Milosrdní bratia kňazi na Slovensku

Hospoditálska rehoľa sv. Jána z Boha, známa ako „Milosrdní bratia“, sa už viac ako štyri storočia venuje ľuďom na okraji spoločnosti. Medzi týchto ľudí patria starí, chorí, zomierajúci, chudobní, bez domova, závislí na omamných látkach a ľudia s rôznym druhom postihnutia. Rehoľa sa zameriava na poskytovanie kvalitnej starostlivosti a zabezpečenie ich potrieb.

Vždy, keď je to potrebné alebo vhodné na náležité plnenie pastoračnej starostlivosti o farnosť, možno farárovi prideliť jedného alebo viacerých farských vikárov. Títo vikári, ako spolupracovníci farára a účastníci na jeho starostlivosti, majú pomáhať v pastoračnej službe spoločnou radou a spoločným úsilím s farárom a pod jeho autoritou.

Rakúsku provinciu rehole Milosrdných bratov tvoria štyri krajiny: Rakúsko, Maďarsko, Slovensko a Česko. To znamená štyri národnosti, štyri jazyky, štyri zdravotnícke, sociálne a právne systémy a tri rozličné peňažné meny. Milosrdní bratia prevádzkujú v týchto krajinách 23 zariadení, vrátane nemocníc, domovov dôchodcov, zariadení pre ľudí s postihnutím, chránených dielní, hospicov, dialyzačných centier a zariadení pre ľudí v núdzi, a tiež osem lekární.

V začiatkoch pôsobenia rehole Milosrdných bratov boli zariadenia relatívne malé a bratov bolo dostatok v každom odvetví. Boli medzi nimi lekári, lekárnici, zdravotníci, kuchári, záhradníci a zberatelia almužien. V tých časoch bolo šírenie charizmy akoby predprogramované - cez živý príklad rehoľníkov, spolupracovníci boli potrební zriedkakedy. V dnešnej dobe sa situácia zmenila. Počet rehoľníkov klesol a ani rehoľníci v zariadeniach nie sú schopní pokryť všetky odvetvia. Spolupracovníkov, ktorí sa podieľajú na fungovaní týchto zariadení, je niekoľkonásobne viac ako samotných bratov.

Rozmáhajúca sa sekularizácia a často aj nezáujem spoločnosti o náboženstvo, šíriaci sa extrémizmus, poprevracané hodnoty, niekedy aj neprajnosť politiky a miestami až nenávisť medzi príslušníkmi jednotlivých náboženstiev právom vyzývajú k otázke, či je možné za takýchto okolností uchovať charizmu sv. Jána z Boha. Práve tu je dôležitá formácia spolupracovníkov.

Už pri prijímacom pohovore, hlavne keď ide o obsadenie pozícií v strednom a vyššom manažmente, kde vedúca osoba zodpovedá za väčší či menší tím spolupracovníkov, je potrebné poukázať na spomenuté hodnoty a zdôrazniť, že ich implementácia v každom pracovnom dni a ich sprostredkovanie spolupracovníkom je základným kameňom pre zachovanie týchto hodnôt. Aby to dotyčná osoba dokázala, je každý nový spolupracovník v manažmente povinný zúčastniť sa tzv. Školy hospitality.

Je to dvojdňový kurz, kde sa spolupracovník dozvedá o živote a práci sv. Jána z Boha, o jeho duchovnom obrátení a prínose do oblasti zdravotníctva a sociálnej sféry 16. storočia. Dozvie sa tiež o dejinách rehole a jej organizačnej štruktúre. V krátkom videu sa im prihovára aj generálny predstavený rehole, ktorý ich povzbudzuje k aktívnej spolupráci na diele sv. Jána z Boha. Účastníci majú možnosť vymeniť si skúsenosti s kolegami z iných zariadení a odvetví, zahľadieť sa do budúcnosti a spoznať život Milosrdných bratov pri slávení eucharistie a modlitbách ako aj pri spoločnom stolovaní a večernom rozhovore na témy duchovné i svetské.

Práve v spätných väzbách účastníkov tohto „na mieru šitého“ seminára je možné vidieť ich záujem a motiváciu ako aj rozšírenie obzoru, za ktoré sú mnohí z nich veľmi vďační. Neraz sa stáva, že po dvoch dňoch sa aj v súkromnom živote začínajú nanovo venovať otázkam prachom zapadnutej viery. Okrem tých, ktorí sa na tomto seminári povinne zúčastňujú, môže sa ho zúčastniť každý spolupracovník zariadení. Dodatočne k dvojdňovému semináru uskutočňujeme aj jednodňový pod názvom „Deň hospitality“, kde ide o osvieženie pamäti a aktualizáciu „vedomostí“ z dvojdňového seminára.

V každom zariadení Milosrdných bratov je etablovaná a fungujúca pastoračná rada zložená z rehoľných bratov, rehoľných sestier a spolupracovníkov, ktorí majú blízko k Cirkvi. Tá sa pri svojich pravidelných zasadaniach venuje organizácii liturgických slávení ako púte, slávnosť sv. Jána z Boha, krížové cesty, májové pobožnosti, predvianočné posedenie, sv. omše za zosnulých pacientov, požehnania nových priestorov ale aj duchovných obnôv a prednášok na rozličné duchovné témy. Na všetky tieto aktivity sú pozývaní a srdečne vítaní všetci spolupracovníci, bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie.

V rámci provincie sa spoločne stretávajú niektoré pastoračné rady rozličných zariadení (poväčšine víkendové stretnutie), kde sa vzájomne inšpirujú a informujú o organizovaných aktivitách, radostiach i starostiach v zariadeniach a tak majú možnosť, navzájom sa spoznávať, motivovať i obohacovať. Duchovná služba je popri odbornej starostlivosti neodmysliteľnou zložkou každého zariadenia Milosrdných bratov na svete.

Aj keď rehoľa Milosrdných bratov je laickou rehoľou, približne 10% jej členov sú kňazi. Ani to však nepostačuje na to, aby bolo každé zariadenie zabezpečené čo i len jedným vlastným kňazom. Z toho dôvodu Milosrdní bratia intenzívne spolupracujú s diecézami a kňazskými rehoľami, ktoré sú v blízkosti zariadení. Na zabezpečenie fungujúcej duchovnej služby však nemusí byť prítomný kňaz počas celého dňa. Samozrejme, ak to tak je, je to len výhodou, avšak zo skúseností v Rakúsku či iných západných krajinách vieme, že nie vždy je možné takúto výhodu zabezpečiť.

V mnohých zariadeniach Milosrdných bratov preto funguje duchovná služba tak, že zodpovední za ňu sú jeden až dvaja pastorálni asistenti (laici s teologickým vzdelaním) alebo stáli diakoni, ktorí majú zväčša aj doplnkové vzdelanie pre nemocničnú pastoráciu a sú k tejto službe poverení diecézou. Dôležitou súčasťou duchovnej služby sú aj dobrovoľníci, ktorí vyžadujú osobitnú pozornosť a vovedenie do problematiky duchovnej služby.

Tieto tímy pravidelne navštevujú chorých a poskytujú im možnosť rozhovorov na všelijaké témy a dávajú im do pozornosti rôzne aktuálne podujatia pre pacientov, ako napríklad sv. omše s pomazaním chorých, požehnanie detí, budúcich matiek a pod. Ak sa pri rozhovore ukáže, že si pacient želá aj prijatie sviatostí (hlavne pomazanie chorých alebo sviatosť zmierenia), je úlohou duchovnej služby, zabezpečiť kňaza. Sv. prijímanie sa podáva podľa želania pacientov v nedeľu, v niektorých prípadoch aj každý deň (ak ide o duchovné osoby, alebo osoby, ktoré si vyslovene želajú prijímať eucharistiu každý deň). Aj túto službu vykonávajú členovia duchovnej služby - pokiaľ majú povolenie mimoriadneho rozdávateľstva sv. prijímania.

Duchovná služba v zariadeniach však nemôže dobre fungovať bez komunikácie s personálom jednotlivých oddelení. Preto je dôležité, aby aj zdravotnícky a pomocný ošetrovateľský personál (hlavne ten, ktorý je iného vierovyznania, alebo aj bez vyznania) bol senzibilizovaný pre duchovné potreby pacientov. Duchovná služba alebo kňazi môžu byť zakaždým kontaktovaní práve zdravotníckym personálom, ktorý sa pri pacientovi nachádza najbližšie - a to nie až v hodine dvanástej. Je dôležité, aby bola duchovná služba v zdravotníckom a ošetrovateľskom tíme vítaná - tu je možná spomínaná senzibilizácia ako aj diskusia na aktuálne témy.

Zakaždým, keď duchovná služba ide navštíviť pacienta, zastaví sa u zdravotného personálu a informuje sa o stave daného pacienta. Z vlastnej iniciatívy môže personál oddelenia navrhnúť duchovnej službe navštíviť aj toho-ktorého pacienta - ak majú pocit, že by návštevu mohol potrebovať. V opačnom prípade, ak si niektorý pacient vyslovene neželá návštevu duchovnej služby, je personál povinný o tom duchovnú službu informovať. Zabezpečenie duchovnej služby aj iným, ako katolíckym pacientom je takisto samozrejmosťou.

Duchovná služba je vždy starostlivosťou o celého človeka. Pracuje vo vlastnej zodpovednosti, v náväznosti na rehoľu Milosrdných bratov a v ekumenickom rozmere, pretože patrí všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich pôvod, rasu alebo náboženské či špirituálne cítenie, tak, ako to zodpovedá duchu nášho zakladateľa, sv. Jána z Boha.

Ponúka priestor a čas na stretnutie a rozhovor a sústredí sa na to, aby podporovala ľudí v ich celkom osobných životných situáciách ako aj v situáciách viery. Tá sa deje v úzkej vzájomnej spolupráci pastoračnej rady a duchovnej služby ako aj v spolupráci a komunikácii týchto dvoch grémií so zriaďovateľom jednotlivých zariadení.

Vzájomná otvorenosť a pripravenosť spolupracovníkov z rôznych odvetví komunikovať vytvára pozitívnu atmosféru, v ktorej je možné aj konštruktívne riešenie existujúcich problémov. Mnohokrát máme možnosť počuť od pacientov výrok: „Vo Vašej nemocnici panuje iný duch“. Tento „iný“ duch je duchom sv. Jána z Boha.

Aktivity a podujatia

Bratislavskí biskupi aj v roku 2019 podporili pôstnu iniciatívu Katolíckeho hnutia žien Slovenska Podeľme sa! Viac ako 200 ľudí prijalo ich pozvanie na pôstnu polievku. V refektári Milosrdných bratov v Bratislave im ju osobne podávali Mons. Stanislav Zvolenský a Mons. Jozef Haľko. Prítomní za ňu zaplatili ako za celý obed a mnohí darovali aj vyššiu sumu, než zvyčajne za svoj obed zaplatia. Vyzbieraný výnos po odrátaní nákladov za polievku bol určený na zriadenie Centra pre obnovu rodiny v Bratislavskom regióne. Vyzbieralo sa 1 786,69 eur a 88,95 eur v podobe stravných lístkov. Milosrdní bratia pridali k tejto sume ďalších 527,97 €.

Najväčší záujem aj tento raz vyvolala možnosť dostať polievku priamo od biskupov. Viacerí si pochvaľovali aj možnosť vymeniť si s nimi niekoľko slov, porozprávať sa na rôzne témy či urobiť si spoločnú fotografiu na pamiatku. Odmenou pre nich bola aj chutná polievka, ktorú pripravili kuchári u Milosrdných bratov. Medzi záujemcami boli mladí i starší, kňazi i rehoľníci, ktorí prišli podporiť akciu aj napriek nepriaznivému počastiu. Nechýbali väčšie organizované skupiny. Prišli aj europoslanci Anna Záborská, Branislav Škripek, primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal a starosta Bratislavy - Starého mesta Radoslav Števčík.

Ako malú pozornosť dostali všetci návštevníci leták, ktorý informuje o aktuálnom desiatom ročníku podujatia Podeľme sa! Ten sa ostatných zbierok na Slovensku odlišuje tým, že sa delím, nedávam almužnu, ale dávam to, čo si sám odopriem. Bratislavskí biskupi iniciatívu po prvýkrát podporili predvlani v apríli. Vyzbieralo sa 1763,25 eur. Peniaze putovali na pomoc mnohodetným rodinám v hmotnej núdzi v Rožňavskej diecéze a na otvorenie nízkoprahového centra v meste Lučenec. Náklady na polievku v plnej výške uhradil konvent Hospitálskej rehole Milosrdných bratov, ktorý na akciu poskytol bezplatne aj priestory svojho refektára.

Arcibiskup Zvolenský a biskup Haľko podávali pôstnu polievku aj vlani vo februári. Vyzbierali 2 148,95 eur a 116,20 eur v podobe stravných lístkov. Výnos podporil Poradňu ALEXIS, ktorá pomáha ľuďom v prípade neželaného tehotenstva, psychických problémov po spontánnom či umelom potrate. Okrem toho bolo podporené aj dokončenie krízového centra pre matky, otcov a rodiny s deťmi v núdzi v Prešove.

Sviatok Návštevy Panny Márie, ktorej je zasvätený Kostol milosrdných bratov v Bratislave, prežili milosrdní bratia a ich spolupracovníci a priatelia v slávnostnom duchu. Najprv vedenie rehole a nemocnice milosrdných bratov pripravilo pre spolupracovníčky a spolupracovníkov, priateľov hospitálskej rehole a jej dobrodincov guláš, podávaný priorom milosrdných bratov bratom Richardom OH i riaditeľom nemocnice JUDr. Michalom Tinákom.

Večer sa uskutočnila v chráme milosrdných bratov slávnostná bohoslužba, ktorú viedol brat Richard Jombík OH, koncelebrovali s ním kňazi Teodor Kamody z farnosti Prievaly, Karol Pôbiš zo Spiša a pri oltári nechýbal ani gréckokatolícky subdiakon Peter Solej. Svätú omšu hudobne sprevádzal svojím spevom zbor Františkánska schóla, ktorý nedávno získal za prínos a šírenie kresťanských hodnôt v umení cenu Konferencie biskupov Slovenska „Fra Angelica.“

Koncert mal benefičný charakter, súvisel s podporou misijného projektu milosrdných bratov Stôl chudobných vo Venezuele, ktorá patrí v súčasnosti k ťažko skúšaným krajinám sveta (chudoba obyvateľstva, nestabilita). Františkánska schóla je vokálno - inštrumentálny súbor, ktorí pôsobí vo Františkánskom Kostole Zvestovania Pána v Bratislave. Venuje sa interpretácii sakrálnej hudby rôznych štýlových období, od stredoveku po súčasnosť. Hudobne už sprevádzal liturgické slávenia v chrámoch nielen na Slovensku, ale aj v Taliansku, Poľsku, Rakúsku a Nemecku i v Maďarsku. Vydal dva CD albumy s hudbou františkánskych skladateľov zo Slovenska z 18. storočia. Prior brat Richard OH poďakoval členom zboru za ich umenie, ochotu prísť benefične vystúpiť. Ako pripomenul: „Priniesli svoje dary, to, čo im Pán dal, dali zo seba tieto Božie dary pre všetkých, ktorí tu boli.

23. júl bol pre Kongregáciu Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok výnimočný z viacerých dôvodov. V tento deň pri svätej omši v Kostole sv. Ondreja v Ružomberku, ktorú celebroval Mons. Ján Kuboš, prevzala úrad nová generálna predstavená. Pri svätej omši Mons. Ján Kuboš za prítomnosti 20 kňazov a približne 100 sestier z Kongregácie Milosrdných sestier v homílii pripomenul, že to, čo chýba dnešnej spoločnosti je hlavne dar múdrosti. Túto skutočnosť vyzdvihol vo svetle sviatku sv. Brigity Švédskej, spolupatrónky Európy, ktorej slávnosť sa v tento deň oslavuje.

Sestra M. Irena Alžbeta Kopanicová pochádza z Ružomberka. Do Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok vstúpila v roku 1993. Doživotné sľuby zložila v roku 2002. Má vyštudovanú teológiu. Pôsobila v Ružomberku, vo Vrícku, Turčianskych Tepliciach a Kežmarku. Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárky, SMVS (Sorores Misericordiae a Sancto Vincentio - Satmariensium) bola založená 29. augusta 1842 satmárskym biskupom Jánom Hámom. Tento rok Kongregácia oslavuje 180 výročie založenia. Sestry pôsobia na Slovensku, Maďarsku, Rumunsku, na Ukrajine, Albánsku a v Taliansku. Generalát má sídlo na Slovensku.

Prehľad kňazov a ich pôsobísk

Nasleduje prehľad kňazov, ktorí pôsobili alebo pôsobia v reholi Milosrdných bratov na Slovensku, spolu s informáciami o ich pôsobiskách a dátumoch:

• Juraj SZENT-SIMONYI OSB: 1647 - 10. 2.
• Ján PERISZLAY: 1665 14.10.
• Pavol SILESIUS: 1669 1.5.
• Jakub JAKUS: 1668 20.10.
• Ján SILESIUS: 1674 12.11.
• Juraj STRAKOVICS: 1675 29.11.
• P.CYRILLUS, O.Cist.: 1675 31.3.
• Martin HAJEK: 1679 1.1.
• Ján SILESITA: 1679 4.4.
• Michal RADOSSINI: 1680 23.5.
• Martin LABENSKÝ: 1680 3.6.
• Michal ZGURICS: 1681 1.4.
• Ján HUBATIUS: 1681 23.3.
• Izrael Ján SKAČÁNYI: 1682 13.3.
• Ján HUSZAK: 1684 28.4.
• ?Ján PAZSITNI: 1690 6.4.
• P.Ján ABRAHÁMFI, O.F.M.: 1690 ?
• Juraj JANOVIČ: 1694 27.1.
• Ján IVANOVIC: 1695 20.6.
• Valentín ONDREJKOVICS: 1699 - + 1705 25.11.
• Ján Valentín KRAJČIROVIČ: 1705 11.4.
• Ján GOGOLÁK: 1733 6.1.
• Ján SOOKY: 1734 14.3.
• Ján BILIK: 1736 6.12.
• Juraj Ján Atanáz DUBAY: 1737 24.4.
• Jakub Anton DOMBAY: 1738 4.1.
• Martin MATULAY: 1740 25.7.
• Ján MARSOVSZKY: 1740 26.2.
• Ján FILO: 1748 25.7.
• Andrej KOROMPAY: 1756 13.8.
• p.Valerius SCHLEIPPEN OFM, admin.: 1755 26.2.
• Ján RABČÁNSKY: 1755 20.3.
• Adam SIMONFFY: 1760 9.9.
• Mikuláš NOVÁCZKY: 1762 20.4.
• Ján BLAŠKOVIČ: 1762 28.4.
• Ján NADASZKY: 1769 6.6.
• Adam BÁRDY: 1772 1.2.
• Jozef CSERVENYI: 1776 3.9.
• Ján Nep. SCHNEIDER: 1782 aug.-sept.
• Štefan RIBECZKY: 1790 22.2.
• P.Firminus KOLLAROVICS, O.F.M.: 1796 11.3.
• Štefan POLÁK: 1793 nov.- 1796 jan. ; 1796 sept.- 1797 sept.
• Ján SEKÁČ: 1796 jan. - aug.
• Štefan POLÁK: 1797 1.11.
• Jozef PETROVITS: 1842 15.7.
• Andrej ZAJÁCZ: 1862 1.5.
• Július MATULAY (Mattulay, Matolay): 1864 feb.-23./25. apr.
• Ján Nep. VLAŠŠEK: 1864 23.3.
• Ján Bapt. JURIGA: 1864 11.4.
• Jozef JANÍK: 1867 mar.
• Vojtech LUKÁČI: 1869 23.11.
• Michal DOBŠA: 1881 7.11.
• Pavol BLAHÓ: 1882 nov.
• ThDr.Ján MIHÁLEK: 1882 dec.
• Štefan RANKÓ: 1887 sept. - 1888 febr.
• Karol VÁMOSY: 1888 febr.
• P. Rudolf KOCZUREK: 1889 - (?
• Ján HILBERT: 1890 aug.
• ? Ján OZORAI: 1896 júl - 1897 feb.
• Alexander SZEDER: 1897 1.3.
• Michal TAREK: 1919 dec.
• Mikuláš ŠIKUTA: 1923 - 1926 adm.
• Štefan Alojz BLAHO, OFM: 1926 - 1932 adm.
• Anton JANČOVIČ, SDB: 1937 dec.
• Jozef RAKOVSKÝ: 1938 júl - aug.
• Martin GÚTA: 1938 sept.
• Rudolf GRMAN: 1938 31.8. - 1951 apr.
• Anton M.VÁCVAL, SDB: 1945 jún-sept.
• Karol LIŽBIN: 1945 okt. - 1946 jan.
• Andrej GÁLIK, SDB: 1951 máj - 1959 mar.
• Jozef BLAHO: 1959 apr. - 1970 jan.
• ThDr.Ladislav DORUŠÁK: 1959 okt.
• ThDr. Ján CHROMJAK: 1970 jan. - 1978 sept.
• Augustín ŠKODA, admin.: 1978 nov.
• Anton PRIEBERA, admin.: 1979 feb.
• Jozef GÁBRIŠ, admin.: 1983 nov.
• Elemír TASSÁRI, admin.: 1990 nov.
• Martin ŠAFÁRIK, admin.:

Tento zoznam poskytuje prehľad o mnohých kňazoch, ktorí prispeli k práci a poslaniu Milosrdných bratov na Slovensku v priebehu storočí. Ich obetavosť a služba boli neoceniteľné pre komunity, ktorým slúžili.

tags: #moze #byt #milosrdny #brat #knaz