Pozdrav "Pochválený buď Ježiš Kristus" je tradičný kresťanský pozdrav, ktorý sa používa najmä v katolíckom prostredí. Tento pozdrav nie je len formálnou frázou, ale má hlboký duchovný význam a vyjadruje základné presvedčenie kresťanskej viery.
Sestra Rafaela Hančikovská, rehoľná sestra a zdravotníčka, ktorá slúži priamo medzi núdznymi v rámci Spišskej katolíckej charity, sa delí o skúsenosť, ako tento pozdrav vnímajú ľudia v rôznych situáciách. Jej práca sa začína každé ráno prerozdelením pacientov, ktorých treba ošetriť. Následne sestry odchádzajú do terénu, kde sa s pacientmi rozprávajú, vypočujú ich starosti a uisťujú ich o svojich modlitbách.
Logo Spišskej katolíckej charity
Význam a Dôvod Používania
Keď sestra Rafaela prichádza k pacientom, vždy sa pozdraví slovami "Pochválený buď Ježiš Kristus". Tieto slová sú vyjadrením úcty a chvály Ježišovi Kristovi, ktorý je pre kresťanov Spasiteľom a Vykupiteľom sveta.
Pápež Ján Pavol II. v roku 1992 ustanovil Svetový deň chorých a za deň jeho slávenia vybral sviatok Panny Márie Lurdskej, ktorý Cirkev slávi 11. februára. Zmyslom je zdôrazniť potrebu vytvárania primeraných podmienok pre chorých, aby mohli dôstojne čeliť svojmu krížu.
Reakcie ľudí na pozdrav
Reakcie ľudí na tento pozdrav sú rôzne. Sestra Rafaela hovorí: "Reakcie sú rôzne. Často úsmevné, povzbudzujúce. Veľakrát nevieme, do akej rodiny ideme. Vždy to zistíme až na mieste." Aj naša zakladateľka blahoslavená Alfonza Mária Eppingerová posielala svoje sestry do domovov chorých, umierajúcich, opustených bez rozdielu náboženstva, jazyka, rasy. Tak to robíme aj my. Našimi chorými sa stávajú často aj neveriaci či inoverci. Nestalo sa, žeby nás odmietli."
Dodáva, že v ich prítomnosti sa ľudia zvyknú začať pýtať a hľadať odpovede na rôzne otázky o živote, čo vedie i k zlomovým situáciám. Často vidíme chorých na smrteľnej posteli, ktorí sa po mnohých rokoch zmieria s príbuznými alebo nastane u nich obrátenie.
Osobný zážitok sestry Rafaely
Sestra Rafaela spomína aj jeden osobný zážitok, ktorý možno vnímať ako obrátenie. Keď prišla k jednému novému pacientovi a pozdravila sa "Pochválený buď Ježiš Kristus", jeho manželka ju poprosila, aby sa takto nezdravila, pretože sú ateisti. Sestra Rafaela to prijala a pozdravila sa len "dobrý deň". Na druhý deň jej manželka volala, že manžel zomrel. Po pohrebe sa táto žena - predtým ateistka - pri stretnutí zdraví len slovami "Pochválený buď Ježiš Kristus".
Sestra Rafaela pri svojej práci
Pandémia a služba chorým
Posledné mesiace sú poznačené pandémiou a zvlášť chorí ľudia situáciu okolo nebezpečného koronavírusu vnímajú citlivo. Sestra Rafaela hovorí: "Či majú strach? Keďže chodievame aj testovať, tak možno majú obavy z toho, či nebudú pozitívni. Potom majú otázky, čo bude nasledovať, ak by boli pozitívni; či budeme chodiť alebo kto sa bude o nich starať. Ale po vysvetlení a podaní potrebných informácií stále nájdeme cestu pomoci."
Práca s pacientmi je náročná i mimo pandémie, človeka však dokáže nesmierne obohatiť. Služba chorým ma naučila veľkej pokore a vnímavosti na potreby chorého. Tie sú pri každom rozličné, ale keď ich rozpoznáte, dokážete chorému a jeho príbuzným veľmi pomôcť, a tak zlepšiť kvalitu ich života.
Sestra Rafaela vstúpila do kláštora pred pätnástimi rokmi. Každý apoštolát, ktorý mi bol zverený, slúžil nato, aby som stále kúsok po kúsku dozrievala, spoznávala a kráčala čoraz bližšie k Bohu cez jednotlivé služby. Bohu je vďačná i za zakladateľku ich rehole blahoslavenú Alfonzu Máriu Eppingerovú, ktorá bola už vo svojej dobe vnímavá na potreby pomoci chorým a opusteným.
Dom Charitas sv. Jána Bosca
V Dome charitas sv. Jána Bosca v Spišskom Podhradí nachádzajú oporu v starobe aj kňazi na dôchodku. Vnímam ju ako veľmi potrebnú. Ľudia, ktorí k nám prichádzajú prežiť jeseň svojho života, túžia po Kristovi, sviatostiach a duchovnom spoločenstve.
Veľmi to závisí od zdravotného stavu. Tí, ktorí ešte môžu, slúžia sväté omše, spovedajú a povzbudzujú ľudí na krajší život s Kristom. Nájdu sa isté špecifiká. Napríklad postupne si zvyknú, že im musia základnú opatrovateľskú a ošetrovateľskú službu robiť ženy. Za túto náročnú prácu patrí charitatívnym sestrám veľká vďaka.
Je dôležité, aby si starý človek zachoval pokoj, optimizmus a - kým môže - aj fyzickú aktivitu. Charita je jeden zo základných pilierov kresťanstva. Veľmi to zdôrazňuje Svätý Otec František.
Veľmi je potrebné pozorne vnímať Božie slovo, ale nedovoliť, aby to bolo iba slovo človeka, ktorý môže mať svoje názory i na rozličné zjavenia, ale tie nesmie prezentovať cez ambon, ktorý je vyhradený nie pre názor človeka - kňaza, ale pre “názor” Boha, ktorý je prezentovaný cez správny výklad evanjelia.
Benedikt XVI. povedal: „Neustála modlitba v nás prebúdza zmysel pre Božiu prítomnosť v našich životoch a v dejinách. Jeho prítomnosť je prítomnosťou, ktorá nás udržiava, riadi a dáva nám veľkú nádej aj uprostred temnoty ľudských udalostí; okrem toho, každá jedna modlitba, aj tá, ktorá je vyslovená v úplnej samote, nie je nikdy izolovaním sa, ani uzatváraním sa do seba: je za každých okolností životodarnou miazgou, ktorá v nás udržiava horlivú, ochotnú kresťanskú vieru.“
Modlitba k Ježišovi Kristovi | Chvála, uctievanie a modlitba k Ježišovi práve teraz
PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi, Na úvod by som sa s vami pozdieľal ohľadne povzbudivého listu, ako Ocko koná aj u ľudí, ktorých sme nenavštívili, neoslovovali, ani o nás nevedeli a ani nepočuli a práve aj ty im môžeš ukázať, že Ježiš je živý a pracuje aj na tomto mieste vo vyhnanstve a že chce, aby sme tvorili spoločenstvo a tak plnili Božiu vôľu.
Tak takých odsúdených bolo za 5 rokov samozrejme viac a oni sú práve tí „rýpači“(Mt22,15 * Mk12,13 * Lk11,54 * Lk20,20), čo ťa posunú ďalej, ako keby taká skúška. No a raz ako sme sedeli, postavil sa jeden odsúdený MxSS DS ,,C“ starší odsúdený, okolo 50 rokov, Róm, ktorý sa udržoval, pravdepodobne posilňoval, a z jeho vyjadrovania bolo jasné, že je veľmi agresívny. Ako som rozprával o Kristovi, asi to nemohol už viacej počúvať, tak vybuchol a so zvýšeným hlasom sa ma opýtal, skôr by som povedal zakričal, že ak mu odpoviem na tieto otázky, tak uverí. Tak všetko stíchlo, všetci 20 členovia ticho, pohľady na mňa čo odpoviem, ale Ocko sa vždy oslávi. Začal som hovoriť, niekedy som ani nevedel ako a čo, ale niekedy v strede zakričal: ,,že ten aj tomu verí, čo hovorí“ a to bol moment, že bol odzbrojený.
Niektorých zaujíma, ako tento film vôbec vznikol. V roku 2017 ma oslovil Ordinariátny biskup Rábek a spýtal sa ma, či by som nešiel v rámci rezortu ZVJS (zboru väzenskej a justičnej stráže) povedať o našej Biblickej škole v Leopoldove a spol. Dismas, nakoľko názov Zlaté píšťaly má ukazovať na ozbrojené zložky, že každá píšťala má znázorniť aj hlas kresťana v tomto danom rezorte a my sme boli vybraní za rezort ZVJS teda väzenstva. Taký pohľad ako môže laik evanjelizačne pôsobiť na svojom pracovisku vo väznici a že Ježiš Kristus nám dáva talenty a schopnosti, aby sme aj v ťažkom prostredí priniesli svetlo tam, kde ho možno nikto nečaká.
Monika Moravanská: „Je to teraz náročnejší čas, ale Pán je blízko a učí nás novým veciam. My sme doma od 10.10. v karanténe....a ešte do 2.11. budeme. Cítim v tomto čase veľké útoky zlého, lebo využíva všetky naše slabosti. A 4 dospelí ľudia v malom byte a jeden malý expert, robí svoje. Nie je to sťažnosť, je to veľká škola. Ja si robím doktorát, takže učím seba, učím na univerzite a učím sa aj s malým . Druhý brat je teraz na vysokej škole v bakalárskom ročníku...stále robí nejaké zadania a nedá sa nám v jednej izbe fungovať. S malým 7 ročným bratom sme si v medzičase vybudovali také puto, že chúďa, už ma volá mama. Vždy sa mu to plietlo...Mami a Moni. No teraz je to extrém. Mama je ešte celkom chorá, tak sa musím postarať, keď ho tak ľúbim. Verím, že to už čoskoro skončí, Pán sa prizná k svojim a požehná nás zdravím a na svedectvo pre tento svet vezme pandémiu preč. Ja to tak vnímam.... ako nás išli prvýkrát testovať, modlila som sa, aby som mala negatívny test. Nie kvôli sebe, ale kvôli dievčatám, s ktorými som ešte v ten týždeň bola. Zverovala som to Panne Márii. Hovorila som Mu, že nie kvôli mne, ale na svedectvo o Ňom a na jeho chválu nech ma ochráni od ochorenia. Dnes sa smejem a chválim Pána súčasne, lebo robím všetko preto, aby som sa nakazila (keď už musím byť doma) - malý je pozitívny a sme spolu celý deň, pusinkujeme sa, túlime, ešte aj v noci príde ku mne do postele, keď nemôže spinkať, a ja som stále zatiaľ zdravá, zatiaľ čo všetci ostatní doma (rodičia aj obaja bratia sú pozitívni a aj kašľali, soplili, horúčky mali, stratili čuch) sú alebo už boli chorí - pozitívni. Pán ma chráni a verím, že nás ochraňuje všetkých.“ Už len dodám, že po 3 týždňoch v jednej domácnosti išla 31.10.2020 znova na pretestovanie a napísala:,, Chvála Pánovi! Boh je dokonalý... Jeho ochrana je mocná, Máriin príhovor vzácny a dôležitý .... Aj dnes mi vyšiel negatívny test, hoci 4 členovia našej domácnosti boli a niektorí ešte aj sú pozitívni.“
Spomenul som v mojej poslednej kázni, že sa človek takmer vydesí, keď vo Sv. Písme Starého zákona číta proroctvá o Vykupiteľovi; tak presne opisujú pred 500 - 600 rokmi narodenie, život, smrť a vzkriesenie Vykupiteľa. Čím viac sa blížil príchod Vykupiteľa, tým obšírnejšie predzvestoval Boh o ňom. Už mu i matku vyvolil v osobe Panny Márie. Aby však o tom svedčiaci zlý svet nepokladal Matku Božiu za padlú pannu, keď onedlho prinesie na svet svojho svätého Syna, preto chcel, aby sa sv. Jozef zasnúbil s Preblahoslavenou Pannou.
Vynachádzavá láska k Ježišovi naučila kresťanov k tomu krásnemu pozdraveniu: Pochválený buď Ježiš Kristus - Až naveky. Amen. Ty si ten náš premilý Ježiš, ktorého nám Otec nebeský prisľúbil za Vykupiteľa. Ty si ten náš predrahý Ježiš, ktorý si zmyl naše hriechy. Ó, kiežby sme nikdy nesňali svoje oči zo tvojho sv. kríža, ó, kiežby sme na veky mohli bozkávať tvoje presväté Srdce, ktorým si nás tak veľmi miloval!