Pavol Stránsky bol významnou osobnosťou slovenskej histórie, ktorý zanechal hlbokú stopu v cirkevnom a spoločenskom živote. Tento článok sa zameriava na jeho životopis, pôsobenie a prínos pre Nitrianske biskupstvo a celú krajinu.
Životopisné údaje
- Dátum a miesto narodenia: Neuvedené
- Dátum a miesto úmrtia: 13.
- Pôvod: Pochádzal z nešľachtickej rodiny z územia Slovenska.
Pôsobenie a kariéra
Počas štúdií pôsobil v cirkevnej a štátnej správe, neskôr ako tajomník nemeckého cisára a uhorského kráľa Ferdinanda II., budínsky prepošt (1534), kráľovský radca (1548). V roku 1549 sa stal vesprémskym biskupom a v roku 1553 sedmohradským biskupom.
V rokoch 1557-1579 bol nitrianskym biskupom a županom, a tiež uhorským miestodržiteľom. Ako prívrženec Habsburgovcov sa často dostával do rozporov s opozičnou časťou uhorskej šľachty. Po roku 1557 sa zdržiaval prevažne v Bratislave; v správe Nitrianskeho biskupstva mu účinne pomáhal jeho nástupca Zachariáš Mošovský.
Prínos a aktivity
Ako humanistický vzdelanec ovládal niekoľko jazykov, vybudoval si cennú knižnicu, ktorú daroval nitrianskej katedrálnej knižnici (napr. Misál z r. 1480); pre Nitrianske biskupstvo zadovážil niekoľko umelecky cenných sakrálnych predmetov. Usiloval sa o účinnú rekatolizáciu. S vlastným predslovom a poznámkami vydal uznesenia nitrianskej synody z r. 1494 (Viedeň 1560).
V podobe pastierskeho listu vydal ustanovenia, ktorými povzbudzoval kňazov a veriacich k vernosti Cirkvi, k štúdiu cirkevných otcov a k rozšíreniu náboženských vedomostí. Videl v tom účinný prostriedok proti rozširujúcemu sa protestantizmu.
Dedičstvo
Jeho správu zo Sedmohradska, napísanú s G. Wernherom, vydali v 18. storočí. Jeho náhrobok sa nachádza v dolnej lodi Katedrálneho chrámu sv. Emeráma v Nitre.
Pavol Stránsky bol nielen cirkevným hodnostárom, ale aj vzdelancom a politikom, ktorý sa snažil o rozvoj a upevnenie kresťanských hodnôt v spoločnosti. Jeho prínos pre Nitrianske biskupstvo a krajinu je dodnesBadateľný.
Mariánska púť v Nitre
Tradícia organizovania výročných púti k Matke Božej (15. augusta) na Nitriansku Kalváriu siaha do roku 1766. Ich úmysel súvisel s vďačnosťou za dobročinnosť biskupa Jána Gustíniho, ktorý hmotne zabezpečil chudobnú Nitru. Podaroval mestu budovu, nakoľko mesto nedisponovalo vlastnou radnicou. Zástupcovia mesta sa schádzali v byte primátora do roku 1765. Veriteľom zaplatil z vlastných prostriedkov 1229 zlatých, ktoré im mesto dlhovalo. Biskup Gustíni odpustil mestu 550 zlatých, ktoré si mesto od neho požičalo na postavenie dreveného mosta cez rieku Nitra. Biskup dal tiež vydláždiť aj priestory mestskej tržnice.
Odpoveďou členov mestského magistrátu i samotných mešťanov bol záväzok každoročnej púte na sviatok Nanebovzatia Panny Márie do Kostola Matky Božej na Kalvárii. Nitriansky biskup Ján Gustíni tak zaviazal obyvateľov Nitry listinou z 20. decembra 1765, aby sa každoročne 15. augusta uskutočnila procesia na sviatok Nanebovzatia Panny Márie pod vedením mestského farára. Biskup Gustíni zaviedol aj doteraz zachovávaný zvyk, podľa ktorého slávnostné bohoslužby na Kalvárii vždy vedie nitriansky biskup.
Pútnici tak každoročne ďakovali Bohu za jeho pomoc v ťažkostiach, za jeho dobrodenia, ale aj za dar starostlivej Matky Márie, pod ktorej ochranný plášť zverovali seba i svojich najbližších. V minulom režime sa pre mnohých veriacich stala práve Mariánska púť v Nitre symbolom odporu voči komunizmu. V 80. rokoch sa tu stretávali tisícky pútnikov aj napriek tomu, že púť a jej účastníci boli pod drobnohľadom príslušníkov ŠtB, ktorí tu monitorovali pohyb osôb, prípadne vypínali elektrický prúd v mikrofónoch, aby znemožnili počúvanie kázne.
V Oščadnici sa konalo trojdnie ku cti Nanebovzatej Panny Márie. Stretnutie mariánskych ctiteľov však bolo tento rok celkom iné. Farnosť v Oščadnici aj kvôli koronakríze nepozývala okolité kysucké farnosti a farnosti zo Žilinskej diecézy, pričom púť sa snažili prežiť len v rámci svojich rodín. „Akoby celá farnosť stíchla," potvrdzuje farár v Oščadnici Ondrej Rašovec.
Program začal v piatok vigílnou svätou omšou v predvečer slávnosti Nanebovzatia Panny Márie. Celebroval ju žilinský biskup Tomáš Galis, ktorý v homílii povedal, že všetky duchovné veci sú požehnaním. „Keď počúvame Božie slovo, keď prijímame telo a krv Ježiša Krista, keď putujeme, keď ideme na tie rôzne pútnické miesta, poväčšine už samotné putovanie je určitá námaha, ale to je požehnanie, vykonáme si svätú spoveď, to je požehnanie, pristupujeme k svätému prijímaniu, to je požehnanie," uviedol žilinský biskup Galis.
Starosta Oščadnice Marián Plevko biskupovi daroval obraz miestnej kaplnky. „Bola na ňom znázornená kaplnka za Dedovou. Práve s touto kaplnkou sa spája jeho prvá púť do Oščadnice, keď ešte ako mládežník niesol sochu do Oščadnice, bolo to v 64-tom roku," uviedol starosta Plevko.
Milan Šášik
Pred dvomi rokmi 14. júla 2020 zomrel vo veku 67 rokov Mons. Milan Šášik, vladyka Mukačevskej eparchie na Ukrajine, ako informovala tkkbs.sk. Vladyka Milan, bol gréckokatolícky biskup. Pohrebné obrady boli 20. júla 2020 v Užhorode, kde ho pochovali do hrobky Užhorodskej katedrály.
Milan Šášik sa narodil 17. septembra 1952 v dedinke Lehota pri Nitre. Študoval na bohosloveckej fakulte Komenského v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal 6. júna 1976. Tajne vstúpil k reholi Lazaristov. Biskup Milan Šášik, bol dobre známy aj veriacim z nášho regiónu.
V minulosti v 80. rokoch 20. storočia, v čase komunizmu, pôsobil, ako katolícky kňaz v Banskej Belej odkiaľ dochádzal do niekdajšieho Antola dnešného Svätého Antona, pôsobil na Vysokej, správca uvedených farností. Pôsobil niekoľko rokov v Štiavnickom regióne. Podľa rozprávania tamojších ľudí, bol skromný a zanietený kňaz pre ohlasovanie evanjelia.
5. 1. V tento deň, si pripomíname 20.výročie od vysviacky pápežom Jánom Pavlom II. v Ríme za biskupa d.p. Milana Šášika. Po revolúcii d.p. Milan Šášik neskôr študoval v Ríme a pôsobil na Ukrajine. Dňa 12. novembra 2002 ho pápež sv. Ján Pavol II. vymenoval za apoštolského administrátora Mukačevskej eparchie.
Na Slávnosť Zjavenia Pána dňa 6. januára 2003 prijal ako rímskokatolícky kňaz biskupskú konsekráciu spolu s vladykom Jánom Babjakom SJ z rúk pápeža sv. Jána Pavla II. v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Pápež Benedikt XVI. ho 17.