Tento článok sa zameriava na históriu Reformovanej kresťanskej cirkvi, s dôrazom na jej vývoj na Slovensku a v obci Bánovce nad Ondavou. Priblížime si jej vznik, šírenie a dôležité míľniky, ktoré formovali jej identitu a postavenie v spoločnosti.
Ján Kalvín, významný reformátor
Začiatky Reformácie a jej Šírenie na Slovensku
Na šírenie reformácie na Slovensku už od roku 1521 pripravovalo pôdu husitské reformačné hnutie v Čechách v 15.storočí. Rozhodujúcim spôsobom sa však reformácia na Slovensku začína ako bezprostredný dôsledok luterskej reformácie v Nemecku. Avšak už roku 1529 sa tu uplatňuje ako v celom Uhorsku švajčiarsky reformačný smer Zwingliho. Významnú úlohu však v tomto prúdení zohral druhý švajčiarsky reformačný smer Kalvín, Beza, Bullinger, ktorý sa presadzoval zvlášť od roku 1550.
Víťazný pochod reformácie všetkými európskymi štátmi sa usiloval európsky katolicizmus zastaviť už v šesťdesiatych rokoch 16.storočia. Na potlačenie reformácie dal podnet Tridentský koncil rímskej cirkvi v r.1545-1563.
Vznik a Vývoj Reformovanej Cirkvi
Pri hľadaní založenia Reformovanej cirkvi ťažko nájsť nejaký jednoznačný dátum. Boh v reformácii použil viacero mužov, napr. Zwingliho v Zürrichu, Bucera v Štrassburgu, Knoxa v Škótsku. Avšak nový duchovný smer sa však začal bezpochyby v prvej polovici rokov 1500 v Ženeve, kde žil - pôvodom Francúz - Ján Kalvín.
Učenie reformácie sa šírilo v prvom rade v Nemecku, potom v severných štátoch Európy, ale aj v Škótsku, Holandsku a Uhorsku. Šírili ho zväčša študenti, obchodníci a vandrujúci remeselníci. Reformovaná cirkev, jej hlásatelia boli často prenasledovaní.
Na viacerých miestach v Poľsku, Taliansku, Španielsku boli reformovaní takmer úplne zlikvidovaní. Vo Francúzsku počas „Bartolomejskej noci“ 24. augusta 1572 bolo násilne zabitých 20 000 hugenotov - francúzskych reformovaných. V Nantes po edikte v roku 1685 úplne stratili náboženskú slobodu. V roku 1670 bola skupina reformovaných farárov predaná a odvedená na galeje do mesta Neapol.
Kalvinizmus prežil rozličné prenasledovanie no aj dnes patrí medzi najsilnejšie protestantské cirkvi. Dostal sa aj do Ameriky. Čo sa týka vierovyznania okrem Nicejského, Athanasiovho, ktoré sú spoločným kresťanským dedičstvom, smerodajným je v roku 1563 vydaný Heidelberský katechizmus a v roku 1566 od H. Bullingera vydané II. helvétske vierovyznanie. Reformovaní ich však nepovažujú za konečné a neomylné.
Reformovaní uznávajú dve sviatosti: svätý krst a svätú Večeru Pánovu. Ježiš nariadil iba tieto dve sviatosti. Reformovaná cirkev o spasení verí, že ono nie je zaslúžené skrze dobré skutky, lebo je jedine darom Božím. (Ef. 2,8) Dobré skutky sú už ovocím spasenia, jeho svedectvom, že vzrastáme v milosti a poznávaní Krista. Dosiahnutie spasenia vedie jedine cez Krista.
Reformované kostoly, v ktorých v centre bohoslužieb stojí výklad z Písma Svätého (kázeň), vysluhovanie sviatostí, spev a modlitba, sú svojim vzhľadom jednoduché. V kostoloch nie je oltár. Reformovaná kresťanská cirkev je budovaná na základe Svätého Písma.
V zmysle Svätého Písma a vierovyznaní: II.helvétske vierovyznanie a Heidelberský katechizmus uznáva Ježiša Krista za jedinú hlavu cirkvi a spravuje sa podľa zásad synodálno-presbyterských, totiž, že zákony vynesené synodou, ktorá je hlavným zákonodarným a výkonným orgánom cirkvi, vykonávajú presbytéria.
Prvá cirkevná organizácia je cirkevný zbor. Cirkevný zbor je dvojaký: „matkocirkevný“ zbor, ktorý vydržiava samostatnú duchovenskú stanicu, a „dcérocirkevný“ zbor, ktorý je zo stanoviska duchovnej starostlivosti pričlenený k niektorému matkocirkevnému zboru.
Reformovaná cirkev v Bánovciach nad Ondavou
Dejiny samostatnej obce Bánovce nad Ondavou, ktorá sa nachádza v okrese Michalovce, siahajú do dávnej minulosti, lebo bola osídlená už v praveku. Svedčia o tom archeologické nálezy z doby laténskej, rímskej a z doby sťahovania národov. Obec Bánovce nad Ondavou pôdorysne leží od rieky Ondavy asi na poldruha kilometra na jej ľavej strane a na ceste, ktorá vybočuje z hlavnej košicko-užhorodskej cesty smerom na Malčice a Veľké Kapušany. Obec bola založená bola asi v 14.storočí. Je v michalovskom okrese a vtedajšieho času v župe Šarišsko - zemplínskej. Väčšina obyvateľov bola roľnícka a len niekoľko rodín roľnícko - železničiarskych. Medzi obyvateľmi t.č. veľmi málo gazdov, ktorí by mali viac než 20 ktj. zeme.
Pod názvom Bayonuch nájdeme zmienky o nej v písomnom prameni z roku 1320 (1344). Čo sa týka života a vzniku reformovaného cirkevného zboru v tejto obci - možno predpokladať, že je to jeden z najstarších zborov nášho reformovaného Siona, lebo tu sa naši otcovia vo viere osvedčovali už v 16.storočí. Veď Bánovce prináležali pod panstvo potockých Perényiovcov a humenských Drugethovcov.
Na Východnom Slovensku vznikajú v roku 1564 štyri reformované senioráty: Abovský, Boršodský, Užský (v ktorom boli bánovskí veriaci) a Zemplínsky. V týchto seniorátoch žili spoločne Slováci a Maďari. V druhej polovici 16.storočia sa Kalvínova reformácia rozšírila aj v Gemeri, kde reformované cirkevné zbory v roku 1592 vytvorili Boršodsko-gemerskomalohontský seniorát.
Bánovce nad Ondavou
V roku 1604 Štefan Bocskay vytasil meč za náboženské práva a podarilo sa mu zvíťaziť nad nepriateľmi protestantizmu (takzvaný Viedenský mier). Dňa 23. júna 1606 uzavrel s nepriateľmi protestantizmu takzvaný viedenský mier, ktorý zaručoval obidvom protestantským vierovyznaniam náboženskú slobodu.
Za takýchto prajných okolností v roku Pána 1610 milostivý Boh nadchnul k prijatiu našej viery jednu šľachetnú paniu menom Oroszy Anna. Bánovský zbor bol založený Annou Oroszy (niektoré pramene uvádzajú Orozy). Možno však predpokladať, že tu reformovaná viera zakotvila v srdciach obyvateľstva už v 16.storočí. Veď Bánovce patrili pod panstvo Potockých Perényiovcov i humenských Drugethovcov. Zásluhou Anny Oroszy bol v obci Bánovciach v roku 1610 vystavený kamenný kostol. Tiež ho zaopatrila aj so všetkými potrebnými sviatostnými nádobami. Mimo iných vecí i jeden kalich pre užívanie sv. Večeri Pánovej. Tento kalich bol darovaný cirkevnému zboru v roku 1612 a používa sa ešte i dnes pri sv. Večeri Pánovej.
Keď v roku 1606 bola viedenským mierom daná sloboda vyznania územiam, ktoré ovládal Štefan Bocskai, vyrastali naše slovenské ref.zbory, medzi ktorými mali vynikajúce postavenie v užsko-zemplínskej oblasti: Pavlovce, Jen-kovce, Senné, Vojnatina, Hnojné, Vinné, Michalovce, Vranov, Milhostov, Ložín (tu boli títo farári: r.1598 a v rokoch 1610-1621 Baltasár Selecenus, r.1609 Juraj Selecenus, v rokoch 1622-1629 Jakub z Mošoviec, v rokoch 1629 -1638 Juraj Dulický, r.1651 Pavel z Ložína; patrili tu fílie Bracovce, Falkušovce a Laškovce; (Zoványi Jeno str.128),Trhovište (tu pôsobili títo farári: r.1563 farár Ján, r.1598 Adrian Vanko (Wanko), v rokoch 1606-1615 Menhard z Mošoviec, r.1620 a v rokoch 1624-1632 Jabub Intybus z Oravy, v rokoch 1620-1622 a r.1643 Ján Arcius z Fekišoviec, r.1623 Menhard Molitoris a r.1652 Ján Ladiver; patrili tu fílie Horovce, Moravany a začas aj Bánovce nad Ondavou; (Zoványi Jeno str.139)Bánovce (v rokoch 1620-1629 tu bol farár Zachariáš z Dubovice(Dobai) a r.1651 Martin P. zo Sokoľa.
Že bánovskí reformovaní sa snažili tvoriť s Božou pomocou skutočnú cirkev, v ktorej by sa Slovo Božie v čistote a v pravde hlásalo, kde by sa sviatosti podľa ustanovenia Pánovho so všetkou vážnosťou prisluhovali a kde by Zákon Boží bol vo všeobecnej vážnosti, o tom vy-dáva svedectvo jak pôvodný nápis na starom kostole z r.1610, tak i nápis na kalichu z r.1612.
a) Zvon uliaty v r.1611-váha asi 3.5q, ktorý vzala I.svetová vojna, mal tento nápis: „Jesus Salvator seculi. Poznamenať treba, že Anna Oroziová nielen kostol vystavila a zaopatrila potrebnými nádobami, ale ona dala stavebné miesto pre faru a učiteľa. Vystavila byty a dala pre farára a učiteľa pozemky a tým dala podklad ref. bánovskej cirkvi, aby tá neohrozene hlásala v Kristu znovuzrodenie a pravé kresťanské učenie, ktoré sa zakladá na Slove Božom.
Kňazi a učitelia, ktorí boli poverení vedením tejto cirkvi konali svoju povinnosť poctivo a k spokojnosti svojich veriacich. Bánovská cirkev sa teda starala aj o to, aby jej Slova Božieho kazateľ mal možnosť skromného síce, ale slušného života. Už z r.1625 máme záznamy o príbytku kazateľa a o farských pozemkoch, ktoré cirkevníci spoločne obrábali.
V roku 1632 bolo prvé veľké povstanie zemplínskych, šarišských a abaujských sedliakov, ktorého sa zúčastnili i bánovskí sedliaci. Povstanie bolo krvavo potlačené a vodca povstania Peter Császár bol na košickom námestí sťatý a jeho mŕtve telo rozštvrtené. Po potlačení sedliackeho povstania sa začalo kruté prenasledovanie reformovaných zborov, pretože reformovaní boli obviňovaní, že boli hybnou silou povstania, čo ostatne nie je nepravdepodobné. Takto chcel cisár Ferdinand II. pacifikovať tento náš kraj.
Obdobie, v ktorom náš kraj ovládali sedmohradské kniežatá: Gabriel Bethlen a Juraj Rákóczy, bolo dobou veľkého rozmachu kalvinizmu v našom kraji. Duchovným strediskom bola potocká škola, z ktorej do našich zborov prichádzali horliví kazatelia slova Božieho. Písomných pamiatok z tejto doby sa nám však zachovalo veľmi málo.
Ponad náš kraj sa totiž od tých čias prehnalo niekoľko vojen, potocká škola bola dvakrát zlikvidovaná jezuitmi, ktorí sa postarali o to, aby čím menej pamiatok pripomínalo východoslovenskému ľudu, že jeho predkovia sa v 16. Maďarským historikom najmä v 19.storočí zase záležalo na tom, aby prínos slovenského obyvateľstva v obrane záujmov ľudu Uhorska bol verejnosti čo najmenej známy. Že sedmohradské kniežatá, ako napr.Gabriel Bethlen, nazývali sa aj slovenskými kniežatami, ako vysvitá z pohrebnej kázne, ktorú povedal v r.1622 košický farár Velechinus nad rakvou Bethlenovej manželky Zuzany Caroly.
Z tejto doby je pre nás povzbudzujúca tá skutočnosť, že Bánovce navštívil na svojej ceste do Sárospataku učiteľ národov Ján Amos Komenský.
V druhej polovici 17.storočia začínajú Habsburgovci opäť upevňovať svoju moc v našom kraji, a súčasne silnie tlak katolíckych mníšskych rádov proti protestantom. V zmysle nešťastnej zásady z r.1648 „Cuius regio, eius religio“ - čie panstvo, toho náboženstvo - začalo prenasledovanie reformovaných zo strany vysokej šľachty. Jezuiti sa totiž sústredili na získanie grófov a iných zemepánov pre katolicizmus. Darilo sa im to najmä pre výhody hmotné a spoločenské, ktoré konvertitom poskytoval cisár.
Prišlo obdobie v uhorskom protestantizme, keď sa veriaci evanjelici začali utiskovať a prenasledovať. Bolo to jedno z najsmutnejších období. Počas prenasledovania protestantizmu v Uhorsku i bánovská matkocirkev bola ním postihnutá. Dňa 8.decembra 1681 protestujú bánovskí veriaci proti prenasledovaniu priamo u viedenského dvora a na zákrok cisára v Bánovciach tlak povolil.
Medzi zabraté matkocirkevné zbory patrí i bánovská matkocirkev so svojimi filiami Trhovište a Moraviany. Zrekvirované boli v roku 1862. S Božou pomocou však bánovský kostol bol vrátený naspäť evanjelikom helv. Vierovyznania so všetkým príslušenstvom a majetkom r.1871 a taktiež i filiálne zbory Trhovište Moraviany boli vrátené so všetkými príslušenstvami.
Významní Duchovní a Ich Prínos
Znamenitým prínosom bol najmä príchod Juraja Jesenského do Bánoviec v roku 1741, ktorý za svojho 13-ročného účinkovania v Bánovciach nielen uchránil cirkev v Bánovciach, ale dal do rúk ľudu i duchovných nášho kraja slovenské knihy, ktoré skoro dvesto rokov boli jediným duchovným pokrmom slovenských reformovaných veriacich.
Juraj Jesenský prišiel do Bánoviec zo zboru kamenického, ktorý bol na panstve barčianskych Bártzayovcov, kde pôsobil rok po svojom úteku zo západného Slovenska, kde slúžil svojím českým rodákom pod dozorom Jána Antonína Valesia, „českého biskupa“ a seniora medzičalovského reformovaného seniorátu. Nástupcom Jesenského v Bánovciach bol do r.1743 miglešovský a r.1743-1754 malčický farár Andrej Spátzay. V roku 1754 si Jesenský a Spátzay museli vymeniť fary. Prečo? Pretože Jesenský sa dostal do sporu s bánovskými zemanmi pre prednostné právo lavíc a preto, že ich aj pre iné hriechy tvrdo karhal.
Bánovský farár z r.1766-1770 a 1775-1782, lúčanský rodák Pavel Šlachta, pôsobí od r.1782 do r.1787 v Kloboukach u Brna a od r.1787 do r.1792 na Vsetíne. Jeho syn Gedeon zase v roku 1804-1811 v moravskom Novom meste.
Nasledujúci duchovní pôsobili v Bánovciach nad Ondavou:
- Juraj Jesenský
- Ján Kovátz 1791-1801, prišiel z Veľ.
- Jozef Hutka 20.III.1883 ako kaplán z Vilmányu, 19.X.
- Ján Tomašuľa 1.V.1927 z Pittsburgh, USA.(Kaplánom od 17.IX.1923 až 10.V.1926. Od 11.V.1926 do 4.VII.1926 zástupcom farára v Tušiciach. Od 5.VII.1926 do 1.V. 1927 zástupcom farára v Bánovciach.
Stavba Nového Chrámu
Pozornosti si tiež zasluhuje stavba nového chrámu v Bánovciach. Bol postavený na mieste spomenutého už starého kostola z r.1610, pretože starý už nestačili pojať do svojich priestorov množiacich sa veriacich. Veď zatiaľ čo v r.1779 bolo v Bánovciach 175 veriacich a vo všetkých prifarených obciach 772 duší, za tri roky rozmnožili sa reformovaní vo všetkých obciach o 147 nových duší.
Za Jozefa II. bol pokoj ako náboženský, tak hospodársky, preto nie div, že starý kostol, tri siahy a štyri stopy široký a štyri siahy dlhý, ktorého vnútro bolo ešte menšie, asi po šestnástich opravách musel byť v r.1867 zbúraný a za vedenia neúnavného horlivca, hlavného kurátora Kazinczyho údovia bánovskej cirkvi postavili kostol nový. Starý kostol začali búrať 4.6.1867 a v novom mali prvé služby Božie v tretiu adventnú nedeľu r.1868. Pri týchto službách Božích farár Štefan Szilágyi kázal na text I.Moj.28,22.
V r.1870 bol tento trinásť siah dlhý, šesť siah široký, so štyri siahy vysokými múrmi a 17 siah a 5 stôp a 2 palce vysokou vežou aj slávnostne posvätený a oddaný svojmu účelu.
Nad vchodom do kostola je maďarská tabuľa s týmto nápisom: „E szent ház az Isten segedelmével épult a hiveknek saját koltségével. Egy Istenok neve magasztalá- sára. A helvét vallás hiveknek számára. Kazinczy János gondnok épitette. Buzgalmával nevét megorokitette. 1867 - ben epitetett. V preklade: „Tento svätý dom bol vystavený s Božou pomocou vlastným nákladom cirkevníkov na oslavovanie jediného Boha. Pre helvétskeho vierovyznania veriacich. Vystavil sa za hl. kurátorstvo Jána Kazinczyho. Svojou horlivosťou zvečnil svoje meno. - R. 1867 stavianý.
Reformovaná Kresťanská Cirkev na Slovensku po roku 1918
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku vo svojej dnešnej podobe vznikla po 1.svetovej vojne. Na území Československej republiky, ktorá vznikla... Nedávno sme boli svedkami ukončenia rekonštrukcie vonkajšej fasády Kostola reformovaného, ktorý slúži veriacim hlásiacim sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi. Svetlú fasádu nahradila tmavšia, výraznejšia, ktorá ma evokovať terakotu.
Reformovaná cirkev v Košiciach
V roku 1944 bola v Košiciach vydaná Kronika košických kalvínov, ktorá mapuje históriu reformovanej cirkvi. Jej vznik na území dnešného Slovenska datujeme rokom 1567, kedy sa konala synoda - cirkevný snem v dnešnom Debrecíne v Uhorsku, ktorá sa prihlásila k reformačnému snemu Jána Kalvína. Okrem evanjelickej cirkvi pôsobili v Košiciach v 16. storočí zvyšné protestantské cirkvi, a to v utajení a neorganizovane. K vzniku prvej Reformovanej kresťanskej cirkvi v meste došlo v roku 1644 na Zelený štvrtok. V tento deň sa zišli stúpenci kalvínskej viery v modlitebni kráľovského domu na Službách božích, v súčasnosti sa na tomto mieste nachádza Kostol Najsvätejšej Trojice.
Rákóczi pri tejto príležitosti daroval cirkvi dva vzácne kalichy a tanier, ktoré cirkev opatruje dodnes. Chunertov plán Košíc z roku. 1807, kde je zakreslený aj starý, aj nový kalvínsky kostol.
Prvý kalvínsky kostol bol postavený na nároží dnešnej Mäsiarskej a Uršulinskej ulice v rokoch 1650-1663. Koncom 17. storočia prebiehala však silná rekatolizácia a návratom dominikánov do Košíc v roku 1698 sa dovŕšil proces prevzatia mesta katolíkmi. Manželka Leopolda I. v roku 1698 usadila v Košiciach aj rád sv. Uršule a Kalvínsky kostol pridelili práve uršulinkám.
Protestantské cirkvi dostali ako náhradu len pozemky mimo mestských hradieb. Kalvínom dali odškodné vo forme stavebného pozemku v rámci vtedajšieho Nižného húšťaku (južne od mestských hradieb), kde si postavili menší kostol. Za povstania Františka II. Kostol na Mäsiarskej ulici sa im prinavrátil 9. januára 1706, avšak bez podpory Rákócziho boli kalvíni opäť vyhnaní z mesta 20. apríla 1711 a vrátili sa na košické južné predmestie.
Po zbúraní východných hradieb mesta na začiatku 19. storočia odkúpila kalvínska reformovaná obec za 6150 zlatých veľké trojposchodové sklady na dnešnej Hrnčiarskej ulici (na mieste Drábskej brány), aby si ho prestavala na kostol. Práce sa začali 18. júla 1805 pod vedením kurátora Juraja Farkassányiho. Kostol bol vysvätený 22. septembra 1811.V medzivojnovom období bola ulica pred Kalvínskym kostolom nazvaná ako „Kalvínovo námestie“.
Reformovaný kostol v Košiciach
V roku 1853 vstavali do priečelia vežu, ktorá bola ďalej nadstavaná počas zásadnej rekonštrukcie kostola koncom 19. storočia, v roku 1895. Počas nej bol kostol prefasádovaný v neorománskom duchu a košický staviteľ Jozef Munkátsy údajne na vlastné náklady vežu zvýšil na viac ako 35 metrov. Na jej vrchol bol umiestnený pozlátený plechový kohútvyrobený ešte v 16. storočí. Veža kalvínskeho kostola s výškou 35,6 m je dominantou východnej centrálnej časti mesta.
Veža predstavuje výrazný architektonický prvok, keďže je v rámci pôdorysu kostola umiestnená asymetricky, čím je viditeľná z Hrnčiarskej, Kováčskej, ale aj Hlavnej a Mlynskej ulici. Interiérovú výzdobu kostola tvoria maľby realizované v prvej polovici 19. storočia a v polovici 20. Nedávno sme boli svedkami ukončenia rekonštrukcie vonkajšej fasády Kostola reformovaného, ktorý slúži veriacim hlásiacim sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi. Svetlú fasádu nahradila tmavšia, výraznejšia, ktorá má evokovať terakotu.
Súčasnosť Reformovanej Cirkvi na Slovensku
Reformovaná kresťanská cirkev (RKC) sa konštituovala na prvej krajinskej synode v bývalom Uhorsku, v Debrecíne roku 1567 a táto synoda sa jednoznačne priznala k ženevskému reformačnému smeru reprezentovanom Jánom Kalvínom. Po zaniknutí Rakúsko-Uhorska roku 1918 sa začala na území Slovenska formovať samostatná Reformovaná kresťanská cirkev.
Po Viedenskej arbitráži roku 1938 bola časť Slovenska, ku ktorej prináležala väčšina zborov RKC, pričlenená k Maďarsku. Po skončení 2. svetovej vojny boli mnohí veriaci maďarskej národnosti násilne vysídlení do Maďarska alebo do vysídlenej sudetskej oblasti v juhozápadných Čechách.
V roku 1948 vláda uznala RKC a roku 1952 dokonca ratifikovala jej cirkevnú ústavu, ale život a práca RKC boli v ateistickom štáte obmedzované a brzdené. V súčasnej dobe je Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, s približným počtom 110 000 veriacich, štvrtou najväčšou cirkvou na Slovensku, pričom veriaci slovenskej národnosti môžu tvoriť len 13-15 %.
K Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, ktorá patrí medzi protestantské cirkvi vyznávajúce kalvinizmus, sa podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 hlásilo 85 271 občanov (1,56 %), prevažne príslušníkov maďarskej menšiny na juhu Slovenska.
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku dnes organizačne predstavuje jeden dištrikt s deviatimi seniorátmi, pričom v siedmich z nich je úradným jazykom maďarčina, kým v dvoch slovenčina. Kňazov tejto cirkvi vychováva Reformovaná teologická fakulta Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne.
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku sa v júni 2011 pripojila k jednotnej Maďarskej reformovanej cirkvi, ktorá má za cieľ spájať reformovaných kresťanov Karpatskej kotliny. Celkový počet kostolov Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku je 311. Nachádzajú sa prevažne v južnej časti Slovenska.
Kalvínske kostoly majú strohý interiér, nie sú v nich sochy ani obrazy. S freskami sa možno stretnúť v kostoloch v Šamoríne (11. storočie), Čečejovciach a v Plešivci (13. storočie). Maľovaný strop majú kostoly v Silickej Brezovej (13. Kalvínsky kostol v Leviciach (v mestskej časti Kalinčiakovo) z 12.
tags: #kostol #reformovanej #krestanskej #cirkvi