Atos a Iverská ikona Presvätej Bohorodičky: Duchovné dedičstvo a zázraky

Atos je chýrne pravoslávne mníšske samosprávne územie na severe Grécka, asi 150 kilometrov na východ od kolísky apoštolov Slovanov - Solúna. Na Atose je 20 monastierov, mnoho skítov a pustovní. V týchto monastieroch, skítoch a pustovniach sú mnísi z celého sveta. Okrem toho je tu aj ruský monastier svätého Pantelejmona, srbský monastier Chilandar a bulharský monastier Zograf. Iviron bol pôvodne gruzínsky monastier, no dnes je jedným zo 17 gréckych monastierov.

Mapa Atosu s vyznačenými monastierami.

História Iverskej ikony Presvätej Bohorodičky

Aká je teda história Iverskej ikony Presvätej Bohorodičky? Porozpráva nám o nej sprievodný text k akafistu Presvätej Bohorodičke na počesť tejto divotvornej ikony:„Po zostúpení Svätého Ducha na Prečistú Bohorodičku a apoštolov sa rozhodli určiť žrebom, kto z nich má ísť do ktorej krajiny na ohlasovanie Evanjelia. Božia Matka na základe žrebu dostala na toto pozdvihnutie Iverskú krajinu (pôvodný názov Gruzínska). Vrúcne si želal vidieť Presvätú Bohorodičku, no sám nemohol prísť do Jeruzalema kvôli strachu zo židov. Keď sa to Matka Božia dozvedela, spolu s milovaným učeníkom Christovým - apoštolom Jánom - odplávala na Cyprus. Nečakane zafúkal náprotivný vietor a prihnal koráb k Atoskej Hore.V tom čase bola Hora preplnená modlami: nachádzalo sa na nej veľké obetište Apolóna. Len čo sa koráb s Bohorodičkou priblížil k prístavu, rozľahol sa hlas: Zíďte z hory, ľudia, preľstení Apolónom, do Klimentovho prístavu a prijmite Máriu, Matku veľkého Boha Isusa." (Svätí Cyril a Metod naučili Slovanov volať Božieho Syna menom Isus Christos). Keď to začuli, všetci sa ponáhľali na morský breh k prístavu, s úctou stretli Božiu Matku a pýtali sa jej, ako porodila Boha a aké je Jeho meno. Presvätá Bohorodička im zvestovala tajomstvo Vtelenia a život Hospodina Isusa Christa. Všetci, ktorí ju počúvali, padli a poklonili sa Bohu, Ktorý sa z nej narodil a jej prejavili zbožnú úctu a, uveriac, dali sa pokrstiť. Ohlasujúc Evanjelium tu Božia Matka urobila mnoho zázrakov a, zaradujúc sa v duchu, povedala: „Toto miesto bude mojím údelom, ktorý je mi daný mojím Synom a Bohom!" a, blahosloviac národ, dodala: „Blahodať Božia nech pretrvá na tomto mieste i na žijúcich tu s vierou a zbožnou úctou a zachovávajúcich prikázania môjho Syna a Boha! ... a bude im prichystaný Večný Život, a nezoslabne milosť môjho Syna k tomuto miestu do konca vekov. Zjavila sa svätej Nine, budúcej osvietitelke Gruzínska a zverila jej kríž z viničnej ratolesti so slovami: „Vezmi si tento kríž, bude ti štítom i ohradou proti všetkým viditeľným i neviditeľným nepriateľom. Choď do krajiny Iverskej, blahozvestuj tam Evanjelium Hospodina Isusa Christa a získaš uňho blahodať.

Svätá Nina, osvietiteľka Gruzínska, s krížom z viničnej ratolesti.

V roku 971 bola za prostredníctva igumena stúdijského monastiera v Konštantinopole Evfimija na Atose, spolu s tradičným pustovníctvom uzákonená aj kinoviálna (spoločná) forma života mníchov. O trochu skôr, okolo roku 965, Gruzínec Joann a byzantský veliteľ pluku Tornikij prišli so skupinou Gruzíncov na Atos, a v roku 980, blízko miesta, pri ktorom zakotvil koráb s Matkou Božou, založili Iverský monastier (Iverion).

Zázračná história ikony

V 9. storočí, v čase krutého ničenia svätých ikôn, blízko mesta Nikea (Nikea leží neďaleko Carihradu) žila blahočestná vdova so synom. V chráme, ktorý bol postavený vďaka jej horlivosti, sa nachádzala divotvorná ikona Božej Matky. Jeden z vojakov, ktorý bol poslaný ničiť sväté ikony, udrel kopijou do tváre Božej Matky, a z prepichnutej ikony ihneď vytiekla krv. Užasnutý vojak v pokání padol pred ikonou, zanechal herézu a život ukončil ako prísny pozdvihovateľ (duchovný bojovník). Želajúc si zachrániť divotvornú ikonu pred zhanobením, po úpenlivej modlitbe k Bohorodičke, vdova položila ikonu na more. Na jej velkú radosť sa ikona neponorila do vody, ale, stojac vzpriamene, sa po mori pohla smerom na západ.Raz mnísi Iverského monastiera zbadali na mori ohnivý stĺp, siahajúci až po samé nebo, na spodku ktorého sa nachádzala na vode stojaca ikona Bohorodičky. Starec oboznámil hlavu monastiera so zjavením. Zrána sa všetci mnísi s modlitbovým spevom vybrali na breh, starec nebojácne vykročil na vodu a bol udôstojnený prijať na ruky divotvornú ikonu, ktorú postavili v kaplnke postavenej pre ňu na brehu a tri dni a noci sa pred ňou modlili.Potom ikonu preniesli do soborného chrámu monastiera a na brehu, na mieste, kde sa nachádzala ikona, sa zjavil prameň čistej, sladkej vody. Na druhý deň ikonu nenašli na tom mieste, kde ju dali, no našli ju nad monastierskymi vrátami. Ikonu odniesli na predošlé miesto, no ráno bola opäť nad vrátami. Tak sa to opakovalo niekoľkokrát, až sa nakoniec Presvätá Bohorodička znovu zjavila prepodobnému Gavrijilovi a povedala: „Choď do monastiera a povedz mníchom, aby ma viac nepokúšali. Nie preto som prišla, aby ste vy chránili mňa, ale preto, aby som ja ochraňovala vás...“ Mnísi postavili nadvrátny chrám na počesť Bohorodičky, ochrankyne monastiera, v ktorom divotvorná ikona prebýva až dosiaľ.Keď moslimovia priplávali na Atos a spustošili monastier, mnísi sa skryli v monástierskej veži a so slzami prosili Presvätú Bohorodičku pred jej Iverskou ikonou o zastanie sa. Dvihla sa strašná búrka a zničila všetky lode zbojníkov, okrem tej, na ktorej sa nachádzal ich vodca. Užasnutý zázrakom Božieho hnevu sa pokajal, prosil mníchov, aby sa modlili za odpustenie jeho hriechov a priniesol mnohé dary na znovupostavenie monastiera.

Iverská ikona v Rusku

O divotvornom obraze Božej Matky sa dobre vedelo v Rusku a archimandrita Novospasského monastiera Nikon, neskôr Najsvätejší patriarcha celého Ruska, sa obrátil k archimandritovi iverského monastiera na Atose Pachomijovi s prosbou poslať mu kópiu divotvornej ikony Presvätej Bohorodičky. V liste archimandrita Pachomij opísal, ako sa rodila divotvorná kópia: „... Zoberúc všetkých svojich bratov ... sme uskutočnili veľký modlitebný spev od večera do úsvitu a posvätili sme vodu svätými moščami (mošči: ostatky svätých).“ Ďalej sa hovorí, že ikonopisec jedol iba v sobotu a nedeľu a bratia dvakrát do týždňa uskutočňovali celonočňé bdenie a liturgiu.13. októbra 1648 ikonu priviezli do Moskvy a pri Voskresenských vrátach jej slávnostne vyšlo v ústrety množstvo národa, cár Alexej Michajlovič a patriarcha Josif. Potom sa táto ikona nachádzala v Novodevičom monastieri. Pre Iverskú časovňu (kaplnku) pri Voskresenských vrátach, postavenú na pamiatku stretnutia atoskej divotvornej ikony, bola napísaná kópia, ktorá získala pomenovanie moskovská. Na Atos poslali skúsených ikonppiscov, aby napísali novú kópiu pôvodnej Iverskej ikony Božej Matky a urobili presný plán Iverského monastiera.

Iverská ikona Presvätej Bohorodičky.

Iverský Bohorodičný Svjatojezerskij monastier bol založený v roku 1653 a v roku 1656 bola z Atosu prinesená novonapísaná Iverská ikona. Prvý zázrak pri tejto ikone sa stal ešte počas cesty. Mnísi, ktorí niesli ikonu, nemali čím zaplatiť moslimským prievozníkom za prepravu cez Dunaj a rozhodli sa vrátiť na Atos, no Presvätá Bohorodička, ktorá sa im zjavila v sne, im dala vieru, že úspešne dokončia svoju cestu. V tú istú noc sa zjavila bohatému Grékovi Manuilovi, prikázala mu prepraviť cez Dunaj blahočestných putujúcich a ochrániť ich pred výčinmi tureckej stráže. Od tých čias Hospodin oslávil Iverskú ikonu Božej Matky mnohými zázrakmi i znameniami a jej uctievanie sa rozšírilo po celej ruskej zemi." A my dodávame, že aj po celom svete.Ruský atoský mních Parfenij priniesol svedectvo, že v čase gréckeho povstania v roku 1822, keď bol Iverský monastier plný tureckých vojakov, nemohli Turci nič urobiť s prekrásnou drahocennou rizou (ozdobným ochranným krytom-"odevom"-častí ikony), ani s mnohými veľkolepými darmi Vratanice. O niekoľko rokov na to mních, ktorý mal službu pri ikone, s úžasom zbadal ženu oblečenú do čierneho. (Na celom Atose žijú len mnísi-muži a prístup tu majú len mužskí pútnici, ktorí musia žiadať o povolenie na vstup.) Horlivo zametala monastíer „Prišiel čas poriadne vymietnuť celý monastier. Už toľko rokov je nepozametaný," povedala Žena a stala sa neviditeľnou.

Udalosť	Dátum	Miesto
Založenie Iverského monastiera	980	Atos
Príchod kópie Iverskej ikony do Moskvy	13. október 1648	Moskva
Založenie Iverského Bohorodičného Svjatojezerského monastiera	1653	Rusko

tags: #burka #na #morii #pravoslavie