeredi.
Ako áno a ako nie, podľa ústneho podania patriarchov rodu pochádza rodina Ondrejkovič od mesta Leskovac. Tu údajne mala svoj hrad. Po roku 1541 bola veľká časť Uhorska (okrem Horného Uhorska a Sedmohradska) okupovaná Turkami. Množstvo šľachticov, ktorí majetok zanechali doma, sa usadzovalo v mestách Horného Uhorska. Tu sa domáhali výsad z titulu svojho pôvodu, ale mestám boli len na obtiaž.

Mapa Uhorska počas osmanských vojen (1683)
Dňa 20. júla roku Pána 1561 bol Georg Pravoticzky decurio vojenskej posádky (po páde Szigetváru poslednej kresťanskej pevnosti Zadunajska) Várpalota ktoréj velil viťaz 600 súbojov hradný kapitán Georg Thúry. Posádka 200 husárov a hajdukov nepoberala žold, žila aj so svojimi rodinami iba s toho čo ukoristila Turkom. Výstroj, výzbroj a kone si hajduci aj husári zaobstarávali tiež na svoje náklady.
Spoločenské zaraďenie šľachticov potvrduje vlastníctvo kožušín dravých zvierat. Súpis svadobnej výbavy, ktorú v roku 1572 Sp. D. František Beniczký vydal Fružine (Eufrozíne), dcére nebohého Jána Mičinského uvádza medzi šatstvom šuby (kožuchy) podšité kunami a kuními hrdlami, ako aj šubu podšitú líškami.
Ďalšie významné osobnosti
Vicecomes trenčianskej župy Paolus III. Sandor de Szlavnicza (1714) mal manželky 1. Barbara Radvanszky barónka de Radvány et Sajókáza 2. Anna Dobay de Kisdoba et Nagydoba.
Synovia Sp. D. Stephana Sandora a Sp. D. Theresy Beniczky: Thomas *07.09.1781, Ladislaus † a Michael nezanechal potomkov. V roku 1787 bol notárom a učiteľom v obci Šajba a Povraznik Fraňo Ondrejkovits.
Kurucké povstanie a Františkáni
Počas kuruckého povstania ktoré viedol Imrich knieža Thököly (12 September 1683 Bitka pri Viedni) Júl-Sepember 1683 v slobodnom kráľovskom meste Skalica strážili Františkáni z veže a hradieb mesto. ...o týchto udalostiach informoval gvardián Leonard Ondrejkovič (Ondrejkovics) vo svojom zápise z roku 1691.
Hoci predstavovalo obdobie protihabsburských povstaní pre františkánov v mestečku čas plný neistoty a nebezpečenstva, mestečko nikdy na dlhšiu dobu neopustili. Podžupan Zvolenskej stolice Sp. D. Thomas Beniczky de Benicz et Micsinye kúpil dom č.22 (25) na námestí v Banskej Bystrici roku 1656 od palatína Pavla Pálffy.
Evanjelici v Príbovciach
Príbovce patrili kedysi ako fília k zboru v Svätej Mare, k Svätému Petru až do r.1709. V Príbovciach už v r.1640 bol postavený na základoch niekdajšej polodrevenej stavby, pravdepodobne z polovice 15.storočia evanjelický kostol.
Protireformácia a jej dopad
Reakciou katolíckej cirkvi podporovanej vládnou politikou habsburskej monarchie, na reformáciu bolo protireformačné hnutie usilujúce sa o obnovenie stratených spoločenských a mocenských pozícií v západnej a strednej Európe. Obdobie protireformácie sa nepriaznivo dotkli aj Príboviec. Farára zo Svätého Petra a teda aj farára z fílie Príbovce (Juraja ANTÓNIHO) vyhnala katolícka vrchnosť z farnosti a kostol sa definitívne stáva v r.1710 rímskokatolíckym.
Tolerančný patent Jozefa II.
Po vydaní Tolerančného patentu v r.1781, ktorý zaručoval evanjelikom náboženskú slobodu, sa príbovskí evanjelici v r.1783 výdatnou zásluhou zemana - patróna cirkevného zboru, Jozefa BENICKÉHO (BENICZKÉHO) (â? Ê1791) a jeho manželky Rebeky rod.LEHOTSKEJ osamostatnili a založili Evanjelický cirkevný zbor v Príbovciach.
| Osobnosť | Dôležitosť |
|---|---|
| Leopold I. | Cisár Svätej ríše rímskej, ovplyvnil Uhorsko |
| Andreas Ondrejkovicz | Mecén a cirkevný hodnostár |
| Jozef Benický | Zaslúžil sa o založenie Evanjelického cirkevného zboru v Príbovciach |
Listina, ktorou bolo povolené vykonávanie náboženstva v Príbovciach bola vydaná v Pozsony dňa 11.8.1783. Hneď nasledujúceho roku po obdržaní povolenia založiť evanjelický zbor v Príbovciach bol v r.1784 postavený na obecnom pasienku, a sice na mieste kráľovskou radou - povereníctvom vymeranom drevený chrám - kostol.
Na základe Ústavy ECAV na Slovensku v zmysle článku 26 ods.2 písm. V cirkevnom zbore a.v. v Príbovciach a aj vo fíliách zboru boli založené aj školy.