Počiatky Reformácie a Evanjelické Zbory
Počiatky evanjelického náboženského hnutia na Slovensku, neseného na myšlienkach reformácie, vyvolali sled udalostí, ktoré sú dnes predmetom neustáleho historického bádania. Dejiny protestantizmu sú pre laickú i odbornú verejnosť dôležité nielen z konfesionálneho, ale aj z národného, kultúrneho i politického hľadiska.V Dobšinej bolo do roku 1746 mesto čisto evanjelické. Mestskú radu reprezentovalo Presbytérium cirkvi, ktoré povolalo farárov a učiteľov a vystavilo im ustanovujúce dekréty. V Dobšinej sa reformácia rozšírila veľmi skoro, lebo v roku 1560 bola Dobšiná už celkom evanjelická. Historické údaje vedú až do 16. storočia, kedy už všetci občania prijali Lutherovo učenie. Toto učenie rozširoval (od roku 1529) v Dobšinej farár Ondrej Fischer, ktorý bol pre kacírstvo vyhnaný z Levoče.
V Prešove sa reformácia po nesmelom začiatku postupne rýchlo rozšírila a ku koncu 16. storočia bolo takmer celé mesto protestantské. Za takých okolností sa kostoly stali bohoslužobnými stánkami evanjelického náboženstva a boli rozdelené podľa národnosti, lepšie povedané podľa bohoslužobného jazyka. Na mieste dnešného gréckokatolíckeho kostola stál v tomto čase menší, tzv. špitálsky kostol, ktorý bol od roku 1540 do roku 1673 kostolom slovenských evanjelikov. Maďarskí evanjelici mali od roku 1565 na Slovenskej ulici malý kostol.
Evanjelický kostol v Prešove
Architektúra Evanjelických Kostolov na Slovensku
Top 5 Most Beautiful Modern Churches in the World
Architektúra evanjelických kostolov na Slovensku je rôznorodá a odráža vplyvy rôznych období a štýlov.
Klasicistický štýl
Kostol bol dostavaný v r. 1835 za 9 mesiacov od položenia základného kameňa. Stavba kostola v klasicistickom slohu, pôvodne bez veže začala po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Veža s hodinami a tromi zvonmi bola postavená v r. 1905 pri celkovej rekonštrukcii kostola, kedy nadobudol súčasnú podobu.
Renesančné prvky
Evanjelický kostol bol postavený v období hornouhorskej renesancie. Je to impozantná jednoloďová baroková stavba, 36 m dlhá a 12 m široká, má krásnu dúhovú klenbu, na bočných stranách rad pilierov, na ktorých spočívajú bočné chóry.
Moderná architektúra
Nový evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave je vnímaný ako prelomová realizácia v diele Michala Milana Harminca. Kostol vystavaný v rokoch 1932 - 33 nadobudol „prísnejšiu“ podobu, než akú zachytávajú súťažné plány. Tak ako v prípade vyššie spomenutých architektúr, aj tu je kostrou objektu železobetónová konštrukcia. V exteriéri sa uplatnil protiklad štruktúr neomietanej tehly a travertínového obkladu sokla.
Nový evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave
Významné Udalosti a Osobnosti
V dejinách evanjelických kostolov sa odohrali mnohé významné udalosti. V roku 1741 nechal gemerský vicišpán Balassa Dobšinský evanjelicky kostol zatvoriť s tým cieľom, že ho premení na katolícky. Tiež chcel vymenovať katolíckeho kňaza. Ale vieruverní Dobšinčania tento útok zmarili. Dňa 24. augusta 1784 bolo konečne rozhodnuté odovzdať evanjelikom kostol a kolégium, ak zaplatia 6000,- zlatých. Tak urobili 24. novembra 1784.Medzi významné osobnosti patril Samuel Kuzmányi, ktorý 21 rokov a 2 mesiace, od 19. februára 1786 do 21. septembra 1806, viedol evanjelickú cirkev, zomrel v 71. roku svojho života (1807). Od 11. decembra 1788 až do smrti bol Malohontským biskupom.
Evanjelické Kostoly Dnes
Dnes sú evanjelické kostoly nielen miestami bohoslužieb, ale aj centrami kultúrneho a spoločenského života. Sú dôležitými pamiatkami, ktoré pripomínajú bohatú históriu a kultúru evanjelickej komunity na Slovensku. Aj v 20. storočí sa pokračovalo vo výstavbe a obnove evanjelických kostolov. Ukážkou doznievania predvojnovej moderny v sakrálnej architektúre je evanjelický kostol v Senci, stavaný v rokoch 1950 - 52 pre slovenských repatriantov z Maďarska.
V sledovaných dekádach sa mení postavenie sakrálnych objektov vo vzťahu k organizmu sídla. Novovznikajúce kostoly, často ako súčasti väčších stavebných celkov sa sústreďujú v okrajových častiach miest a v rozvíjajúcich sa štvrtiach. Z pohľadu utvárania ich pôdorysu, dispozície a hmotovej skladby je zjavný proces vedúci k zjednoteniu priestorov, podnietený technickými možnosťami, liturgickými a ekonomickými požiadavkami.
Evanjelická Bratislava a jej kostoly
Evanjelická Bratislava a jej kostoly majú bohatú históriu, ktorá sa začala písať už v 17. storočí. Evanjelický cirkevný zbor v Bratislave, oficiálne vzniknutý v roku 1606, prešiel v priebehu histórie veľkými skúškami. Najťažšou bolo odobratie prvých dvoch chrámov v roku 1672. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ulici sú už treťou dvojicou kostolov.
Veľký kostol na Panenskej ulici
Veľký evanjelický kostol v Bratislave na Panenskej ulici, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v rokoch 1774 - 1776 v strohom slohu barokového klasicizmu. Ešte pred prijatím Tolerančného patentu (1781), ktorý prakticky ukončil protireformačné ťaženie, podarilo sa 24. mája 1774 získať povolenie na stavbu Veľkého kostola pôvodne Nemeckého evanjelického kostola, od panovníčky Márie Terézie. Bol vystavený podľa cisárskeho povolenia s podmienkami aby nemal vežu a nesmel byť ani výstavný. 30. novembra 1776 v ňom odbavil evanjelický duchovný Michal Klein prvé Služby Božie a na nasledujúci deň bol kostol posvätený.
Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor. M. Walch vytvoril centrálny priestor s kazateľnicovým oltárom a dvoma poschodiami chórov. Výška monumentálnych klenieb nad strednou loďou stúpa k strednému poľu a znova klesá, tým vznikol priestor mimoriadnych akustických kvalít. Po prvý raz sa u nás objavil kazateľnicový oltár, do ktorého obraz namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser.
Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger - Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Architektonické riešenie jedného z najlepších a najväčších organov na Slovensku je dielom architekta Christiana Ludwiga.
Malý kostol na Panenskej ulici
Dnešný Malý kostol pre slovensko-maďarskú časť zboru postavili na mieste zbúraného nemeckého artikulárneho dreveného kostola. Panovníčka Mária Terézia dovolila po Veľkom kostole postaviť aj druhý (Malý) kostol, ktorý podľa projektov M. Walcha zrealizoval František Römisch.
Jednoduchý priestor s chórmi z troch strán má dnes dominantné priečelie s barokovým oltárom a kazateľnicou a obrazom o histórii kresťanstva a evanjelikov u nás. Organ bol postavený r. 1878 a je dielom jedného z najvýznamnejších slovenských organárov Martina Šašku z Brezovej pod Bradlom. R. 1980 pod vedením prof. Kramára bol kostol obnovený.
Nový kostol na Legionárskej ulici
Po vzniku Československej republiky rastúcemu počtu Slovákov nestačil Malý kostol a aj politická situácia spôsobila, že si slovenská časť zboru r. 1933 postavila Nový kostol na Legionárskej ul. podľa projektov Michala Milana Harminca. Architektúra kostola s tehlovým kabrincovým povrchom, s asymetricky umiestnenou vežou, plochou strechou a prísnym interiérom je kvalitným funkcionalistickým dielom, zapísaným do zoznamu DOCOMOMO.
Prehľad evanjelických kostolov v Bratislave:
| Kostol | Ulica | Rok Postavenia | Architekt |
|---|---|---|---|
| Veľký kostol | Panenská ulica | 1774-1776 | Matej Walch |
| Malý kostol | Panenská ulica (vstup z Lýcejnej) | 1776-1777 | Matej Walch, František Römisch |
| Nový kostol | Legionárska ulica | 1933 | Michal Milan Harminc |
Poznámka: Okrem uvedených kostolov sa v Bratislave nachádzajú aj ďalšie evanjelické kostoly - v Petržalke (www.ecav-petrzalka.sk), Prievoze (www.ecavprievoz.sk) a v Rači.
tags: #evanjelicky #kostol #uhorske #foto