História malej obce Mýtna neďaleko Lučenca je zaujímavá. Obec vďačí za svoj názov mýtnej stanici, ktorá stála na jej mieste v 14. storočí. Viedla tadiaľto totiž významná obchodná trasa od Zvolena do Lučenca a ďalej do Maďarska. Okolo budovy stanice sa ľudia postupne začali usadzovať a stavať domy, čím vznikla dedina.
Najvýznamnejšou historickou pamiatkou Mýtnej v lučeneckom okrese je evanjelický kostol, ktorý stojí na kopci nad dedinou a vďaka svojej polohe je dobre viditeľný zo širokého okolia. Kostol je zďaleka viditeľný z cesty spájajúcej Lučenec a Detvu. Stojí na kopci nad obcou Mýtna (cca 20 km od Lučenca), z ktorej je prístupný aj po poľnej ceste.
Kostol patrí cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi a.v. v Dobroči a cintorín okolo neho doteraz slúži obciam Dobroč a Mýtna. Kostol je na prvý pohľad v dobrom stave s novou strechou a fasádami. Opevnený areál s kostolom sa nachádza uprostred stále používaného cintorína a je prístupný dvoma bránami, ktoré však bývajú zamknuté.
V histórii tohto chrámu, ktorá sa začína okolo 12. až 13. storočia a dodnes nie je celkom jasná, báda evanjelický farár z Dobroče Ivan Boženík.
História a vývoj kostola
Patrocínium: pôvodne sv. Anny, dnes kostol Evanjelickej cirkvi a.v.
Vznik: druhá polovica 13. storočia
Poloha: v opevnenom areáli na kopci medzi dedinami
Historický región: Novohrad
Kostol postavili v dominantnej polohe na kopci podľa všetkého niekedy v priebehu druhej polovice 13. storočia, resp. prvej polovice 14. storočia. Kostolík postavili na kopci niekedy v priebehu druhej polovice 13. storočia. Išlo o vidiecku stavbu ranogotického slohu s obdĺžnikovou loďou, predstavanou západnou vežou a už s polygonálnym presbytériom.
Nie je vylúčené, že kostol môže mať aj starší pôvod, čo naznačuje veža stojaca mimo os kostola evokuje možné stavebné úpravy v neskoršom období - rozšírenie lode severným smerom a postavenie novej svätyne. K tomu mohlo dôjsť niekedy v spomínanom období 2. polovice 13. - 1. polovice 14.
Najstaršou časťou kostola je zrejme kaplnka, teda oltárna časť. Neskôr pristavali chrámovú loď a v časoch husitov pravdepodobne pribudol ohradový múr so strieľňami, ktorý sa dodnes nazýva husitským, ozrejmil Boženík.
Začiatkom druhej polovice 15. storočia kostol obsadili bratríci a opevnili kamenným múrom s malými strieľňami, ktorý dopĺňala aj hlboká priekopa. K vojenským účelom slúžil aj počas vojen s Turkmi a v období stavovských povstaní (1604 - 1711). Začiatkom druhej polovice 15. storočia ho obsadili bratríci a opevnili kamenným múrom s malými strieľňami, ktorý dopĺňala aj hlboká priekopa.
Počas reformácie prešiel do rúk protestantom. V priebehu vekov sa kostol tiež zmenil z katolíckeho na evanjelický. Stalo sa tak počas reformácie, asi niekedy v rokoch 1570 až 1580.
V 17. storočí bol objekt prestavaný, keďže ho v bojoch vážne poškodili a prišiel o hornú časť veže. V 17. storočí bol objekt prestavaný, keďže ho v bojoch vážne poškodili a prišiel o hornú časť veže. V 18. storočí preto postavili na južnej strane drevenú zvonicu, v ktorej sú umiestnené tri zvony. V 18. storočí preto postavili na južnej strane drevenú zvonicu, v ktorej sú umiestnené tri zvony.
V 19. storočí pristavali pred južný vchod otvorenú murovanú predsieň. Kostolík bol obnovený po druhej svetovej vojne a naposledy v roku 2002, keď dostal okrem iného aj novú strechu.
Vzostup evanjelikizmu: Kresťanstvo v Amerike so Stephenom Nicholsom
Architektonické zaujímavosti
Kostolík stojí v dominantnej polohe a viditeľný je na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. O stredovekom pôvode stavby dnes svedčí okrem polohy najmä jej pôdorys a ranogotické okno na východnej stene presbytéria.
- Polygonálny pôdorys presbytéria nie je u nás v druhej polovici 13. storočia bežný, je znakom pokročilejšej gotiky. V uvedenom období sa s ním stretávame len pri malej časti vidieckych kostolíkov, napríklad v nie tak vzdialenej Zolnej. O niečo mladšia stavba v neďalekých Turíčkach (po r. 1300) má ešte staršíu kvadratickú svätyňu.
- Chýbajúca horná časť veže dáva kostolíku veľmi netradičný vzhľad.
- V staršej literatúre je uvádzaný ako pamiatka susednej obce Dobroč.
- Podľa legendy mal neďaleko stáť ďalší kostol, s ktorým ho mala spájať podzemná chodba. Podobne mala podzemná chodba viesť na hrad Divín.
Súčasťou chrámového areálu je drevená zvonica. V jej vnútornom priestore je vyhĺbená jama a v jednej z jej stien sa dodnes nachádza vchod do podzemnej chodby. Tá je však už sčasti zasypaná a jej pôvodný účel je zahalený rúškom tajomstva. Môj názor je, že šlo o únikovú chodbu, respektíve chodbu smerujúcu do kláštora, ktorý v minulosti možno tiež stál na tomto kopci. Keď totiž pochovávame v časti cintorína smerom na Dobroč, tak je tam veľmi veľa skál, niekedy ako keby tvorili stenu. Nie je teda vylúčené, že ide o zvyšky múrov a základov spomínaného kláštora, uviedol Boženík.
Ja za mojich mladých čias som s kamarátmi do tejto chodby chodieval. Prešli sme však iba 10 až 15 metrov a potom sme sa vrátili, keďže sme sa báli, povedal na margo chodby starosta Mýtnej Pavel Greksa. Chodba podľa neho mohla viesť k predpokladanému kláštoru a legenda dokonca hovorí, že viedla až na Divínsky hrad. Rôznych historiek o našom kostole je však veľa, dodal.
Interiér
- V interiéri sa zachoval drevený oltár a drevená kazateľnica z roku 1772.
- Loď kostola bola zastropená dreveným kazetovým stropom zo 17. storočia zdobeným maľbami.
Kazateľnica je neskorobaroková z roku 1772. Vyrobil ju neznámy majster polychromovanou drevorezbou. Na kruhovom schodišti po pravej strane, ktoré je členené pilastrami, je reliéf zobrazujúci dvanásťročného Ježiša Krista v chráme. Vo výplňach je rokajový dekor. Zadnú stenu vytvára kartuš s dátumami a nápisom. Baldachýn je lemovaný čučkami. Celkový vzhľad dotvára modrý mramor a zlatá a strieborná ornamentika.
Zvonica
Súčasťou opevnenia je drevená baroková zvonica z druhej polovice 18. storočia postavená na štvorcovom pôdoryse. Zvony vo zvonici boli pôvodne zo 17. storočia, počas prvej svetovej vojny ich však zabavili a roztavili. Nové, dodnes zachované pochádzajú z roku 1923.
Zvonica - ide o drevenú barokovú, samostatne stojacu pri kostole hrázdenú stavbu z 2. polovice 18. storočia so štvorcovým pôdorysom a šindľovou ihlanovou strechou. Zvony pochádzajú z 90-tych rokov 17. storočia. Počas 1. svetovej vojny boli zložené a ich kov bol použitý na hlavne kanónov. V roku 1923 boli zakúpené terajšie zvony, ktoré sú vyhotovené v troch rôznych veľkostiach. Zvonica je postavená na staršej kostnici - osáriu. Kostnica slúžila na ukladanie kostí zo starších hrobov.
Preklad nápisu na zvone:" S božím dovolenímzbor evanjelickej cirkvi v Mýtnej v roku 1905 počas úradu farára Daniela Holeša, učiteľa Karola Pavla Langhoffera, sudcu Juraja Dobrockého a prednostu Dezidera Demoča."Odliaty zvon v Budapešti v továrni R.T. Ezolót Ferencza Walzera.
Súčasný stav
Kostolík patrí cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi a.v v Dobroči a cintorín okolo neho doteraz slúži obciam Dobroč a Mýtna. Kostolík je na prvý pohľad v dobrom stave s novou strechou a fasádami.
Kostol, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, si vyžaduje viaceré opravy. V rokoch 2013 a 2014 sme obnovili náter drevenej zvonice a šindľov husitského múru. V súčasnosti sme požiadali ministerstvo kultúry v rámci programu Obnov si svoj dom o príspevok na opravu vonkajšej fasády chrámu. Tú by sme chceli opraviť už v tomto roku a v nasledujúcom by sme kostol radi obnovili zvnútra, uviedol Boženík s tým, že opraviť by chceli aj kazateľnicu a oltár, ktoré sú tiež kultúrnymi pamiatkami.
tags: #kostol #v #mytnej #evanjelicky