Viera, ktorú dostávame od Boha ako nadprirodzený dar, javí sa ako svetlo na cestu; svetlo, ktoré usmerňuje naše putovanie v čase.
Na jednej strane vychádza z minulosti, je svetlom základnej pamäti - pamäti o Ježišovom živote, keď sa jeho láska prejavila plne dôveryhodne, schopná zvíťaziť nad smrťou. Keďže však Kristus vstal a priťahuje nás ponad brány smrti, viera je súčasne svetlo, ktoré prichádza z budúcnosti.
Táto viera pred nami otvára nesmierne horizonty a prenáša nás ponad naše izolované „ja“ do plnosti spoločenstva. Tu chápeme, že viera neprebýva v tme; že je svetlom do našich temnôt. Svetlo viery má totiž osobitný charakter, pretože je schopné osvietiť celú existenciu človeka. Aby malo svetlo takúto silu, nemôže pochádzať z nás samých, musí vychádzať z pôvodnejšieho zdroja, v konečnom dôsledku musí vychádzať z Boha.
Viera sa rodí zo stretnutia so živým Bohom, ktorý nás volá a odhaľuje nám svoju lásku - lásku, ktorá nás predchádza a o ktorú sa môžeme oprieť, aby sme boli pevní a mohli budovať náš život. Pretvorení touto láskou dostávame nový zrak a zakúšame, že je v nej veľký prísľub plnosti a pred nami sa otvára pohľad do budúcnosti.
Chcel by som hovoriť práve o tomto svetle, aby rástlo a osvetľovalo prítomnosť a stalo sa hviezdou, ukazujúcou horizonty našej životnej cesty v čase, keď človek mimoriadne potrebuje svetlo.
Vitráže v Katedrále Chartres, Francúzsko. Gotická architektúra a vitráže spoločne vytvárajú jedinečnú atmosféru.
Vo viere, Božom dare a nadprirodzenej čnosti, ktorú on vlieva, spoznávame, že nám bola ponúknutá veľká Láska, že sa na nás obrátilo dobré Slovo a že ak prijmeme toto Slovo, ktorým je Ježiš Kristus, vtelené Slovo, Duch Svätý nás pretvorí, osvieti našu cestu do budúcnosti a dá v nás rásť krídlam nádeje, aby sme po nej kráčali s radosťou.
Viera, nádej a láska tvoria v obdivuhodnom prieniku dynamizmus kresťanskej existencie, vedúci do plného spoločenstva s Bohom. Aká je táto cesta, ktorú viera pred nami otvára? Odkiaľ pochádza jej mocné svetlo, ktoré umožňuje osvetľovať cestu úspešného a plodného života, plného dobrého ovocia?
Vitráže ako rozprávanie o Zjavení
Božie svetlo svieti Izraelu prostredníctvom spomínania si na skutky, ktoré Pán vykonal a ktoré si pripomína a vyznáva v bohoslužbe, a tak sa prenáša z rodičov na deti. Učíme sa tak, že svetlo, ktoré viera prináša, patrí ku každodennému životnému príbehu, k vďačnej spomienke na Božie dobrodenia a na postupné napĺňanie sa jeho prisľúbení.
Veľmi dobre to vyjadruje gotická architektúra: vo veľkých katedrálach svetlo prichádza z neba cez vitráže, zobrazujúce posvätné dejiny. Božie svetlo k nám prichádza prostredníctvom rozprávania o jeho Zjavení, a tak je schopné osvetľovať našu cestu v čase, pripomínať nám jeho dobrodenia a ukazovať, ako sa napĺňajú jeho prisľúbenia.
Vitráž zobrazujúca Poslednú večeru, významný motív v kresťanskom umení.
V našom centre počas slávenia štvrtej adventnej nedele boli požehnané štyri vitráže maľované na oknách kaplánom o. Michalom Holíkom. Tieto vitráže budú skrášľovať spoločenskú sálu, kde sa schádzame na sv. omšu a modlitby.
Proces tvorby vitráží
Všetko sa to začalo našou túžbou esteticky i prakticky využiť priestor okien v našom centre, cez ktoré nám nazerali deti, a tak nás vyrušovali. Zároveň sme chceli poskytnúť našim trom chlapcom, ktorí skončili strednú odbornú školu ako umeleckí rezbári, možnosť ďalej rozvíjať svoje umelecké vlohy a naučiť sa niečo nové.
Preto sme oslovili maliara Mareka Krajňáka, ktorý už mal skúsenosť s maľovaním skiel v štýle vitráže v istom kostole, či by nechcel odborne viesť našich chlapcov a spolu s nimi vytvoriť podobné dielo aj v našom centre. Marek hneď súhlasil, a tak sa od začiatku septembra začali prípravy na toto dielo. Najprv sa chlapci dozvedeli zaujímavosti z histórie o skle a ako došlo k tomu, že sa začali robiť vitráže zo skla v kostoloch.
Potom spolu s Marekom začali najprv na výkres a neskôr v počítači kresliť návrhy na budúce vitráže - dvoch svätcov a dva biblické motívy. A potom už začala pre chlapcov najzaujímavejšia časť maľovanie na sklo. Musím povedať, že chlapcom sa veľmi páčila táto práca a išla im od ruky. Svoje pocity vložili do farieb a tak vznikli originálne obrazy.
No a napokon sme osadili vitráže do okien a počas sv. omše ich o. Michal Holík požehnal. Prítomným vysvetlil, že Cirkev nám predkladá svätých ako vzor k nasledovaniu ich života, k čomu nám pomáhajú aj výjavy z ich života zachytené na obrazoch.
Doslova uviedol, že v škole nie je dovolené používať ťaháky a odpisovať, ale to neplatí v prípade úcty k svätým. Z ich života je povolené "odpisovať" a učiť sa na príklade ich života ako nasledovať Boha.
Symbolika vitráží
Na konci sv. omše Marek, chlapci i ja sme vysvetlili, čo zachycujú jednotlivé obrazy a prečo sme vybrali práve týchto svätcov a biblické výjavy.
- Sv. Helena po svojom obrátení ku kresťanstva dala preskúmať miesta, kde bol ukrižovaný Pán Ježiš. Vtedy našli sv. kríž a preto obraz zachycuje sv. Helenu, s kráľovskou korunou, ako ho drží v ruke. Od tých čias sa v Cirkvi slávi sviatok Povýšenia sv. Kríža, ktorý je aj odpustovou slávnosťou v našom centre. Sv. Helena sa zaslúžila o zachovanie pamätných miest kresťanstva v Jeruzaleme, čo vyjadruje v ľavej časti Bazilika sv. Hrobu, ktorú dal vybudovať jej syn cisár Konštantín. Sv. Helena je aj patrónkou našej obce Krížovej Vsi, a preto v pravej časti obrazu je zachytený náš kostol.
- Bl. Zefirín Jimenéz Malla je zatiaľ jediný oficiálny rómsky svätec, ktorého blahoslavil pápež Ján Pavol II. Viedol príkladný kresťanský život a zomrel mučeníckou smrťou počas španielskej občianskej vojny. Zefirín bol zabitý nie preto, že bol Róm, ale preto, že sa postavil na obhajobu Cirkvi a kňazov, ktorých v tom čase prenasledovali. Bol ctiteľom Panny Márie, a preto obraz zachytáva jeho mučenícku smrť s ružencom v rukách, pričom jeho posledné slová boli: Nech žije Kristus Kráľ! Pozadie obrazu je namaľované vo farbách rómskej vlajky - zelená, modrá a červené koleso ako symbol ich kočovníctva. Na vrchnej časti obrazu Zefirínova duša symbolicky odchádza na koni do neba.
- Obraz obetovania Izáka je biblický motív, ktorým sme chceli vyjadriť niekoľko symbolov. Táto starozákonná scéna je predobrazom Kristovej obety na kríži. Vždy som bol v údive nad Abrahámovou ľahkosťou a rýchlosťou, s akou zareagoval na Božiu výzvu, aby mu obetoval svojho jediného syna Izáka. To trvalo dovtedy, kým som nepochopil, čo znamenalo pre starozákonných ľudí mať s niekým zmluvu, ktorá okrem iného vyjadrovala toto: čo je moje, je aj tvoje a čo je tvoje, je aj moje. Abrahám, ktorý mal s Bohom zmluvný vzťah, si bol vedomý toho, že keď ho Boh žiada o niečo, čo patrí jemu, tak to zároveň patrí aj Bohu. A keďže Abrahám až do krajnosti bol ochotný dať Bohu to, čo je jeho, dal mu Boh a prostredníctvom Abraháma aj nám to najväčšie požehnanie, svojho vlastného Syna, ktorý sa obetoval ako baránok za nás na dreve kríža (porov. Gn 22,7-8 a 22,16-18). Toto vyjadruje nakreslený baránok v pravej časti obrazu a je to ďalšia spätosť tohto obrazu s naším odpustovým sviatkom povýšenia sv. Kríža. Keďže otec Abrahám obetoval svojho syna Izáka je tento výjav aj predobrazom Najsvätejšej Trojice, lebo Otec tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna za nás (porov. Jn 3,16). Preto som rozmýšľal, kde je v tejto scéne ukrytá tretia božská osoba - Duch Svätý a potom mi napadlo, že ho predstavuje oheň, ktorý niesol Abrahám vo svojej ruke (Gn 22,6). Duch je tým ohňom, ktorý zapálil a spaľuje tú najväčšiu obetu, aké bola kedy prinesená (porov. Hebr 9,14).
- V obraze prijatie tabúľ Desatora na vrchu Sinaj Mojžišom sú tiež ukryté symboly Najsvätejšej Trojice. Prst vyjadruje Boha Otca (porov. Ex 31,18), ktorý nám dáva svoj zákon. Predtým než Boh dal Izraelitom desatoro Božích prikázaní sa píše: „Potom Boh hovoril všetky tieto slová“ (Ex 20,1), a preto tabuľa zákona je symbolom Ježiša Krista, večného Slova, ktorý neprišiel zákon zrušiť ale naplniť. Oheň, ktorý zahalil vrch Sinaj, je symbolom Ducha Svätého (porov. Ex 19,18), ktorý chce teraz písať Kristov zákon nie do kamenných tabúľ, ale do živých tabúľ našich sŕdc (porov. 2 Kor 3,3).
Chcel by som sa poďakovať Marekovi Krajňákovi, Petrovi Hangurbadžovi, Tiborovi Mižigárovi, Jánovi Horváthovi a Matúšovi Horváthovi za ich prácu na tomto diele a Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny za finančnú podporu tohto projektu. Ak Pán Boh bude chcieť, na budúci rok budeme pokračovať v maľovaní ďalších vitráží. Okien máme v naše sále ešte dosť.
Príklady vitráží v kostoloch na Slovensku
V kostoloch po celom Slovensku nájdeme množstvo krásnych vitráží, ktoré zobrazujú rôzne biblické motívy a svätých. Tu je niekoľko príkladov:
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom
Okná sú polkruhovo zakončené s farebnými vitrážami z r. 1916. Na vitrážach vľavo (ak sme obrátení tvárou k oltáru) môžeme vidieť vyobrazenia Ježiša Krista (vo svätyni kostola), sv. Antona Paduánskeho a sv. Margaréty. Na pravej strane vitráže zobrazujú Pannu Máriu Lurdskú (vo svätyni kostola), sv. Jozefa a sv. Barboru.
Vitráž sv. Antona Paduánskeho, častý motív v kostolných oknách.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Seredi
Dnešný kostol bol postavený ako náhrada za starý kostol, ktorý sa nachádzal v priestore dnešného Námestia rebubliky. Kostol vyhorel 2. augusta 1777 po zásahu bleskom. Nový kostol (súčasný), zasvätený Jánovi Krstiteľovi, bol podľa nápisu na tabuli nad hlavným vstupom do kostola dokončený v roku 1781.
Loď osvetľujú štyri okná. Jedno z nich má farebnú vitráž, znázorňujúcu kňaza pri pozdvihovaní počas svätej omše pred symbolmi Najsvätejšej Trojice.
Kaplnka Krížovej cesty v Seredi
Veľmi hodnotnou súčasťou kaplnky je šesť okenných vitráži s vyobrazeniami Božského srdca, sv. Heleny, sv. Jozefa, sv. Cyrila a Metoda, sv. Pia X. p.p. Vitráže zhotovili v budapeštianskéj dielni J.Palka v roku 1914.
Oltáre a ich história
V kostoloch sa nachádzajú rôzne oltáre, ktoré majú svoju históriu a symboliku. Napríklad:
- Hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa v Sabinove, ktorý dnes v kostole dominuje, nie je originálny. Pôvodný oltár stál na tomto istom mieste ako dnešný. Pochádza z roku 1510 - 1516 a bol vyhotovený v gotickom slohu. Niektorí datujú tri hlavné sochy do roku 1490. Dnes sa tento oltár nachádza v Magyar Nemzeti Galéria v Budapešti.
- „Doktorský“ oltár v Sabinove je neskorogotický, krídlový oltár pochádza z roku okolo r. 1520 z dielní Majstra Pavla z Levoče. V skrini sú umiestnené sochy cirkevných otcov: sv. Hieronym (zľava), sv. Augustín (sprava) a sv. Ambróz (v strede).
- Oltár sv. Anny v Sabinove nie je originálom, ale len kópiou, ktorú k nám doviezli v roku 1906 z Budapešti. V skrini oltára je socha sv. Anny a Panny Márie s Ježiškom pod ochranným plášťom anjela.
- Oltár Zvestovania Panne Márii v Sabinove - originál tohto oltára z dielne Majstra Pavla sa tiež nachádza v Magyar Nemzeti Galéria v Budapešti. Kópia oltára, ktorá bola privezená z Maďarska v roku 1906, stojí u nás v ľavej bočnej lodi vpredu. V skrini oltára sa nachádza plastika Panny Márie s anjelom Gabrielom.
Záver
Vitráže a oltáre v kostoloch sú nielen umelecké diela, ale aj prostriedky, ktoré nám pomáhajú prehĺbiť našu vieru a spoznávať históriu a symboliku kresťanstva. Nech nás inšpirujú k nasledovaniu Krista Kráľa a svätých, ktorí nám zanechali príklad svojho života.