Výroky a učenia rôznych duchovných a filozofických tradícií nám ponúkajú cenné rady a usmernenia pre život.
Biblia a Desatoro Božích Prikázaní
Biblia nám hovorí: "Ja som Pán Boh tvoj."
Tiež nám pripomína: "Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho." Tieto prikázania nás vedú k úcte k Bohu a k spravodlivosti voči blížnym.
Budhizmus a Cesta Strednou Cestou
Guatama Buddha zdôrazňoval dôležitosť vyhýbania sa extrémnym postojom a hľadania strednej cesty. Ak nestretneš na svojej ceste múdrejšieho alebo aspoň sebe rovného, potom radšej pokračuj na svojej ceste sám, Nestýkajte sa s nevedomými.
Živiť sa podvodom, ľsťou, trikmi, veštením, úžerou a čímkoľvek, čo ubližuje iným, je zlý spôsob živobytia. Živiť sa obchodovaním so zbraňami, živými bytosťami, mäsom, omamnými nápojmi a jedmi tomu sa ušľachtilý žiak vyhýba.
Oddávať so zmyslovým pôžitkom je nízke, hrubé, svetské, neušľachtilé, neprospešné. Oddávať sa sebatrýzneniu je bolestné, neušľachtilé, neprospešné. Obom týmto krajnostiam sa vyhýba stredná cesta Dokonalého, ktorá umožňuje pravé videnie aj poznanie, ktorá vedie k pokoju a mieru, k múdremu rozlišovania, k prebudeniu, k Nibbáne.
A toto je, žiaci, ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zastaveniu utrpenia: je to táto ušľachtilá osemdielna cesta: správny názor, správny úmysel, správny prejav, správny čin, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť, správna koncentrácia.
Učte túto trojakú pravdu všetkých: Veľkorysé srdce, láskavé slová a život vo službe a súcitu - to sú veci, ktoré obnovia ľudstvo.
Cesta nie je vpísaná vo hviezdach. Cesta je v Tvojom srdci.
Osemdielna cesta správneho názoru, úmyslu, prejavu, činu, živobytia, úsilia, všímavosti a koncentrácie vedie k zastaveniu utrpenia.
Diogenes zo Sinopy a Život v Súlade s Prírodou
Diogenes zo Sinopy hlásal život v súlade s prírodou a odmietanie spoločenských konvencií:
- Opustis otcovsky dom a budes zit v pivnici, opustenej vezi alebo v hlinenom sude...
- V kapse budes mat len fazulu a popisane zvitky...
- Ked budes zit tymto zivotom, budes stastnejsi ako velky kral..
- Musis byt neogabany a bezocivy a hanobit krala rovnako ako inych ludi.
- Schopnost cervenat sa navzdy zmizne z tvojej tvare...Pred ocami inych rob,co by iny nerobil ani potajomky
Jeho filozofia zdôrazňovala jednoduchosť, sebestačnosť a nezávislosť od materiálnych statkov.
Aristoteles a Zlatá Stredná Cesta
Aristoteles veril, že rozumný život je ten, v ktorom sa človek vyhýba extrémom:
- ľahkovážnosti i zbabel štvú (a je odvážny)
- seba ponižovaniu i pýche (a je sebavedomý)
- lakomosti i rozhadzovačnosti (a je štedrý)...
Jeho koncept "zlatej strednej cesty" nás učí hľadať rovnováhu a harmóniu v našich životoch.
Epikuros a Hľadanie Potešenia a Pokoj Duše
Epikuros učil, že najvyšším cieľom je slasť, ale nie pijatiky a zabavy s mladikmi a zenami, ale nepritomnost bolesti v tele a nepokoja v dusi.
Zdôrazňoval dôležitosť priateľstva a života bez strachu:
- Nic nerob v zivote takeho,ze by si potom mal strach,aby sa o tom nedozvedeli tvoji blizki
- Priateľstvo tanečným krokom obchádza svet a volá nás všetkých, aby sme sa prebudili k chvále blaženého života.
- Zite zivot bez pana. Ste slobodni ludia.
Seneca a Život Podľa Vlastných Zásad
Seneca nám pripomína:
- Cloveku je niekedy lahsie umriet za svoje zasady, nez podla nich zit.
- Nikto nie je takym milacikom stasteny, aby nepotreboval priatelov.
Jeho stoicizmus nás učí žiť v súlade s našimi zásadami a ceniť si priateľstvo.
Immanuel Kant a Kategorický Imperatív
Immanuel Kant formuloval kategorický imperatív, ktorý nás nabáda konať tak, ako by sme chceli, aby konali všetci ostatní:
- Konaj tak,aby si ludstvo v osobe svojej i druheho vyuzival vzdy ako ciel a nikdy nie iba prostriedok
- Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva.
Jeho etika zdôrazňuje dôležitosť rešpektu k ľudskej dôstojnosti a univerzálnych morálnych princípov.
Arthur Schopenhauer a Význam Zdravia a Dobrej Nálady
Arthur Schopenhauer zdôrazňoval význam zdravia a dobrej nálady pre šťastný život: Je isté, že k veselosti nič neprispieva menej než bohatstvo a nič väčšmi ako zdravie, v telesne pracujúcich, najmä zem obrábajúcich triedach sú veselé a spokojné tváre, v bohatých a vznešených sú obyčajne namrzené.
Mali by sme sa teda predovšetkým usilovať zachovať si vysoký stupeň dokonalého zdravia, lebo jeho kvetom je práve dobrá nálada. Prostriedkom na to, ako je známe, je vystríhanie sa všetkých excesov a výstredností, všetkých prudkých a nepríjemných pohnutí i každého priveľkého alebo trvalého duševného vypätia, a naproti tomu užívať denne dve hodiny rýchly pohyb na čerstvom vzduchu, veľa studených kúpeľov a podobné dietetické pravidlá.
Ak sme už preskúmali, aké sú naše sily a slabiny, budeme sa snažiť rozvíjať svoje prirodzené prednosti, všelijako ich používať a vždy sa obraciať tam kde sa hodia a platia. Ak sa dokonale poznáme, nebudeme tiež predstierať sily, ktoré nemáme,nebudeme hrať s falošnými kartami, lebo by sme si tým pripravili kopu nepríjemností.
Kedže človek je iba stelesnením svojej vôle ,nie je nič prevrátenejšie ako chcieť byť niečím iným ako sme,lebo je to protirečenie vôle voči sebe samej. Napodobovanie cudzích vlastností a zvláštností je oveľa horšie ako nosenie cudzích šiat, je to vyjadrenie našej bezcennosti vyslovené nami samými.
Konfucius a Harmónia v Spoločnosti
Konfucius - Kchung Fu-c’ zdôrazňoval dôležitosť harmónie v spoločnosti a úcty k predkom:
- Správaj sa tak, aby rodičia okrem obavy o tvoje zdravie nemuseli mať už nijaké iné obavy.
- Postoj ušľachtilého človeka voči svetu je takýto: nikdy si nevšíma, čo získa a čo stratí, len nech je to spravodlivé!
- Kým rodičia žijú, neopúšťaj ich! Ak ich predsa musíš opustiť, neodchádzaj na neznáme miesto!
- Ten kto sa uspokojí s jednoduchým jedlom na jedenie, s čistou vodou na pitie a s ohnutým ramenom namiesto podhlavníka na spanie dosiahne aj napriek všetkému vnútornú vyrovnanosť a blaženosť. Nespravodlivo získané bohatstvo je mi preto vzdialené ako oblaky plynúce nad mojou hlavou!
- Na rybolove majster nikdy nechytal ryby do siete, ale len na háčik, a počas lovu nikdy nestrieľal na hniezdiace vtáky.
- Tak ako prebujnelá rozkoš vedie k vyčerpanosti, tak aj prehnaná striedmosť vedie k bezcitnosti. Lenže prebujnelá rozkoš je omnoho horšia ako prehnaná striedmosť.
Ježiš Nazaretský a Láska k Blížnym
Ježiš Nazaretský učil o láske k blížnym, odpúšťaní a milosrdenstve: Keby ste milovali len tých, čo vás milujú, akú vďaku si zaslúžite? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 Veď keby ste robili dobre len tým, čo vám dobre robia, akú vďaku si zaslúžite? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 Keby ste požičiavali tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, akú vďaku si zaslúžite? Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali späť to isté.
Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! 28 Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadost...
Rôzne Pohľady na Život a Múdrosť
Okrem vyššie uvedených citátov a učení, existuje mnoho ďalších myšlienok a rád, ktoré nám môžu pomôcť žiť plnohodnotný a zmysluplný život.
- Treba žiť pre prítomný okamih.
- Ži pre to, čo máš, nie pre to, čo ti chýba.
- Sú len dve cesty ako žiť svoj život. Prvá je žitie ako keby nič nebol zázrak. Druhá je, ako keby všetko bol zázrak.
Dôležité je udržať si dobrú náladu. Preto treba pravidelne cvičiť, tráviť čas s priateľmi, dostatočne spať, čítať príjemné myšlienky pred spaním, pravidelne sa zdravo stravovať, piť veľa vody, vyhradiť si čas pre hobby, robiť dobrovoľnícke práce, robiť si plány do budcna a nepripúšťať si veci.
Prvá pomoc pri zlej nálade - počúvať hudbu, pozrieť komédiu, urobiť náhodnú láskavosť, socializovať sa s kýmkoľvek, poďakovať niekomu, pozrieť komédiu, pohrať sa so psom, poprechadzat sa, podakovat niekomu, precitat si vtipmu prihodu z dennika.
Mária ako Príklad Viery a Služby
Sláviť spomienku na Máriu znamená, predovšetkým, pripomenúť si matku, pripomenúť si to, čo nie sme ani nikdy nebudeme, teda osirelý národ. Máme Matku! A tam, kde je matka, tam je vždy prítomnosť a príchuť domova. Kde je matka, tam sa môžu bratia biť, ale vždy zvíťazí zmysel pre jednotu. Kde je matka, nechýba boj v prospech bratstva. Vždy ma ohromilo vidieť v rôznych dedinách Latinskej Ameriky tie matky bojovníčky, ktoré často samé vychovávali svoje deti. Taká je Mária s nami, so svojimi deťmi: Matka bojovníčka pred spoločnosťou nedôvery a slepoty, pred spoločnosťou záhaľčivosti a roztrieštenosti; Žena, ktorá bojuje, aby šírila evanjeliovú radosť. Bojuje, aby dala «telo» Evanjeliu.
Sláviť spomienku na Máriu znamená uznať napriek všetkým prognózam, že «v srdci a v živote našich národov bije silný zmysel pre nádej, napriek životným podmienkam, ktoré akoby zatieňovali všetku nádej» (Dokument z Aparecidy, 536). Mária preto, že uverila, milovala; lebo je služobnica Pána a slúži svojim bratom. Sláviť spomienku na Máriu znamená sláviť, že sme - rovnako ako ona - pozvaní vyjsť a ísť v ústrety druhým s tým istým pohľadom ako ona, s tými istými [materinským] vnútrom milosrdenstva, s tými istými gestami ako ona. Kontemplovať ju znamená cítiť silné pozvanie napodobňovať jej vieru. Jej prítomnosť nás privádza k zmiereniu, dáva nám silu na vytváranie spojív v našej požehnanej latinskoamerickej zemi, vyslovujúc «áno» životu a «nie» akémukoľvek typu ľahostajnosti, vylúčenia, skartovania národov alebo ľudí. Nemajme strach vyjsť von hľadiac na druhých s rovnakým pohľadom ako ona. Pohľadom, ktorý z nás robí bratov. Robme tak, lebo rovnako ako sv. Juan Diego vieme, že tam je naša Matka; vieme, že sme pod jej tieňom a jej ochranou, ktorá je zdrojom našej radosti; [lebo vieme] že sme v jej objatí (porov. Daruj nám mier i pšenicu, Pani a Dcéra naša. Vlasť, ktorá spojí domov, chrám i školu. Chlieb, z ktorého vystane pre všetkých. A vieru, ktorá sa rozhorí vďaka tvojim zopätým rukám, tvojim hviezdnym očiam.
Kňazi ako Mediátori Božej Lásky
Kňazi sú prostredníkmi, čiže mediátormi Božej lásky, nie dohadzovačmi alebo platenými sprostredkovateľmi, ktorí myslia len na vlastný záujem. Tak znela hlavná myšlienka dnešnej homílie pápeža Františka, ktorý ráno slúžil omšu v Dome sv. Marty. Celú kázeň zameral na pokušenia, ktoré môžu ohroziť službu kňazov.
Svätý Otec varoval pred „rigidnými ľuďmi“, ktorí nakladajú na plecia veriacich polená, ktoré sami nenesú. Zároveň upozornil na pokušenie svetskosti, ktoré je schopné premeniť kňaza na funkcionára a robí z neho „smiešneho“ človeka. Sú ako deti, ktorým keď niečo ponúkneš, nepáči sa im to, keď im dáš pravý opak, tiež to nechcú. Pápež František sa nechal vo svojej homílii inšpirovať dnešným čítaním z Evanjelia podľa Matúša (Mt 11,16-19). Ježiš v ňom poukazuje na nespokojnosť ľudu, vždy nespokojného. Aj dnes, podčiarkol Svätý Otec, „sú mnohí nespokojní kresťania, ktorí nie sú schopní pochopiť to, čo nás naučil Pán; nie sú schopní pochopiť podstatu zjavenia evanjelia“.
Pri tejto myšlienke sa zameral na „nespokojných“ kňazov, ktorí „spôsobujú mnoho zla“. Žijú nespokojní, hľadajú stále nové projekty, „lebo ich srdce je ďaleko od Ježišovej logiky“ a preto „si sťažujú alebo žijú smutní“. Ježišova logika, pokračoval ďalej pápež František, by mala kňaza „plne uspokojiť“. „Je to logika mediátora“.
„Ježiš je mediátorom medzi Bohom a nami. A my musíme ísť po tejto ceste mediátorov“, „nie inou, ktorá sa veľmi podobá, ale nie je tá istá: [cesta] dohadzovačov“. Dohadzovač „si urobí svoju prácu a zoberie za to plácu“, „on nikdy nestráca“.
„Mediátor stráca sám seba, aby zjednotil druhých, dáva život, seba samého, to je tá cena: vlastný život, platí vlastným životom, vlastnou únavou, vlastnou prácou, toľkými vecami, avšak - v tomto prípade farár - preto, aby zjednotil stádo, aby zjednotil ľudí, aby ich priviedol k Ježišovi. Ježišova logika ako mediátora je logikou poníženia seba samého. Sv. Pavol v Liste Filipanom hovorí na túto tému jasne: ,Zriekol sa seba samého, uponížil sa’, aby mohol vytvoriť túto jednotu, až na smrť, smrť na kríži.
Pravý kňaz, vysvetlil Svätý Otec, „je mediátorom, ktorý je veľmi blízko svojmu ľudu“; na druhej strane dohadzovač si urobí svoju prácu, ale vždy si z nej „ako funkcionár“ niečo zoberie, „nevie zašpiniť si ruky“ uprostred reality. A práve preto, keď „kňaz sa mení z mediátora na dohadzovača, nie je šťastný, je smutný“. A hľadá trochu toho šťastia „v snahe zviditeľniť sa, vystupovať ako autorita“.
„Kňazi dohadzovači, aby sa stali dôležitými, kráčajú po ceste rigidnosti: toľkokrát, odtrhnutí od ľudí, nevedia ani, čo znamená ľudská bolesť; strácajú to, čo sa naučili doma, pri práci otca, mamy, starého otca, starej mamy, bratov... Strácajú tieto veci. Sú rigidní, tak rigidní, že nakladajú na veriacich toľké veci, ktoré oni sami nenesú, ako hovoril Ježiš dohadzovačom v jeho dobe. Rigidita. Bič v ruke na Boží ľud: ,Toto sa nesmie, toto sa nemôže...’. Podľa slov Svätého Otca Františka sa však táto rigidnosť „nedokáže udržiavať dlhý čas úplne. V podstate je psychopatická: skončíš tak, že budeš vyzerať rigidne, ale vo vnútri budeš pohroma“.
A s rigidnosťou ide ruka v ruke svetskosť. „Čo sa týka rigidnosti a svetskosti, je tomu už dávno, čo za mnou prišiel jeden starší monsignor z kúrie, ktorý pracuje, normálny človek, dobrý človek, zamilovaný do Ježiša a ktorý mi rozprával, že išiel do [predajne] Euroclero, aby si kúpil pár košieľ a pred zrkadlom videl chlapca - podľa neho nemal viac než 25 rokov, či mladého kňaza alebo ktorý sa mal stať kňazom - [bol] pred zrkadlom vo veľkom, dlhom, zamatovom kabáte so striebornou retiazkou a hľadel na seba. A potom si nasadil klobúk a pozeral na seba. Svetský rigidný človek.
Vo svojej rannej homílie si Svätý Otec František položil nasledovné otázky: „Pri spytovaní svedomia si všimnite toto: dnes som sa správal ako funkcionár, alebo mediátor? Strážil som seba samého, hľadal som seba samého, svoje pohodlie, svoj poriadok alebo som dovolil, aby bol celý deň v službe druhým?“ Pápež si tiež zaspomínal, ako mu raz jeden človek povedal: „Hovorieval, že vedel poznať kňazov podľa [ich] postoja k deťom: podľa toho, či vedia pohladiť dieťa, usmiať sa naň, hrať sa s ním... Je to zaujímavé,“ dodal Svätý Otec, „lebo to znamená, že sa vedia znížiť, priblížiť sa k malým veciam“.
Naopak, „dohadzovač je smutný, vždy s tou smutnou tvárou alebo príliš vážnou, temnou. Dohadzovač ma temný pohľad, veľmi temný! Mediátor je otvorený: úsmev, prijatie, porozumenie, pohladenia“.
Na záver svojej kázne ponúkol pápež František veriacim tri „ikony“ takých kňazov, ktorí sú „mediátormi a nie dohadzovačmi“.
Múdrosť nie je len o vedomostiach, ale aj o schopnosti aplikovať ich v každodennom živote. Boh robí nerozumných múdrymi tým, že nám dáva schopnosť učiť sa, rásť a stať sa lepšími ľuďmi.
