Gréckokatolícky Katedrálny chrám Povýšenia svätého a životodarného kríža (1860) sa nachádza na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Od roku 1972, kedy ho 29. marca vysviacal biskup Hopko, patrí gréckokatolíkom. Skúste si predstaviť, že by sa z Bratislavy vytratili kostoly. Sú medzi nimi najdlhšie kontinuálne využívané stavby v Bratislave.
Najstarší kostol, ktorý dnes stojí v našom hlavnom meste - františkánsky kostol Zvestovania Pána, bol postavený v roku 1297 a doposiaľ najmladší je z roku 2009 - Katedrála sv. Šebastiána v Krasňanoch (s najväčším počtom zvonov u nás - 17) sa nachádza i druhá najväčšia sakrálna mozaika na Slovensku.
História Kostola
Bratislavský cintorín sv. Ondreja sa používal od roku 1784 a dvakrát ho rozšírili. Dňa 13. mája 1859 položili na cintoríne základný kameň pre výstavbu kaplnky Povýšenia sv. Kríža a dňa 14. septembra 1860 (na sviatok Povýšenia sv. Kríža) bol sakrálny objekt konsekrovaný. Sakrálny objekt pôvodne slúžil ako cintorínska kaplnka.
Od roku 1972 je v správe gréckokatolíckej cirkvi (po generálnej oprave a úprave podľa požiadaviek byzantského obradu). Obnovený kostol Povýšenia sv. Kríža posvätil 29. marca.
Architektúra a Interiér
Projekt pôvodnej kaplnky Povýšenia sv. Kríža vypracoval bratislavský architekt Ignác Feigler ml. Išlo o jednoloďový priestor s apsidou, zaklenutou konchou. Obdĺžniková loď sakrálneho objektu má plochý strop a steny členené slepými arkádami. Hlavné priečelie kostola Povýšenia sv. Kríža (teraz do ulice 29. augusta) je jednoduché a elegantné.
V predsieni chrámu je v nike umiestnená Ikona Ukrižovania Nášho Pána Ježiša Krista. Jej autorkou je Angelika Birošová-Nedoroščíková z Prešova. Ide o ručne písanú pozlátenú ikonu na plátne a dreve, vyhotovenú vaječnou temperou podľa tradičnej ikonopiseckej techniky. Na drevenom ráme po bokoch ikony a v jej hornej časti sú zobrazení traja šestoro krídli anjeli. V spodnej časti dreveného rámu sú uložené pravé relikvie sv. Kríža. Ikona bola inštalovaná počas odpustovej slávnosti Sviatku Povýšenia úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom v septembri r. 2008. K verejnej úcte býva vystavená každý rok na chrámový sviatok (14. septembra).
Medzi 60 kostolmi v Bratislave najväčší počet predstavuje 49 rímskokatolíckých kostolov. Každý z nich ukrýva čosi zaujímavé a hodnotné, s mnohými kostolmi sa spájajú historické, či osobné príbehy. Dva najznámejšie kostoly v hlavnom meste - Dóm sv. Martina a Modrý kostol majú vďaka autorskému úsiliu biskupa Jozefa Haľka výnimočne kvalitné knižné spracovanie, ktoré získalo náležitú odozvu a ocenenie.
V hlavnom meste Slovenska sa v prípade sakrálnych stavieb stretávame s pestrou škálou slohov. Súčasná architektúra (od deväťdesiatych rokov po dnešok) je zastúpená viacerými sakrálnymi objektmi.
Ďalšie sakrálne stavby v Bratislave:
- Najstarší kostol v Bratislave (1297) patrí reholi františkánov a je zasvätený sviatku Zvestovania Pána.
- Katedrálny chrám Vojenského ordinariátu a Ozbrojených síl Slovenskej republiky zasvätený sv. Sebastiánovi v Krasňanoch (2009).
- Veľký evanjelický kostol na Panenskej ulici z rokov 1774 - 1776.
- Nový pravoslávny Chrám sv. kniežaťa Vladimíra, ktorý veriacim slúži od roku 2013.
- Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi (1933).
- Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach z 12. storočia.
V štyroch prípadoch z tohto súboru nejde o sakrálne budovy, kde by sa slúžili bohoslužby. Z dvoch najstarších objektov - veľkomoravských románskych bazilík z 9. storočia sa zachovali len základy. Základy veľkomoravskej baziliky na Hrade Devín z 9. storočia.
Kostoly v Bratislave podľa obdobia vzniku:
- 9. storočie (6): Evanjelický kostol v Rači, gréckokatolícky Chrám povýšenia svätého a životodarného Kríža v Starom Meste, Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál) v Starom Meste, Kostol Mena Panny Márie vo Vrakuni (rozšírený o nový farský kostol v 20. storočí).
- Pravoslávny chrám svätým apoštolom rovného Rastislava, kniežaťa veľkomoravského v Ružinove z roku 2013.
- Najstarším stojacim a fungujúcim kostolom v Bratislave je Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach (pôvodne postavený v polovici 12. storočia).
V období socializmu (1948 - 1989) boli postavené dva kostoly: Kostol Panny Márie Snežnej (dominikáni) v Starom Meste na Kalvárii (začiatok výstavby v roku 1943, dokončený 1948) a Kostol svätej Margity Antiochijskej v Lamači (1951).
Je to napríklad Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke (architekt Klement Trizuljak), Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (saleziáni) v Ružinove na Miletičovej (architekti Ada a Marián Weber) alebo Kostol Kráľovnej rodiny na Teplickej ul.
Kostol Povýšenia svätého Kríža je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Bol postavený v rokoch 1931 - 32 podľa návrhu zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Svojím výrazom patrí medzi typické stavby funkcionalistického architektonického smeru.
Kostol vznikol na základe žiadosti obyvateľov Petržalky na spoločnosť Baťa o finančný príspevok na výstavbu kostola. Spoločnosť ponúkla vlastný projekt podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Návrh bol spracovaný v roku 1930, samotná výstavba prebiehala v rokoch 1931 až 1932.
Po asanácii takmer celej obce v 70. a 80. rokoch 20. storočia sa kostol stal jedným z mála zachovaných budov pôvodnej obce. Objekt kostola sa tak dostal do novej urbanistickej štruktúry. V súčasnosti sa kostol nachádza v bezprostrednej blízkosti významného pešieho ťahu vedúceho z petržalskej stanice na nábrežie Dunaja.
Architektúra dáva výrazne najavo svoj funkcionalistický pôvod. Hlavnými znakmi tohto architektonického smeru, ktoré sú na stavbe jasne čitateľné, sú jednoduchosť a účelnosť. Aj hmotová kompozícia objektu výrazne podlieha tomuto smeru a je jasne definovaná vnútornou funkciou. Základom kompozície je hlavná loď kostola. Po stranách sú nižšie bočné lode. Na kratších stranách hlavnej lode je umiestnená vstupná časť a časť s presbytériom.
Do kostola sa vstupuje zo severovýchodnej strany. Úroveň podlahy v interiéri je zvýšená, vystupuje sa po širokých schodoch, prekryté sú krátkou konzolou. Nad vstupnou bránou je raster malých štvorcových okien, ktoré osvetľuje priestor chóru. Nad rovinu strechy hlavnej lode len málo prevyšuje zvonica. Je vyjadrená vo veľmi symbolickej forme. Členená je rovnakým rastrom otvorov ako stena nad vstupom, tu sú však otvory na ozvučenie. Prvkom, ktorý člení steny hlavnej lode je pravidelný raster osvetľovacích otvorov resp. falošných okien.
Jedna stena lode je vyplnená oknami, zatiaľ čo druhá zostáva plná, je však na nej viditeľný rovnaký raster „zamurovaných“ okien. Obe bočné lode majú tesne pod rímsou po celej dĺžke osvetľovací pás vyskladaný zo štvorcových okien. Na západnej strane prechádza priestor hlavnej lode do presbytéria. To je z veľkej časti abstrahované a z exteriéru sa nedá rozlíšiť, kde sa presne nachádza hranica medzi oboma priestormi.
Interiér takisto podlieha všetkým charakteristickým znakom obdobia funkcionalizmu. Aj pri prvom pohľade je veľmi jasná jednoduchosť a účelnosť všetkých interiérových prvkov. V hlavnej lodi sú umiestnené lavice, v prednej časti prechádza priestor lode do presbytéria. Jediným prvkom, ktorý predeľuje oba priestory je symbolické schodisko, ktoré má rovnakú šírku ako hlavná loď. V presbytériu sú jednoduché stolce pre kňaza a miništrantov. Najdominantnejším prvkom interiéru je drevený kríž s ukrižovaným Kristom. Presbytérium je osvetlené svetlíkom, ktorého sklené výplne sú farebné.
Strohý, miestami až priemyselný výraz priestoru podporuje aj prísne a pravidelné členenie mohutnými kruhovými stĺpmi, ktoré prechádzajú v celej výške hlavnej lode. Menej výrazným ale viditeľným ozdobným motívom sú zastavenia krížovej cesty v podobe malých drevorezieb zavesených na stenách bočných lodí. Farebnosť interiéru ladí tak ako s farebnosťou exteriérovej časti, tak aj s celkovým (jednoduchým, strohým) výrazom budovy. V kombinácii je tu svetlý odtieň krémovej farby, ktorá je použitá vo vyššej časti hlavnej lode, zvyšná časť je bielej farby. Steny sú v kontrast s drevenými pôvodnými lavicami. Nad vstupnou časťou (zádverím) je priestor chóru s organom.
Nosnou konštrukciou objektu je skeletová sústava zo železobetónu. Pri stavbe bola použitá zlínska technológia odnímateľného oceľového debnenia. Tento spôsob výstavby sa ukázal ako veľmi efektívny z hľadiska časovej i finančnej náročnosti. Kostol patrí nielen svojím architektonickým stvárnením ale aj novátorským prístupom k zaujímavým bratislavským stavbám. Predstavoval v tom čase nový pohľad na tvorbu sakrálnych stavieb.
Tento nový pohľad súvisel jednak s prebiehajúcim obdobím funkcionalizmu, jednak s experimentovaním v oblasti stavebných technológií. Predovšetkým v uplatňovaní priemyselnej výroby, unifikácie a štandardizácie. Tento postup je typický pre tzv. zlínsku architektúru - špecifický smer vo formovaní medzivojnovej československej architektúry.
Farnosť od roku 1990 spravovali Saleziáni Don Bosca. Od 1. júla 2020 spravujú farnosť verbisti.
História Bratislavy #4 - History of Bratislava in Easy Slovak (Part 4)
tags: #greckokatolicky #kostol #povysenia #svateho #kriza