Východná cirkev prežíva pred sviatkom Narodenia Pána (25. decembra) štyridsaťdňové pôstne obdobie známe aj pod názvom Filipovka (Pilipyvka). Cieľom tohto štyridsaťdňového pôstneho obdobia je duchovná príprava nás veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenie.
Filipovka je jedným zo štyroch pôstnych období v byzantskom obrade. Okrem Filipovky, teda pôstu pred Narodením Pána, je v Gréckokatolíckej cirkvi Veľký pôst, čiže Svätá Štyridsiatnica, pred Veľkou Nocou - Paschou (marec - apríl), ďalej Apoštolský alebo Petro-pavlovský pôst pred sviatkom svätých apoštolov Petra a Pavla (v júni) a napokon pôst nazývaný Spasivka pred sviatkom Zosnutia (Uspenia) presvätej Bohorodičky, ktorý sa slávi 15. augusta.
V byzantskej cirkvi bol tento pôst definitívne zavedený niekedy medzi 6. a 8. storočím, hoci o ňom máme zmienky už aj v 4. storočí. Názov „Filipovka“ získal preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa (14. novembra). Začína sa 15. novembra a trvá do 24. decembra, teda štyridsať dní.
V Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára a Narodenie Pána slávi až 6.-7. januára, sa 40-dňový pôst začne o 13 dní neskôr ako u gréckokatolíkov. V rímskokatolíckej, evanjelickej a ďalších cirkvách sa Advent, čiže štvortýždňové obdobie duchovnej prípravy pred vianočnými sviatkami, začne v tomto roku prvou adventnou nedeľou 30. novembra.
| Pôstne obdobie | Začiatok | Koniec | Charakteristika |
|---|---|---|---|
| Filipovka | 15. november | 24. december | Pôst pred sviatkom Narodenia Pána |
| Veľký pôst | Pred Paschou | Pascha | Štyridsaťdňový pôst |
Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou. Gréckokatolíkov na Slovensku v súčasnosti viaže iba povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov v piatok. Na rozdiel od Veľkého pôstu Filipovka nemá vlastné liturgické predpisy.
Napriek istej voľnejšej pôstnej disciplíne môže byť pre nás prínosom, a to najmä v oblasti modlitby, a to preto, aby sme mohli vstúpiť do Pánovej blízkosti ako Mária, ktorá sedela pri Ježišových nohách. Táto Pánova blízkosť sa pre nás stane potvrdením mnohých proroctiev, ktoré boli adresované Božiemu ľudu skrze starozákonných prorokov, na ktorých si spomíname práve počas Filipovky.
Veľký pôst
Takzvaným Čistým pondelkom vstúpili dnes všetky cirkvi konštantínopolskej tradície používajúce gregoriánsky kalendár, u nás gréckokatolícka cirkev, do obdobia Veľkého pôstu. Katolíci východného obradu ho nazývajú Svätá štyridsiatnica a jeho priebeh je odlišný od pôstu v cirkvách západného obradu, u nás rímskokatolíckej cirkvi.
V Čistý pondelok sú gréckokatolíci povinní nejesť mäso a mäsité pokrmy i mlieko a mliečne pokrmy, pričom raz sa môžu najesť dosýta a dvakrát sa trochu občerstviť. Počas celého Veľkého pôstu nesmú gréckokatolíci v stredu a piatok jesť mäso a mäsité pokrmy, Veľký piatok má rovnakú pôstnu disciplínu ako Čistý pondelok. Niektoré kategórie veriacich sú oslobodené, napríklad chorí, tehotné ženy a dojčiace matky.
Obdobie Veľkého pôstu má svoj vplyv aj na bohoslužobný život gréckokatolíkov. V stredu a piatok Veľkého pôstu sa slávi liturgia ”vopred posvätených darov”, charakteristická výlučne pre toto obdobie. V sobotu sa slávi liturgia svätého Jána Zlatoústeho, v nedeľu liturgia svätého Bazila Veľkého.
Typickou modlitbou tohto obdobia je modlitba prepodobného Efréma Sýrskeho spojená s tzv. veľkými poklonami, pri ktorých sa človek prežehná, kľakne si, hlavou sa dotkne zeme a znova vstane. Vyjadruje poníženie a túžbu po obrátení. Na viacerých farnostiach sa slávi aj Veľký kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho, pri ktorom sa tiež robia veľké poklony.
Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme.
História a význam Veľkého pôstu
História Veľkého pôstu má dlhú a bohatú tradíciu. Prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie, ukrižovanie a smrť, pričom v tento deň dodržiavali pôst. Tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte aj dlhšie.
Cirkev sa v 2. a 3. storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia.
Pokánie v dnešnom svete
Na čo však vlastne potrebuje dnešný človek pokánie? Ako ho má uskutočňovať v dnešnom svete? Tieto úvahy vychádzajú z toho, že pôvodný duch Veľkého pôstu je v nesúlade s duchom dnešného človeka, či sveta. Často sa stáva, že podľahneme kultúre reklamy a konzumu, kde obmedzovať sa alebo nedopriať si všetko je vnímané ako nepriateľstvo so životom, či dokonca hlúposť. Pritom opak je pravdou.
Celý deň nič nejesť a iba piť vodu nie je pre každého, ale pre každého je prejav pokánia potrebný. Počul som o človeku, ktorý už niekoľko rokov pije každý piatok iba vodu. Nie preto, aby si udržiaval svoju váhu (aj keď i to je jeden z účinkov pôstu), ale robí to z lásky k Pánu Bohu a aj ako prejav svojho pokánia.
Praktické kroky počas pôstu
Prajem vám i sebe, aby sme takéto ovocie pôstu zakúsili. Urobme teda v tomto milostivom čosi navyše! To, čo bežne nerobíme. Napr. venujme denne desať minút modlitbe (úmyslov modlitieb aj v týchto časoch nepokojov a vojny je dostatok). Prečítajme si úryvok zo Svätého písma. Obdarujme niekoho. Pomôžme v domácnosti. Odpusťme ublíženie. Zrieknime sa sledovania televízie, internetu a tento čas venujme svojej rodine alebo na vykonanie nejakého dobra. Prečítajme si hodnotnú knihu… Jednoducho urobme niečo konkrétne z lásky k Bohu, k blížnemu a k sebe.
Cirkev s veľkou vľúdnosťou vychádza v ústrety ľudskej slabosti, dovoľujúc nové pokánie po krste. Obrátenie srdca, ktorým človek odpovedá na Božie volanie a mení orientáciu svojho života, obrátiac sa k Pánovi, obsahuje veľa dimenzií: ľútosť, pokánie, náhradu.
V sviatosti pokánia veriaci, ktorí spáchali hriechy po krste a rozhodli sa pre nový život, skrze službu kňaza tým, že mu vyznajú svoje hriechy a prijmú od neho primerané pokánie, dostanú od Boha odpustenie svojich hriechov a zmieria sa s Bohom a Cirkvou.
Takéto vyznanie hriechov - individuálne a integrálne (t.j. so všetkým, čo má obsahovať) - spojené s rozhrešením, predstavuje riadny spôsob, ktorým veriaci kresťan, vedomý si ťažkého hriechu, môže dosiahnuť odpustenie hriechov. Zmierenie s Bohom je aj zmierením sa s celou Cirkvou.
tags: #post #pre #grekokatolikov