Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života.
Úloha a funkcia krstných rodičov
Krstní rodičia preberajú povinnosť starať sa spolu s rodičmi o kresťanskú výchovu dieťaťa. V jeho mene vyslovia spolu s rodičmi Vyznanie viery ako ručitelia za jeho vieru, ale aj ako zástupcovia spoločenstva Cirkvi. Stanú sa teda viac ako len svedkovia krstného aktu.
Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je:
- dospelému krstencovi pomáhať pri uvedení do kresťanského života;
- dieťa, ktoré má byť pokrstené, spolu s rodičmi priniesť na krst;
- usilovať sa, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán.
Podmienky pre krstného rodiča
Aké sú však podmienky, aby niekto mohol byť krstným rodičom?
- má prijaté všetky iniciačné sviatosti: krst, sväté prijímanie, sviatosť birmovania.
- ak žije v manželstve, má to byť sviatostné manželstvo
- vedie riadny náboženský život, aby bol vzorom pre svoje krstné dieťa
- nekatolík môže byť len svedkom krstu.
Platné cirkevné právo (c. 685 § 1 CCEO) stanovuje podmienky pre platné prijatie úlohy krstného rodiča. Aby niekto plnil úlohu krstného rodiča, je potrebné, aby vyhovoval podmienkam, ktoré platia pre krstného rodiča (KKP, kán.
Kán. 874 - § 1. Aby niekto mohol byť pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné:
- aby ho určil krstenec, alebo jeho rodičia, alebo ten, kto ich zastupuje, alebo ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
- aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup neurčil iný vek, alebo ak sa farárovi alebo vysluhovateľovi nezdá z oprávneného dôvodu pripustiť výnimku;
- aby bol katolík, pobirmovaný a už prijal Najsvätejšiu Eucharistiu, a aby viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
- aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;
- aby nebol otcom alebo matkou krstenca.
Človek, ktorý nespĺňa niektorú zo spomínaných podmienok sa nemôže stať krstným rodičom.
Môže byť iba jeden krstný otec, alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka (KKP, kán. Pokrstený nekatolík môže byť pri krste jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (KKP, kán.
Zvlášť v prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery.
Je potrebné brať na vedomie, že krstný rodič sľubuje krstné sľuby namiesto krstenca. Sľubuje pred Cirkvou i Bohom samotným, že urobí všetko, aby z krstenca vyrástol zrelý kresťan, ktorý pozná a miluje Boha i jeho Cirkev.
Je smrteľným hriechom, ktorý priamo odporuje podstate krstu, vykonávať rôzne magické rituály či používanie amuletov a iných predmetov, „aby sa dieťaťu darilo“.
Príklady situácií, ktoré vylučujú možnosť byť krstným rodičom:
- Nežije v konkubináte - t.j. nežije s partnerom/partnerkou bez sviatostného manželstva.
- Taktiež život snúbencov v spoločnej domácnosti pred uzavretím manželstva nie je v zhode s Božím zákonom a s učením Cirkvi, je hriešny.
- Civilný sobáš resp. civilný rozvod nezneplatňuje platne uzavreté manželstvo.
- Ak je dôvod na odluku manželov, treba žiadať o separáciu (odlúčenie pri trvaní zväzku).
Exkomunikáciou (vylúčením z Cirkvi) sú postihnutí tí, čo spáchali niektoré ťažké hriechy, ako je apostázia (odpadnutie od viery), heréza (bludné učenie) a schizma (rozkol), a tiež potrat - pre toho, kto si dá vykonať alebo vykonáva potrat alebo pri tom spolupracuje. Exkomunikácia v takýchto prípadoch nastáva automaticky vykonaním daného skutku. (Porov. KKP, kán. 1364, 1398.) Exkomunikáciu môže sňať pápež, biskup alebo kňaz, ktorý má na to poverenie. (Porov.
„Cirkevné prikázanie určuje a spresňuje Pánov zákon: V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši. (KKC, 2180). „Nedeľná Eucharistia je základom celého kresťanského konania a potvrdzuje ho. Preto veriaci sú povinní zúčastniť sa na slávení Eucharistie v prikázaných dňoch, ak len nie sú ospravedlnení z vážneho dôvodu (ako je napr. choroba, starostlivosť o dojčatá) alebo dišpenzovaní vlastným farárom.
Rodičia, a ak je možné aj krstní rodičia, musia pred krstom absolvovať krstnú náuku. Stačí absolvovať raz v živote.
Krstní rodičia majú byť dobrými priateľmi vašich detí, ich staršími kamarátmi. V krstných rodičoch im môžete už dopredu zaistiť dvoch dobrých kamarátov.
Krstní rodičia sú predstaviteľmi prítomnej Cirkvi a viditeľnými prostredníkmi vo vzťahu k spoločenstvu veriacich. Svojho zverenca zoznamujú so životom miestneho cirkevného spoločenstva, posilňujú ho slovom a príkladom vo viere a v nasledovaní Krista a ochotne mu pomáhajú vo vážnych životných rozhodnutiach. Rodičom tiež pomáhajú pri riešení zložitých otázok výchovy.
Obrady krstu Katolíckej cirkvi udávajú tri vlastnosti, ktoré má mať krstný otec alebo krstná matka. Sú to: dostatočný vek a vyspelosť; prijatie krstu, birmovania a Eucharistie; má byť katolík, ktorý nie je hatený právnymi prekážkami.
Služba krstných rodičov je teda cirkevná a hlboko duchovná a za sľub, ktorý dali pri krste krstenca, že budú nápomocní pri náboženskej formácii, nesú pred Bohom zodpovednosť.
Ak prijímame, že krstný rodič môže správne plniť svoje poslanie, len keď je aktívnym členom Katolíckej cirkvi, môžeme si dať otázku, či je zmysluplné, aby katolík prevzal na seba službu krstného rodiča v Evanjelickej cirkvi a. v.? V júni 2001 podpísali dve najpočetnejšie cirkvi na Slovensku - Katolícka cirkev a Evanjelická cirkev a. v. - dohodu o vzájomnom uznávaní krstu. Krst evanjelikov je teda platný a zhodný s obsahom, aký má aj pre katolíkov.
Už sme povedali, že dedičom a nositeľom krstného bohatstva je Cirkev s celým jej spôsobom existencie a života. Prijímajúci krst sa zaúča a zasväcuje do tohto bohatstva krstu a spôsobu života. Jeho učiteľom i svedkom je krstný rodič, ktorý s Cirkvou žije a dôverne ju pozná. Preto sa ten, čo je pokrstený v Katolíckej cirkvi, stáva katolíkom a ten, čo je pokrstený v Evanjelickej cirkvi a. v., sa stáva evanjelikom. Z toho dôvodu majú obe cirkvi vlastné požiadavky na prijatie za krstných rodičov.
Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch života. Čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili. (KKP, kán.
Aby mohlo byť dieťa pokrstené, sa vyžaduje:
- súhlas rodičov, aspoň jeden z nich, alebo zákonného zástupcu;
- aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod (KKP, kán.
Ak o krst dieťaťa žiadajú rodičia žijúci v civilnom zväzku alebo v konkubináte, pričom nejestvujú žiadne kánonické prekážky k uzatvoreniu sviatostného manželstva, od rodičov sa vyžaduje písomné osvedčenie, že sa zaväzujú vychovávať dieťa v katolíckej viere; podobné písomné osvedčenie sa vyžaduje aj od krstných rodičov, že sa zaväzujú urobiť všetko pre to, aby dieťa bolo vychovávané katolícky.
Rodičia dieťaťa, ktoré má byť pokrstené, a takisto tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia; farár sa má postarať, aby rodičia boli náležite pripravení (KKP, kán.
Dieťa má byť pokrstené vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov; spravidla je to vo farnosti, v ktorej rodičia skutočne bývajú (porov. kán.
Krst zveril Kristus svojej Cirkvi, keď poslal apoštolov do celého sveta a keď im prikázal: Iďte a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Cirkev "kázaním a krstom rodí pre nový a nesmrteľný život deti počaté z Ducha Svätého a splodené z Boha" (Lumen gentium 64). Krstom sa teda dieťa stáva Božím dieťaťom a dostáva záloh večného života. Sviatosťou krstu "človek sa skutočne privteľuje k ukrižovanému a oslávenému Kristovi a preporodzuje sa k účasti na Božom živote (Unitatis redintegratio 22). Aká krásna bude za chvíľku duša tohto dieťaťa, keď v nej zažiari svetlo posväcujúcej milosti, keď Duch Svätý vtlačí do nej nezmazateľný znak Božieho dieťaťa. Krst však aj zaväzuje. "Veriaci, začlenení krstom do Cirkvi, sú na základe krstného charakteru povolaní uctievať Boha v kresťanskom náboženstve a, preporodení v Božie deti, sú povinní vyznávať pred ľuďmi vieru, ktorú dostali od Boha prostredníctvom Cirkvi" (Lumen qentium.
Pre birmovanie, takisto ako pre krst, majú kandidáti hľadať duchovnú pomoc birmovného otca alebo birmovnej matky. Birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča, ktorého úlohou je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán.
Birmovný rodič má spĺňať rovnaké vyššie uvedené podmienky. Kán. 893 hovorí, že je užitočné zvoliť si za birmovného rodiča svojho krstného rodiča.
| Podmienka | Popis |
|---|---|
| Vek | Ukončený 16. rok života (s výnimkami) |
| Sviatosti | Prijaté sviatosti krstu, birmovania a Eucharistie |
| Viera | Život primeraný katolíckej viere |
| Kánonické tresty | Žiadne kánonické tresty |
| Vzťah ku krstencovi | Nesmie byť rodičom krstenca |
Milí rodičia, žiadate krst pre svoje dieťa. Tým beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho, ako nás o tom poučil Kristus. A vy, krstní rodičia, máte pomáhať rodičom plniť túto povinnosť.
Cirkev pripúšťa aj úlohu tzv. svedka krstu. Svedok krstu nie je krstný rodič. Rodičia si zvolia krstného rodiča a ďalšia osoba môže byť svedok krstu, ak nespĺňa podmienky pre krstné rodičovstvo. Svedkovia krstu sú často napr. veriaci iného vierovyznania.