Prinášame plný text a zamyslenie sa nad Lectio divina o Zachejovi. Dobrotivý Otče, pozývaš nás na cestu vnútorného obrátenia, aby sme pri pohľade na tvár tvojho Syna spoznali tvoju nesmiernu lásku k nám; daj, nech sa posilnení jeho slovom, odhodlane vydávame po jeho ceste, a nech sa stávame citlivejšími rozpoznať jeho tvár v našich bratoch a sestrách. Udeľ nám svojho Ducha Svätého, aby nás pretváral na radostných a dôveryhodných svedkov tvojho evanjelia. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.
Jedným z dôležitých posolstiev obdobia adventu je urobiť nás vnímavými na skutočnosť, že Boh vstupuje do nášho sveta. Urobil tak výnimočným spôsobom pred dvetisíc rokmi, keď sa v osobe Božieho Syna stal človekom, no koná tak aj v osobnej histórii každého človeka; každého jedného z nás. Aj evanjeliová výzva na začiatku adventu: „Bdejte!“ (porov. Mt 24,42) je nám adresovaná nielen vzhľadom na budúci Pánov príchod. Upozorňuje nás, že už dnes môže Boh prísť a prejsť okolo - možno bez toho, aby sme si ho všimli. „Timeo Deum transeuntem“ znie známy výrok sv. Augustína.
Pri dnešnom stretnutí Lectio divina sa chceme sústrediť na postavu Zacheja, ktorý nezostal ľahostajný, keď sa dozvedel, že okolo pôjde Ježiš. Urobil všetko, čo dokázal, aby ho videl. A vieme, že jeho túžba bola naplnená oveľa viac, ako očakával.
Biblický text: Lukáš 19, 1-10
Pre lepšie pochopenie si prečítajme samotný biblický text:
1 Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. 2 A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, 3 zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. 4 Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. 5 Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ 6 On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. 7 Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ 8 Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ 9 Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. 10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“
Kontext udalosti
Ježiš sa nachádza na ceste z Galiley, ktorá je na severe Palestíny, smerom na juh, do hlavného mesta Jeruzalema. Ide o ústrednú cestu Ježišovho verejného účinkovania. Jej začiatok evanjelista Lukáš v závere 9. kapitoly uvádza slovami: „Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť [Ježiš] vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema“ (Lk 9,51). Motívom cesty je naplnenie Božieho vykupiteľského plánu na dreve kríža za bránami mesta Jeruzalem. Učeníkov, ktorí ho nasledujú, sa usiluje poučiť o tejto Božej ceste. Keď sa blíži k Jeruzalemu, opakuje im už po tretí raz, že ho čaká opovrhnutie, potupenie a smrť, ale že „tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (18,33). Zostáva však nepochopený od svojich najbližších - učeníci jeho slovám nerozumejú (porov. 18,34).
Aby človek chápal Ježišovu cestu, potrebuje sa nechať uzdraviť ako slepec v úryvku, ktorý v Lukášovom evanjeliu bezprostredne predchádza stretnutiu Ježiša so Zachejom (porov. 18,35-43). To sa už Ježiš nachádza v Jerichu, ktoré je jeho poslednou zastávkou pred vystúpením do Jeruzalema. Ide o skutočný výstup, pretože Jericho - považované za najstaršie mesto na svete - je položené oveľa nižšie. Na asi 30 kilometrovej ceste do Jeruzalema je potrebné prekonať viac ako tisíc výškových metrov!
Mesto sa rozprestiera neďaleko Mŕtveho mora. Je oázou života uprostred skalnatej Júdskej púšte. V dejinách vyvoleného národa zohralo dôležitú úlohu po 40 rokoch putovania po púšti. Stalo sa vstupnou bránou do zasľúbenej zeme. Kniha Jozue (porov. Joz 6) hovorí, že ľud po dlhom putovaní z otroctva na slobodu dobýva opevnené mesto bez boja. Pád múrov na hlas trúb a volanie ľudu zostane poukazom na to, že zasľúbenú krajinu nemožno získať vlastnými silami, ale len v Božom mene. Zasľúbená krajina je Božím darom.
Teraz, keď prechádza mestom Ježiš, dostáva účasť na spáse = záchrane slepec i Zachej. Prvý Ježiša ešte nevidí, no z počutia chápe, kto je - a vyznáva ho ako Syna Dávidovho a Pána (porov. Lk 18,38.39.41), čo sú mesiášske tituly. Jeho viera ho uzdravuje a robí z neho učeníka na ceste za Ježišom. Druhý, Zachej, Ježiša vidí; spása k nemu prichádza vďaka tomu, že Ježiša prijíma s radosťou do svojho domu. Obaja, slepec i Zachej - hoci v odlišnom spoločenskom postavení - sú istým spôsobom vytlačení na okraj spoločnosti. Práve takých sa však Pán ujíma (porov. Lk 4,18).
Kto bol Zachej?
Postavu Zacheja nám predstavuje druhý verš úryvku. Okrem jeho mena sa dozvedáme, že „bol hlavným mýtnikom a bol bohatý“ (Lk 19,2). Meno Zachej môže mať dvojaký význam: „čistý, nevinný“; alebo, ak ide o skratku mena Zachariáš: „Boh pamätá“. Zrejme prezrádza jeho židovský pôvod - meno sa spomína i v Starom zákone v Druhej knihe Machabejcov (10,19). Zachej nebol obyčajným colníkom ako Matúš. Bol vrchným colníkom a jeho práca istotne dobre vynášala, keďže colnica Jericha bola veľmi výnosná kvôli obchodu s voňavkami a masťami. Zachej bol teda bohatý.
Označenie „hlavný mýtnik“ je ojedinelé v Novom zákone. Vyjadruje významné postavenie, ktoré mal Zachej medzi ostatnými kolegami, ktorých povolanie bolo vo všeobecnosti nenávidené. Okrem toho, že vyberali dane, boli symbolom vnútenej moci Ríma. Mýtnici boli preto v očiach ľudí automaticky považovaní za hriešnikov a tým pádom vylúčených z účasti na spáse. A hoci v evanjeliu sú mýtnici vykreslení v pomerne priaznivom svetle, lebo odpovedajú na pozvanie k obráteniu (porov. Mt 21,31), zdá sa, že v prípade Zacheja je problém ešte iný: bol bohatý. Práve Lukášovo evanjelium zdôrazňuje, že majetky sú prekážkou na ceste spásy (porov. 18,24).
Osvojiť si tento povrchný pohľad by však znamenalo zaradiť sa do zástupu, ktorý sa stáva prekážkou medzi Zachejom a Ježišom. Zástup v Zachejovi vidí len hriešneho človeka (porov. 19,7). Evanjelista však v rozprávaní pokračuje a dáva nahliadnuť do jeho vnútra, ktoré napĺňa túžba: „...zatúžil vidieť Ježiša, kto to je“ (v.3). Je pravda, že aj Herodes chcel vidieť Ježiša - ako o tom hovorí Lukáš na inom mieste (porov. 9,9; 23,8) - lenže to bolo zo zvedavosti a dychtivosti po senzáciách. Zachej hľadal niečo viac. Hľadal, „kto to je“, teda kým Ježiš je skutočne. Hľadal jeho identitu. Spozná ju, keď sa jeho pohľad stretne s Ježišovým.
Zachej sa nenecháva odradiť ťažkosťami; dáva sa viesť túžbou. Je tak naliehavá, že beží a podniká prvý nečakaný krok: napriek svoju veku a postaveniu sa nehanbí vyliezť na strom (porov. 19,4). Nemal veľmi na výber. Na terasu domu vyjsť nemohol. Nik by vo svojom dome neprijal nečistého hriešnika. Vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel. Zachej sa ukryl v korune stromu, aby Ježiša videl.
Drevo stromu, na ktorý vystupuje Zachej, sa stáva hlbokým predobrazom dreva kríža, stromu života, ktorý prijíma všetkých a nesie hriechy všetkých. Je drevom krajnej pokory a vydanosti. Prvý človek, Adam, ktorého povolaním bolo byť podobným Bohu, si zmýlil strom - zvolil si moc, ktorá ho oslepila. Keď si uvedomil svoje zlyhanie, schoval sa medzi stromami záhrady, aby ho Boh nevidel (porov. Gn 3). I Zachej sa ukryl v korune stromu - ale preto, aby videl. Zvolil si strom života, strom skutočného poznania, ktorý mu umožní „vidieť“ to jediné dobro, v ktorom niet nijakého zla: Ježiša, ktorý prechádza a napĺňa Boží plán spásy.
Evanjelista začína 5. verš slovami: „Keď Ježiš prišiel na to miesto...“ Je to takmer navlas rovnaký výraz ako použije neskôr pri Ježišovom príchode na Kalváriu (23,33: „Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka...“). Ježišov výstup z Jericha - najnižšie položeného mesta Palestíny do Jeruzalema je predobrazom jeho výstupu na Golgotu. Udalosť spásy, ktorá sa zavŕši na Golgote, sa začína uskutočňovať už teraz, na začiatku výstupu do Jeruzalema, a to záchranou Zacheja, ktorému navracia dôstojnosť človeka.
Nakoniec, Ježišovo „dnes“ adresované Zachejovi - „...dnes musím zostať v tvojom dome“ - má svoje echo v tom „dnes“, ktoré dáva ako prísľub kajúcemu zločincovi na kríži: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (23,43). Záchrana neznesie odklad. Uskutočňuje sa dnes, tu a teraz, pre každého, kto prijíma Ježiša ako Zachej - s okamžitou poslušnosťou jeho slovu a s radosťou, ktorá je sprievodným javom spásy (porov. Sk 8,39).
Úplne ináč ale vníma Ježišovo gesto okolostojaci zástup. „Všetci šomrali“ (v.7). Ich obvinenie „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ nie je namierené natoľko voči Zachejovi - hoci mu dáva nálepku „hriešnik“, teda ten, kým sa opovrhuje. Oveľa viac reptanie povstáva proti Ježišovi, ktorý už skôr dostal od farizejov prezývku „priateľ mýtnikov a hriešnikov“ (7,34). Symbolicky sa tak na strom hanby, z ktorého práve zostúpil Zachej, dostáva samotný Ježiš. On sa však obťažil hriechmi všetkých, aby ich navždy zanechal na dreve pohoršenia, na kríži (porov. 1Pt 2,24).
Vtedy - zdá sa, že sa to udialo pred očami všetkých - koná Zachej druhý nečakaný krok. Nevracia späť obvinenie zástupu (dokonca akoby si ho vôbec nevšímal), ale odpovedá na Ježišovo gesto ako ten, ktorý v Ježišovom pohľade spoznal správnu cestu. To, čo ďalej hovorí Zachej, nás prekvapuje. Náš preklad znie: „Polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ V skutočnosti originálny text používa prítomný čas, čo znamená, že Zachej hovorí: „Polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho oklamal, vraciam štvornásobne.“
Svoj záväzok rozdať polovicu majetku chudobným a vrátiť, ak sa dopustil nespravodlivosti (porov. v.8), formuluje v prítomnom čase: „dávam“ a „navraciam/splácam“ - akoby hovoril o svojej zvyčajnej praxi a nie o jednorazovom skutku. Nedáva úplne všetko, lebo polovica mu ešte zostáva; no zároveň ide omnoho ďalej ako predpisuje Zákon a zvyky. Rabíni považovali rozdanie pätiny majetku za maximum spontánnej almužny chudobným. A čo sa týka sprenevery, Kniha Levitikus predpisuje vrátiť plnú hodnotu a pridať navyše pätinu (porov. Lv 6,5; tiež Nm 5,6-7). Zachejovo správanie si teda vieme zdôvodniť tým, čo vieme z evanjelií: je známe, že v oblasti okolo Jericha pôsobil Ján Krstiteľ, ktorý hlásal potrebu dávať almužnu chudobným a od colníkov vyžadoval, aby nevyberali viac ako majú prikázané. Dávať almužnu a naprávať zlé činy nebolo teda Zachejovým spontánnym rozhodnutím až po stretnutí s Ježišom, ale praxou, ktorú konal už predtým.
Štvornásobná náhrada sa vyžadovala len za ukradnutú ovcu, pretože tá pre človeka znamenala živobytie. (Ex 22,1) Neskôr Židia obmedzili štvornásobnú náhradu len na dvojnásobnú. (Mojžišov Zákon vyžadoval za každú ukradnutú vec plnú náhradu plus pätinu navyše. (Lv 6,5, Nm 5, 6-7)
„Dnes prišla spása do tohto domu...“, potvrdzuje vzápätí Ježiš (Lk 19,9). Doslova jeho výrok znie: „dnes sa stala [gr. egéneto] v tomto dome spása“, pretože spása sa deje vždy tam, kde Božia prítomnosť premieňa človeka. Slová, že i Zachej je „Abrahámovým synom“, znamenajú, že patrí do zástupu požehnaných (spomeňme si na Boží prísľub z Knihy Genezis 12,2 pri Abrahámovom povolaní: „Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa [...] a ty budeš požehnaním“). Hoci vlastní súkmeňovci ním pre jeho zamestnanie opovrhujú, on sám svojím vnútorným postojom a vonkajším činom ukazuje otvorenosť pre Božie kráľovstvo.
Záverečná Ježišova veta: „Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (v.10) je kľúčom nielen k nášmu úryvku, ale k celému poslaniu Božieho Syna na zemi. Celé Písmo hovorí o Bohu, ktorý hľadá človeka (a evanjelista to krásne zobrazil na podobenstvách v 15. kapitole - o hľadaní stratenej ovce, stratenej drachmy i strateného syna). Vo výraze „Syn človeka prišiel hľadať...“ používa Lukáš to isté sloveso „hľadať“ [gr. zéteō] ako na začiatku v prípade Zacheja, ktorý „túžil“ - doslova „hľadal“ Ježiša. Boh nachádza toho, kto ho hľadá. Hľadá ho však len ten, kto už bol istým spôsobom Ním nájdený a komu uzdravil zrak ako slepcovi, aby mohol po ňom túžiť. Hľadajúci spoznáva, že je už nájdený a zachránený.
Posolstvá pre náš život
Po vnímavom čítaní úryvku sa teraz zamyslime nad niektorými témami, ktoré nám Božie slovo predkladá ako posolstvo pre náš život.
1. Bohatstvo ako príležitosť
Ako prvej sa dotknime témy bohatstva. Šírku témy zaiste nemožno obsiahnuť v krátkosti. My radi kladieme rovnicu bohatstvo = zlo, bohatý človek = zlý človek. Zlo však nespočíva v majetku ako takom. Je to postoj k bohatstvu, ktorý ak sa stane nezriadeným, môže pokriviť charakter človeka. Predovšetkým nie je správne klásť rovnicu: majetok = zlo, ani: bohatý človek = zlý človek. Zlo totiž nespočíva v majetku ako takom. Je to postoj k bohatstvu, ktorý sa môže stať nezriadeným a môže pokriviť charakter človeka.
Lukáš v 18. kapitole svojho evanjelia hovorí o stretnutí Ježiša s iným bohatým človekom (porov. 18,18-23), ktorý túži po spáse. Je však príliš sebavedomý a na Ježišovo pozvanie: „Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma“ (18,22) zosmutnieva a odchádza. Mal totiž veľa bohatstva a nevedel sa oň podeliť. O takomto sebeckom postoji Ježiš hovorí: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!...“ (18,24). Dôraz leží na vzťahu, opísanom slovom „mať“ = úzkostlivo držať, lipnúť. Majetok, na ktorom človek úzkostlivo lipne, je prekážkou nasledovania Ježiša, je bariérou, ktorá bráni človeku otvoriť sa pre dar spásy.
V kontraste so spomenutým bohatým mužom sa ukazuje Zachej, ktorý si je vedomý svojej prázdnoty napriek svojmu bohatstvu. Túži po skutočnom bohatstve, a preto otvára svoje srdce Ježišovmu slovu, a ono v ňom prebúdza radosť. Potom už vie, čo má robiť - a z vlastnej iniciatívy sa delí o svoj majetok. Odovzdanosť srdca sa pretavuje do rozdávania majetku. Obdarovaný Kristom sám dáva. Sv. Ambróz hovorí: „Nie je hriechom mať majetok, ale nevedieť ho používať“.
Vhodnejšie je preto položiť rovnicu majetok = príležitosť. Príležitosť, ktorá môže byť využitá alebo zneužitá. Môžeme preto položiť inú rovnicu: majetok = príležitosť; príležitosť, ktorá môže byť využitá, alebo zneužitá. Každý dostáva v živote inú príležitosť. Majetok nie je jedinou a nie je nevyhnutnou príležitosťou - preto nemusím byť smutný, ak som ju nedostal. Musím byť však obozretný, ak mi ju Pán poskytol. Je spojená s veľkou zodpovednosťou.
2. Hľadanie skutočného naplnenia
Postava Zacheja nás ďalej pozýva hľadať v živote to, čo nás naozaj naplní. V srdci každého z nás je mnoho túžob. Niektoré sú povrchné, iné siahajú hlbšie; niektoré majú krátke trvanie, iné napĺňajú podstatnú časť nášho života. Mnohí venujú veľkú časť úsilia veciam, o ktorých nakoniec zistia, že ich nenapĺňajú. Z toho bezprostredného hľadiska zvlášť teraz, pred Vianocami, sme priam zahltení množstvom ponúk, v ktorých sa dá ľahko stratiť, ak človek nevie, čo naozaj chce. Hoci mnohé veci môžu byť osebe dobré, „nie všetko osoží“ pripomína apoštol Pavol (1Kor 6,12).
A evanjelista Lukáš v 12. kapitole prináša Ježišove slová: „...nezháňajte sa [gr. zéteō = hľadať], čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše“ (12,29-31). Ježiš radí nespraviť z nepodstatných vecí cieľ svojho života, lebo to vedie k sklamaniu. Hľadať na prvom mieste Božie kráľovstvo značí hľadať Ježiša. V stretnutí s ním tkvie skutočná radosť zo života. Poznáme výrok sv. Augustína: „Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Pane“.
Zachejovej túžbe vidieť Ježiša sa postavilo do cesty niekoľko prekážok. On sa im však nepoddal. Nehľadal dôvody „prečo nemôže vidieť Ježiša“, ale hľadal spôsob, „ako by ho mohol uzrieť“. Vyliezol na strom - a uvidel ho. Dnes tých prekážok, ktoré bránia „vidieť Ježiša“ nie je vôbec menej: neodkladné povinnosti, pravidelné hobby, obľúbené TV relácie, nedostatok času, nechuť, zlá nálada, únava atď.
3. Stretnutie s Ježišom ako premena
Nevieme, čo sa odohrávalo v Zachejovi, keď liezol na strom. Môžeme si však domyslieť, aké pocity ho napĺňali. Nie je vylúčené, že prežíval určitý strach, keď videl, že sa Ježiš približuje. Vieme ale, že v okamihu, keď sa jeho pohľad stretáva s Ježišovým, spoznáva v Ježišovi priateľa, ktorý ho prijíma bez jediného slova výčitky, a to mu pomáha vrátiť sa späť medzi ľudí, zmeniť sa. Jeho srdce napĺňa radosť, ktorá sa dovršuje po slovách: „...dnes musím zostať v tvojom dome“ (Lk 19,5). Ježiš chce byť jeho hosťom.
„Dnes musím ostať v tvojom dome.“ Ježiš chce byť Zachejovým hosťom. O niekoľko dní podobnú skúsenosť zažili učeníci z Emáuz, ktorí naliehali na neznámeho spolupútnika: „Zostaň s nami, lebo sa už zvečerieva a deň sa už schýlil.“ A on vošiel a ostal s nimi. (Lk 24) Použitím rovnakého slovesa „ostať“ v oboch príbehoch nás Lukáš vovádza do Ježišovho zotrvávania s ním v Eucharistii.
O niekoľko dní neskôr prežívajú podobnú skúsenosť učeníci na ceste do Emauz, keď sa Ježiš stáva ich hosťom - v 24. kapitole evanjelia čítame: „...ale oni naň naliehali: ,Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!‘ Vošiel teda a zostal s nimi“ (24,29). Sloveso „zostať“ [gr. meneō], ktoré Lukáš v oboch prípadoch používa, nás vovádza do Ježišovho zostávania s nami v Eucharistii. Ide vždy znova o jedinečný okamih stretnutia ľudskej túžby po Božej blízkosti a Ježišovej túžby prísť k človeku.
Tam, kde je spása a spoločenstvo, tam je chrám. Biblia nehovorí o ďalšom živote Zacheja. Iba tradícia zachovala informáciu, že sa stal Petrovým učeníkom, ktorý ho neskôr ustanovil za biskupa v Caesarei Prímorskej.
Aj dnešná doba má veľa Zachejov, ukrývajúcich sa za figovým lístím držiac si tak odstup od zástupov „legitímnych“ kresťanov. A my, ak chceme, aby sa dnešní Zachejovia stretli s Kristom, tušíme, že nestačí ich zahrnúť zbožnými frázami či lacnými odpoveďami. Tie im sotva pomôžu prekonať odstup a zostúpiť z ich skrytej pozorovateľne. Možno, že najúčinnejším spôsobom, ako dnešným Zachejom ponúknuť Kristovu blízkosť, je to, že sa staneme hľadajúcimi s tými, ktorí hľadajú a pýtajúcimi sa s tými, ktorí sa pýtajú.
Tabuľka: Porovnanie Zacheja a bohatého muža z Lukášovho evanjelia
| Charakteristika | Zachej | Bohatý muž (Lk 18,18-23) |
|---|---|---|
| Bohatstvo | Bol bohatý, ale vedomý si prázdnoty | Mal veľa bohatstva a lipol na ňom |
| Túžba po spáse | Otvorený pre Ježišovo slovo | Túžil po spáse, ale nebol ochotný vzdať sa majetku |
| Odozva na Ježišovo pozvanie | Delí sa o majetok | Zosmutnie a odchádza |
| Výsledok | Spása prichádza do jeho domu | Nestretáva sa so spásou |
Použité zdroje: Lectio divina s o. Jozef Bartkovjak SJ