Banská Bystrica leží v srdci stredného Slovenska a je okresným a krajským mestom. Mestský hrad v Banskej Bystrici s jednotlivými stavbami patrí medzi jeho významné symboly. Mestský hrad v Banskej Bystrici sa nachádza na Námestí Štefana Moyzesa, v centre historického jadra mesta a je jeho dominantou. Mesto Banská Bystrica bolo, ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Mestský hrad Banská Bystrica
V posledných rokoch sa obnova centra zavŕšila dôslednou opravou jednotlivých fragmentov pôvodného stredovekého mestského hradu.
História a vývoj mestského hradu
Mestský hrad v Banskej Bystrici vznikol pri pôvodnej baníckej osade. Mestský hrad vznikol ako prvá fáza opevnenia významného banského mesta. Už v tých časoch tu stál farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa neskôr, koncom stredoveku stal centrom novej pevnosti. To, že vznikol okolo kostola Nanebovzatia P. Márie z 13. storočia ho radí k ďalším slovenským banským mestám ako Banská Štiavnica, Kremnica a Krupina, kde vznikli mestské opevnenia tiež okolo kostolov.
Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Areál mestského hradu sa dnes skladá z kostolov Panny Márie a sv. Kríža, budovy fary, starej radnice, Matejovho domu, barbakanu a zo zvyškov mestského opevnenia s baštami.
Počiatky opevnenia je možné hľadať najskôr v 14. storočí. Ale aj v tom prípade bolo opevnenie tvorené skôr len priekopou a drevenou (palisádovou) ohradou. Písomne je opevnenie doložené z rokov 1442 a 1465. Stavba kamenných hradieb začala asi v sedemdesiatych rokoch 15. storočia.
Bystrickí mešťania, inšpirovaní vzorom mestského hradu v Kremnici, opevnili v poslednej tretine 15. storočia priestor okolo farského kostola a postavili tu ďalšie budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a kráľovi: gotický dom kráľa Mateja (nazývaný aj Matejov dom) vznikol v roku 1479, mestská radnica okolo roku 1500; krátko predtým, v roku 1492, dostavali kostol sv. Kríža, nazývaný aj slovenský kostol, lebo sem chodili prevažne slovenskí obyvatelia, s bohatým vstupným neskorogotickým portálom. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty.
Vstup do areálu hradu bol okolo roku 1510 zabezpečený barbakanom, ktorý mal tvar zaobleného klinu a bol vybavený vlastnou vežou. Bol dostavaný v roku 1512 a vstupovalo sa doň dvoma bránami, zvlášť pre povozy a pre peších. Hradby sa stavali po celom mnoho-bokom obvode naraz. K severnej hradbe bol pristavaný aj kostol sv.Kríža , pri ktorého presbyteriu stála tzv. Gallová alebo tiež Pisárska bašta . V roku 1493 už existovala tiež Farská (Kazateľská) bašta v severozápadnom nároží . Ako jej názov napovedá nadväzuje na ňu budova fary.
K pretvoreniu hradu na protitureckú pevnosť došlo okolo polovice 16. storočia. Boli prevedené úpravy ochodzí pre strelné zbrane a rozšírenie a prehĺbenie priekop. Mestský hrad sa stal v pravom slova zmysle citadelou.
Škody, ktoré napáchal požiar v roku 1761, boli odstránené len z časti a od 19. storočia bola fortifikácia postupne likvidovaná, čím sa areál otvoril do mesta.
V roku 2005 prebehla kompletná rekonštrukcia priestorov mestského hradu. V rokoch 2005-2006 prebehla kompletná rekonštrukcia priestorov mestského hradu. Dnes v ňom sídli štýlová reštaurácia Bystrický Barbakan.
Funkciou hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov, najmä z medi a striebra, a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi a schádzala sa tu mestská rada.
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
Najstaršou stavbou mestského hradu je farský kostol z 13. storočia, ktorý bol do súčasnej podoby prestavaný v priebehu storočí. Najstaršou budovou je neskororománsky farský kostol panny Márie z druhej polovice 13. storočia. Z pôvodnej náročnej bohatej architektúry sa zachovali fragmenty kružieb v lomených oknách, prekryté barokovou prestavbou, zlomky žánrových výjavov pod rímsou, znázorňujúce sedem hlavných hriechov, niekoľko gotických fiál a baldachýn.
Kostol sv. tzv. Kostol je známy aj pod názvom Kostol Nanebovzatia Panny Márie či nemecký kostol. Ide o jednoloďovú stavbu s predĺženým presbytériom a po oboch stranách pristavanými kaplnkami a oratóriom. Je najstaršou časťou mestského hradu v Banskej Bystrici. Postavili ho v 13. storočí na mieste staršej románskej baziliky. Výrazná prestavba nastala v období neskorej gotiky a neskôr v období baroka. Pôvodné zariadenie kostola tvorili oltár sv. Barbory z dielne Majstra Pavla z Levoče, gotická krstiteľnica a gotické tabuľové obrazy.
Farský kostol je výrazná gotická architektúra s pôvodnou románskou vežou z čias vzniku objektu. Je jednoloďový, s predĺženým presbytériom a z oboch strán pristavanými kaplnkami a oratóriom.
Kostol nechali vybudovať bohatí nemeckí mešťania a majitelia baní. Oltár v Kaplnke sv. Hovorí sa, že oltár Majstra Pavla v Banskej Bystrici bol ešte honosnejší ako ten z Levoče. Údajne to spôsobil syn majstra Pavla, pretože v hádke zabil akéhosi mešťana a mal zaplatiť vysoké odškodné.
Na fasáde objektu v gotike pomaľovali kvádrovaním. K najlepším výtvarným dielam exteriéru patrí reliéf Krista na Hore olivovej (umiestnený na vonkajšej strane kostola v nároží veže) a torzo Zvestovania, z čias okolo roku 1500.
Farský kostol postihli dva ničivé požiare, na základe ktorých prebiehali aj následné prestavby. Prvý požiar bol v roku 1500. Druhý v roku 1761 bol tak ničivý, že zhorela podstatná časť mesta. V roku 1761 podľahol požiaru tiež oltár sv. Barbory od Majstra Pavla z Levoče. V roku 1767 ho nahradili barokovým oltárom. Hl. priestor kostola je klenutý pruskými klenbami. Má jednotné neskorobarokové vnútorné zariadenie a nástenné maľby. Baroková úprava rešpektovala staršie, najmä neskorogotické fragmenty a nábehy rebier. Bočné kaplnky, oratórium a sakristia majú bohaté vzorce neskorogotických krúžených a hviezdicových klenieb.
Interiér kostola bol v tých časoch veľmi hodnotný, hl. oltár vyhotovil Majster Pavol z Levoče a údajne bol ešte monumentálnejší ako levočský. Podľahol však ničivému požiaru v roku 1761; v roku 1767 ho nahradili barokovým oltárom s obrazmi od významného rakúskeho maliara J. L. Krackera. Zrútenú klenbu nahradili barokovou, s iluzívnou architektonickou freskou v presbytériu od Antona Schmidta z rokoch 1767-1770.
Súčasťou mestského opevnenia bolo 18 bášt a 9 brán. K protitureckému obrannému systému patrila aj strážna veža - vartovka. Vežu postavili juhovýchodne od mesta v roku koncom 16. storočia. Veža bola ukončená drevenou rozhľadňou.
V roku 1761 postihol mesto obrovský požiar. Na farskom kostole sa zrútila strecha, prepadli sa klenby a zhorel oltár Majstra Pavla z Levoče.
Pri Kostole Nanebovzatia Panny Márie začína turisticko poznávacia cesta s názvom Barborská cesta. Ide o takmer 190 km dlhú cestu, ktorá spája viacero pamiatok v okolí.
Ďalšie objekty v areáli hradu
V areáli hradu sa nachádza viacero objektov. Medzi najznámejšie patrí Matejov dom či mestská radnica. V Matejovom dome aktuálne uvidíte expozíciu Stredoslovenského múzea venovanú histórii Banskej Bystrice. V barbakane sa v súčasnosti nachádza kaviareň a reštaurácia, ostatné stavby slúžia cirkvi.
Matejov dom je päťposchodová budova zakončená vysokým štítom strechy z obdobia neskorej gotiky. Zachovala si viaceré gotické prvky ako gotický portál, či výrazné kvádrovanie fasády. Na fasáde je zachovaný erb kráľa Mateja, mestský erb a rok 1479.
Radnica v minulosti prešla prestavbami, napriek tomu si zachovala renesančný ráz. Pôvodne sa tu nachádzali renesančné atiky v podobe lastovičích chvostov. Radnica je trojpodlažná, pravouhlá.
Bethlenov dom je budova, ktorá nesie meno sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena, ktorý v prvej polovici 17. storočia povstal proti rakúsko-uhorskému cisárovi. Hovorí sa, že práve v tomto dome sa nechal korunovať za uhorského kráľa. Gabriel Betlen bol protestantským sedmohradským kniežaťom a vodcom protihabsburského povstania v Uhorsku a na území dnešného Slovenska.
Barbakan je neskorogotický pevnostný prvok zabezpečujúci bránu mesta alebo hradu. Do hradu v Banskej Bystrici sa pôvodne vstupovalo po padacom moste ponad umelo vytvorenú vodnú priekopu.
Kostol sv. Kríža bol pôvodne jednoloďová stavba pristavaná k múru hradného opevnenia. Postavili ho na mieste bývalej kostnice. V interiéri kostola sa nachádza klasicistický oltár z roku 1834. Na oltári sú umiestnené sochy Panny Márie a Márie Magdalény od Vavrinca Dunajského.
V roku 1620 v meste zvolili za protestantského uhorského kráľa Gabriel Betlen.
Kultúrne dedičstvo a turistický význam
Mestský hrad v Banskej Bystrici vznikol popri pôvodnej baníckej osade. Už v tých časoch tu stál farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa neskôr, koncom stredoveku stal centrom novej pevnosti.
V Matejovom dome sa od roku 2009, po rozsiahlej rekonštrukcii, nachádza nová expozícia Stredoslovenského múzea, venovaná histórii mesta Banská Bystrica. Rekonštrukcia nielen kompletne zrekonštruovala interiér Matejovho domu, ale aj vstavala do Baníckej bašty drevené podlažia. Vznikla tak stála expozícia na troch podlažiach, ktorá predstavuje 2863 zbierkových predmetov zo zbierok Stredoslovenského múzea.
V roku 1940 zbúrali Ondrejovu a následne aj Mühlsteinovu baštu aj s priľahlými múrmi opevnenia. V tom istom období zbúrali aj strážny dom za vežou zvonice.
Areál mestského hradu v Banskej Bystrici spolu s cintorínom je voľne prístupný. Ostatné objekty slúžia cirkvi.
Okrem areálu mestského hradu môžete v Banskej Bystrici obdivovať Námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom a hodinovou vežou. Námestie po stranách obklopujú meštianske domy. Na Dolnej ulici stojí Kostol sv. Alžbety zo 14. storočia a Bethlenov dom z konca 14. storočia, v ktorom sú v súčasnosti umiestnené výstavné priestory a depozitár diel zo zbierky Stredoslovenskej galérie.
Banská Bystrica je veľmi krásne miesto, pekne námestie, romantické bočné uličky, prijemne kaviarne a v obklopení prírody. Je veľmi pekné námestie, čisté, krásna fontána na námestí. Výhľad na mesto z veže, ktorá je na námestí.
Ak si niekto pamätá centrum Banskej Bystrice s pred dvadsiatich rokov, musí uznať , že dlhé roky opráv a rekonštrukcií vrátili tomuto mestu lesk a slávu dôležitého a bohatého stredovekého banského mesta.
V roku 2025 Farnosť Banská Bystrica organizuje prehliadky farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. Zraz účastníkov prehliadok je vždy o 14:00 pred farským kostolom. Vstupné je dobrovoľné vo forme milodaru.
Dostupnosť
Hrad je mestského typu a prístup k nemu je teda veľmi jednoduchý. cez Banskú Bystricu prechádza rýchlostná cesta R1, hlavný ťah cesty č. 66, ktorý pokračuje do Brezna a hlavný ťah č. 59 smerom na Turčianske Teplice a Donovaly. V meste premáva MHD, k dispozícii je aj osobná preprava.
Zo železničnej stanice v Banskej Bystrici do centra mesta pravidelne premáva MHD (linka 100). Najbližšia zastávka autobusu je Námestie Štefana Moysesa. Parkovanie je zabezpečené na vyhradených parkovacích zónach za poplatok. V blízkosti hradu sa nachádza parkovisko, kde je možné parkovať v nedeľu zdarma.
Mesto je strediskom turistiky, v prímestskej časti sa odporúčajú tieto jednohodinové vychádzky: Z Medeného hámra do doliny Laskomer, z Fončordy do Areálu zdravia. Malachovskou dolinou do Ortút k pamätníku sovietskych letcov pod Dolnou skalou. Do lesoparku na Urpín (511 m n. m., pekné pohľady na mesto) a na Vartovku (569 m n. m., kde je pozorovacia veža, tzv. „vartovka“ z čias tureckých nájazdov, dnes je v objekte po úpravách Krajská ľudová hvezdáreň). Podryba, Šalková - príjemná prechádzka po hrádzi Hrona (viditeľné sú ešte piliere z tesaných kameňov, ktoré slúžili ako nosníky drevených mostín hrádze, tzv. „hrable“, na zadržanie plaveného dreva z horehronských lesov).