V kresťanskej tradícii má požehnanie Pánovo hlboký význam. Poďme sa pozrieť na jeho význam a úlohu otca v rodine.
Úloha Otca ako Kňaza, Proroka a Kráľa
Pokrstený muž sa podieľa na Kristových úradoch kňaza, proroka a kráľa. Pokrstený muž, ktorý je otcom detí, je kňazom, prorokom a kráľom špecifickým spôsobom. Jeho dom je jeho cirkvou a jeho deti sú stádom, ktoré pasie.
Ako prorok svojej domácej cirkvi je otec povolaný učiť a hovoriť pravdu do života svojej rodiny. Svojimi slovami a skutkami však má určovať smer. Ako kráľ svojej domácej cirkvi otec musí byť vzorom kraľovania tým, že znázorňuje Kristovo kraľovanie. Kristovým trónom je kríž; za vzor kraľovania nám dáva umývanie nôh svojim apoštolom.
Ako kňaz svojej domácej cirkvi otec posväcuje a vedie svoje deti. Obetuje sa pre ne a učí ich modlitbe a spôsobu života. Ako kňaz má otec autoritu nad deťmi v telesnej i duchovnej oblasti.
Jednou z najmocnejších modlitieb Cirkvi je znak kríža. Pred týmto znakom diabol uteká a v strachu sa schováva. Otcovia, ako vy žehnáte svoje deti?
Dedičstvo Požehnania
„Neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie.“ Byť kresťanom, znamená byť povolaný zdediť Božie požehnanie. Musíš odpovedať na volanie. Dostávaš vzťah s Bohom, ktorý si si nezabezpečil sám. Ježiš to urobil za teba. V tom je nádherný pokoj. Vtedy vieš, že je to v poriadku, pretože s Ježišom je všetko dokonalé. Nič nechýba.
Dostávaš požehnanie vzťahu dieťaťa, pretože si bol vyvolený, zdediť ho. Požehnanie nie je odmenou za tvoje skutky. Dosiahol to niekto iný.
Vtedy Ježiš vystúpil zo svojho požehnaného vzťahu s Otcom, aby teba voviedol do neho. V Ježišovej smrti celé Jeho vlastníctvo prešlo na nás.
VEDELI STE, ŽE KATOLÍCKY RODIČ MÔŽE POŽEHNAŤ SVOJE DETI? TAKTO TO UROBTE
Božská Liturgia: Vrchol Liturgického Života Cirkvi
Vrcholom liturgického života Cirkvi je božská liturgia (z gréckeho slova leitourgia,ktoré znamená spoločné dielo). Je to služba Boha jeho ľudu a Božieho ľudu Jemu. V božskej liturgii nás Otec uvádza do plnosti svojho života tým, že nám dáva svojho Syna. Syn nám potom dáva seba samého ako pokrm na hostine Božieho slova a na hostine Tela a Krvi. Robí to preto, aby sme sa stali jedným telom a krvou s ním a mali účasť na jeho božstve.
Cirkev prijíma Kristov dar vo Svätom Duchu a odpovedá Mu prinášaním seba ako obety. Koná tak preto, aby Kristus mohol žiť a pôsobiť v nej ako vo svojom tele. A tak Kristus, hlava Cirkvi, spolu s Cirkvou, ktorá je jeho telom, prináša Otcovi vo Svätom Duchu chválu a vďakyvzdanie za spásu, ktorá už bola uskutočnená.
V našej tradícii existujú rôzne poriadky liturgie: Liturgia svätého Jána Zlatoústeho, Liturgia svätého Bazila Veľkého a Liturgia vopredposvätených darov. Obvykle sa slávi Liturgia svätého Jána Zlatoústeho. Liturgia svätého Bazila Veľkého sa slávi desaťkrát počas liturgického roka.
Proskomídia je slovo gréckeho pôvodu a znamená „prinášanie obety“. Prinášame so sebou dary - chlieb a víno a kňaz ich pripravuje pre božskú liturgiu. Na tento účel vykrojuje „Baránka“ z chleba, ktorý sa nazýva „prosfora“, ako aj ďalšie častice. Baránok symbolizuje Ježiša Krista a častice symbolizujú najsvätejšiu Bohorodičku, anjelov a svätých, živých i mŕtvych.
Celá božská liturgia je dialógom: Boh komunikuje s nami a my komunikujeme s Ním. To sa zreteľne odráža v antifonálnom (čiže striedavom) speve. Antifóny sú založené na starozákonných textoch a vedú veriacich k počúvaniu Božieho slova v Novom zákone. Božie slovo je duchovnou potravou pre každého z nás, preto tento dar od Boha nazývame stôl Božieho slova. Ten pozostáva z liturgických čítaní z apoštolára a evanjeliára. V čítaní Božieho slova k nám hovorí sám Kristus. Toto Božie slovo prijímame podľa príkladu Najsvätejšej Bohorodičky, ktorá si každé slovo Božieho Syna uchovávala vo svojom srdci.
Liturgia obety sa začína počas spevu Cherubínskeho hymnu prenesením darov na svätý stôl, na ktorom sa Kristus nekrvavým spôsobom obetuje za spásu sveta. Stredobodom obety (po grécky anaphory) je Eucharistia: Svätý Duch posväcuje nás a z chleba a vína robí telo a krv nášho Pána Ježiša Krista. Tak ako každý človek potrebuje každodenný chlieb, tak aj každý kresťan potrebuje nebeský chlieb.
Na pristúpenie k svätému prijímaniu by sme sa mali pripraviť spoveďou, ak sme spáchali hriech, a pôstom, ktorý nám pomôže otvoriť sa na prijatie Krista. Posvätení Svätým Duchom sa s dôverou obraciame na Boha, nášho Otca, v modlitbe Otče náš, aby nám dal „chlieb náš každodenný“, inými slovami, sväté prijímanie. „Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
Žalmy a Požehnanie
Žalm 115,12: „Pán na nás pamätá a žehná nás. Žalm 96,2: „Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. Žalm 103,1-2: „Od Dávida. Žalm 104,1.35: „Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby… Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. Dobroreč, duša moja, Pánovi. Žalm 135,19-20: „Dom Izraelov, zvelebuj Pána; dom Áronov, zvelebuj Pána. Žalm 145,10.21: „Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela a tvoji svätí nech ťa velebia.
Žalm 134,1: „Pútnická pieseň. Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, čo bdiete v noci v dome Pánovom.“ („Pieseň výstupov. Hľa, dobrorečte Pánovi, všetci Pánovi služobníci, ktorí stojíte v noci v dome Pánovom.“ - hebr.
Žalm 134,2: „Zdvíhajte svoje ruky k svätyni a zvelebujte Pána.“ („Dvíhajte svoje ruky ku svätyni a dobrorečte Pánovi.“ - hebr. Miesto v chráme, kde Boh prebýval, sa preto odvodene nazývala svätý alebo svätý svätých. Toto slovo tak označovalo najvnútornejšiu časť chrámu, t. j. svätyňu.
Žalm 134,3: „Nech ťa žehná Pán zo Siona, ktorý stvoril nebo i zem.“ („Nech ťa požehná Pán zo Sionu, ktorý utvoril nebo a zem.“ - hebr. Slová požehnania sa odvolávajú na Stvoriteľa, ktorý môže uskutočniť všetko, v čo pútnik dúfa a potrebuje.
Človek, ktorý dobrorečí/žehná Bohu, v skutočnosti privádza požehnanie na seba samého. Božie požehnanie bude prúdiť na zem podobne, ako keď vyviera voda z prameňa. Človek môže toto blahodarné prúdenie zintenzívniť tým, že si bude ešte viac vážiť Božiu dobrotu.
Zmluva s Abrahámom
Zmluvu medzi mnou a tebou a tvojím potomstvom vo všetkých pokoleniach robím večnou zmluvou, že budem tvojím Bohom i Bohom tvojho potomstva. Tebe i tvojmu potomstvu dám krajinu, v ktorej si ako cudzinec; celú krajinu Kanaán im dám do večného vlastníctva a budem im Bohom.
Viac ako seba samého nám Boh nemôže dať. A práve to je to, čo dáva nielen Abrahámovi, ale i nám. Lebo zmluva, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom, platí aj pre nás, pre Abrahámovo potomstvo. Veď Abrahám má dvojaké potomstvo, telesné a duchovné. Telesným je židovský národ, duchovným je cirkev Ježiša Krista. Vierou v Krista sa stávame Abrahámovými deťmi a teda aj dedičmi Božej zmluvy s Abrahámom.
Dnes sa my môžeme postaviť na miesto otca všetkých veriacich a počuť, ako nám Boh hovorí: Ja som tvoj Boh, s tebou som vstúpil do zmluvného, záväzného vzťahu.
Požehnanie a Darca
Niekedy si myslíme, že to najvzácnejšie v živote je Božie požehnanie. Preto túžime po požehnaní, prosíme o požehnanie, očakávame na požehnanie. Ale Darca je viac ako dar. Požehnanie je síce vzácne, ale žehnajúci Pán je vzácnejší.
Požehnanie pre Tých, Čo Vyplnia Zákon
Deuteronómium 28,1-14 hovorí o požehnaniach, ktoré prídu, ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, keď budeš plniť a zachovávať jeho príkazy, ktoré ti ja dnes nariaďujem.
Na druhej strane, Deuteronómium 28,15-68 hovorí o kliatbach, ktoré doľahnú, ak nebudeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, aby si zachovával a uskutočňoval všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti ja dnes ukladám.
| Požehnania (Deuteronómium 28,1-14) | Kliatby (Deuteronómium 28,15-68) |
|---|---|
| Povýšenie nad všetky národy | Prekliatie v meste a na poli |
| Požehnaný plod života a zeme | Prekliaty plod života a zeme |
| Požehnané humná a sýpky | Prekliate humná a sýpky |
| Víťazstvo nad nepriateľmi | Porážka pred nepriateľmi |
| Hojnosť dobrého | Nedostatok a mor |
| Otvorenie nebeskej pokladnice | Nebo medené a zem železná |
| Požičiavanie mnohým národom | Požičiavanie cudzincom |
| Ustanovenie za svätý ľud | Rozohnanie medzi národy |
Božie Milosrdenstvo s Kajúcim Ľudom
Keď sa zasa obrátiš k Pánovi, svojmu Bohu, a budeš mu poslušný z celého srdca a z celej svojej duše aj so svojimi synmi tak, ako ti to dnes prikazujem, Pán zmení tvoj údel, zľutuje sa nad tebou a zozbiera ťa spomedzi národov, kam ťa rozprášil.
Citáty o Požehnaní
- List Rimanom 8,28-29: Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi.
- Genezis 2,2-3: I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil.
- Žalm 3,9: Pane, ty si naša spása. Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie
- Príslovia 3,33: Na dome bezbožného kliatba Pánova, ale príbytok spravodlivých požehnáva.
- Kniha Sirachovcova 1,12-14.16.19: Bázeň pred Pánom plní srdce slasťou, dáva veselosť a radosť a dlhý život. Bohabojnému sa dobre povedie na konci, v deň svojej smrti dôjde požehnania.
- Izaiáš 44,2-4: Toto hovorí Pán, ktorý ťa stvoril, ktorý ťa formoval od materského lona a pomáha ti: „Neboj sa, sluha môj, Jakub, miláčik, ktorého som si vyvolil! Veď rozlejem vody na to, čo je smädné, a riavy na vyschnutú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo, svoje požehnanie na tvoje vetvy.