V pavlínskych konštitúciách sa píše, že otcovia pavlíni majú rozvíjať a udržiavať okrem mariánskeho kultu aj zbožnú úctu k svätým anjelom. Podobne sa touto myšlienkou zaoberá pavlínske rehoľné direktórium, kde sa podľa nor. Vzájomnosť človeka k anjelovi strážcovi by sa mala prejavovať úctou, vďačnosťou, dôverou a poslušnosťou. Takýto postoj mal aj patrón rádu pavlínov, Pavol pustovník, ktorý sa na púšti s veľkou dôverou utiekal k svätým anjelom a prosil ich o pomoc a ochranu.
Cirkevné dejiny uvádzajú, že pápež Urban VIII. bulou In supremo Apostolicae dignitatis culmine, vydanou 30. augusta 1624 v Ríme, dovolil generálovi a provinciálom pavlínov pri ich kostoloch zakladať bratstvá sv. Dekrét Urbana VIII. povoľoval zakladanie bratstva iba pre pavlínske kostoly. Ten istý pápež na prosbu poľského kráľa Žigmunda III. rozšíril právomoci breve Pastoralis Aeterni z 8. októbra 1626 a dovolil generálovi a provinciálom pavlínov erigovať bratstvá sv.
Bratstvo sv. anjelov strážcov
Od začiatku 17. Bratstvo anjelov strážcov je spoločenstvom veriacich, ktoré má náboženský a charitatívno-dobročinný charakter. Patrónmi bratstva okrem anjelov strážcov sú Mária Kráľovná anjelov a sv. Pavol, prvý pustovník. Jednotlivé spoločenstvá Bratstva si ešte môžu zvoliť za svojich aj mimoriadnych patrónov napríklad sv.
Bratstvo sv. anjelov strážcov bude erigovať vyšší predstavený pavlínskeho rádu. Do jeho kompetencie patrí aj dohľad nad celkovou úrovňou činnosti a rozvojom jednotlivých spoločenstiev. Vyšší predstavený, po dohode s predstaveným rehoľného domu, bude menovať a odvolávať moderátora bratstva.
Členom Bratstva sv. anjelov strážcov môže byť každý veriaci, ktorý spĺňa požiadavky všeobecných noriem (porov. kán.) a má správny úmysel. Bude prijatý moderátorom a zapísaný do Knihy bratstva. Obrad prijatia do bratstva sa vykoná po primeranej príprave počas sv. omše alebo mimo nej podľa ceremoniálu Rádu sv. Pavla, prvého pustovníka (s. 208 - 215).
Povinnosti členov bratstva
Medzi povinnosti členov bratstva patrí:
- individuálna modlitba s osobitným zreteľom na modlitbu Anjel Pána ráno, napoludnie a večer, modlitba k sv. Michalovi archanjelovi, čítanie Svätého písma, individuálne duchovné modlitbové zjednotenie so spoločenstvom vo zvolený deň.
- Každý z členov Bratstva sa môže modliť modlitby k anjelom, ktoré si sám vyberie.
- povinná účasť na týchto pobožnostiach: Sviatok anjelov strážcov (2. októbra), Sviatok archanjelov Michala, Rafaela, Gabriela (29. septembra), spomienka Kráľovnej anjelov (2. augusta), Slávnosť svätého Pavla, prvého pustovníka (15.).
- spoluúčasť resp. - Na Slávnosť svätých anjelov strážcov (2.
- Bratstvo anjelov strážcov v jednote s charizmami rádu pavlínov vo svojej duchovnej formácii čerpá z jeho duchovných dobier (bod 3; časť V, bod 47 Konštitúcií Rádu sv.
- účasť na liturgickej modlitbe, t.j. mať podiel na modlitbe rehoľného spoločenstva, teda na modlitbách: vešpery, kompletórium, krížová cesta, Slávnosť sv.
Kostol sv. anjelov strážnych v Lučivnej
História a stavebný vývoj kostola v Lučivnej je zaujímavý. Kostol postavili v čase druhej svetovej vojny v roku 1940. Podľa rovnakého projektu postavili zakrátko aj kostol v kúpeľoch Štós. Ide o jednoloďový priestor z kubických objemov s prevýšenými bočnými oknami. Veža je predsunutá symetricky vľavo pred hlavnú fasádu (v Štóse je na opačnej strane) a pozostáva z hlavného hranola objemu, na ktorý je nasadený menší hranol s dvojkrížom na vrchole. Ploché strechy odkazujú na funkcionalistické podnety. Autor projektu je však neznámy. Stroho funkcionalisticky je tiež upravený interiér. Na priečelí nad vstupom je na konzole pieskovcová socha anjela ochraňujúceho dievčatko, motív, ktorý pripomína, že sa v kúpeľoch liečia deti.
Pamiatková ochrana a súčasný stav
Sakrálny objekt obnovili v roku 1991. Vtedy osadili tabuľku vpravo od vstupu, ktorú vsadili do sokla z umelého kameňa a pripomína rok obnovy. Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v ústraní areálu kúpeľov.
Šaštín a Sedembolestná Panna Mária
Chrámy zasvätené Božej Matke vznikali na našom území najmä po roku 1250, teda po odchode Tatárov. Necelé tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servítov (uznaná pápežom Alexandrom IV. roku 1253), ktorí sa venovali úcte Sedembolestnej Panny Márie. Jej uctievanie sa neskôr rozšírilo aj na naše územie. Postupne bolo na Slovensku zasvätených Sedembolestnej Panne Márii vyše 45 kostolov a kaplniek a v druhej polovici 16.
Šaštín sa nemôže pochváliť pôvabným údolím ako Marianka, ani prekrásnymi lesmi ako Staré Hory či vrchom, na ktorom leží levočská bazilika. "Sedembolestná Panna Mária, Tebe slovenská spieva krajina", hlása nápis v strede chrámového priečelia. Vyznanie a výzva súčasne. Kto sem príde, celý sa zasväcuje Matke Božej, stáva sa jej obdivovateľom, dôverníkom, synom či dcérou.
Prečo je šaštínska bazilika taká krásna? Vzorom pre barokovú stavbu bol kostol Gesú v Ríme. Priečelie, pozostávajúce z dvoch častí, je zdobené rímsami, pilastrami, polostĺpmi, krásne formovanými hlavicami, pričom mu dominuje vstupný portál a sochy sv. Pavla, sv. Antona a sv.
Pozdĺžna, pozoruhodne riešená loď kostola je rozdelená klenbami do piatich častí, pričom nad presbytériom sa týči vysoká polokupola. Steny interiéru bohato pokrývajú fresky, ktorých autorom je Ján Jozef Chamant. Udivujú iluzionistické maľby, ktoré robia priestor vyšším, mohutnejším, ale aj figurálne maľby, zobrazujúce zástupy anjelov s Máriou, Matkou bolesti, s krížom Spasiteľa či s Veronikinou šatkou. Vo viere utvrdzuje text, ktorý akoby bol pokračovaním textu z priečelia.
Autorom hlavného oltára, dokončeného roku 1764, je František Anton Hillebrandt. Červený mramor a zelená drapéria sú kontrastom, protipólom milostivej sochy vysokej 85 centimetrov a širokej 91 centimetrov. K dokonalému chrámové interiéru patrí i vyrezávaná kazateľnica s motívom Premenenia Ježiša Krista na hore Tábor, chór s organom z roku 1771, ale predovšetkým šesť bočných oltárov, nad ktorými dominujú obrazy. Päť z nich vytvoril známy barokový maliar Ján Lukáš Kracker. Zobrazujú sv. Pavla, sv. Annu, sv. rodinu, sv. Jána Nepomuckého a sv. anjelov strážnych. Šiesty obraz namaľoval Ernest Hochschertner a zobrazuje sv.
Na severnej strane, v tesnej blízkosti baziliky, stojí malá trojhranná kaplnka z prelomu 16. a 17. storočia. Skromne sa túli k silnému telu chrámu, akoby chcela byť bližšie k Piete, ktorú dlhé roky ukrývala.
Imrich Czobor, zástupca uhorského palatína a vlastník šaštínskej pevnosti, bol prchkej povahy. Svojej nábožnej manželke Angelike Bakičovej pripravil nejednu trpkú chvíľu. Aj v ten deň, keď sa viezli kočom záhorskou rovinou, sa pre čosi nepohodli. Imrich, rozpálený hádkou, sa neovládol, vysotil manželku z koča a hnal kone ďalej. So slzami v očiach si Angelika kľakla na zem a vrúcne sa modlila za obrátenie svojho manžela. Odrazu sa jej zdalo, že pred ňou stojí Sedembolestná so súcitom v tvári. Nešťastná žena sa ešte vrúcnejšie modlila a sľúbila, že ak sa jej muž napraví, dá z neďalekého hruškového stromu vyhotoviť sošku Matky Božej a postaviť kaplnku.
Rozhovor s primátorom Radovanom Prstekom, Šaštín-Stráže
Na Angelikinu dušu sa zniesol pokoj a v nádeji sa pobrala domov. O chvíľu spozorovala koč, a keď sa priblížil, spoznala manžela. Imrich Czobor vystúpil z koča, pokorne ju poprosil o odpustenie a súhlasil so sľubom, ktorý dala manželka Matke Božej. V ten deň roku 1564 sa tu uskutočnil prvý zázrak - uzdravilo sa ľudské srdce. Socha Sedembolestnej Panny Márie onedlho skutočne stála na mieste, kde sa príhoda odohrala. Veriaci v čoraz väčšom počte nasledovali Imricha a Angeliku, ktorí sem prichádzali s rodinou i so služobníctvom, pribúdalo aj zázračných uzdravení.
Dňa 18. októbra 1732 ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy potvrdil listinou verejné uctievanie sochy Sedembolestnej Panny Márie. Týmto dňom sa vlastne začali cirkevné dejiny Piety, ale na jej vyhlásenie za patrónku Slovenska museli naši veriaci čakať ešte takmer dvesto rokov. Stalo sa tak dňa 22. mája 1927, keď dekrét Svätého Otca Pia XI. Celebre apud Slovacham gentem (Slávna u slovenského národa stojí svätyňa) navždy vložil osud Slovenska do rúk Matky Božej.
"Slávna u slovenského národa stojí svätyňa v Šaštíne, na území Apoštolskej administratívy Trnavskej, ku cti Preblahoslavenej Panny Márie Bolestnej. Svätyňu túto už vyše dvesto rokov vyhľadávajú veriaci pre nespočetné milosti, ktorých sa im tu dostáva. S akou láskou a s akou zbožnosťou lipnú Slováci k Bohorodičke, ktorú vzývajú ako Sedembolestnú, vysvitá aj z toho, že všade sa k jej úcte stavali kostoly, že pápež Benedikt XIII. roku 1727 povolil úctu Sedembolestnej Panny Márie... Arcipastieri Slovenska pokorne prosili Sv. Otca, pápeža nášho Pia XI., aby dovolil katolíckym Slovákom v loretánskych litániách pridať zvláštne vzývanie ku cti Matky Sedembolestnej. Svätá Kongregácia obradov schvaľuje úmysel arcipastierov Slovenska a odporúčajúc ho na základe svojich splnomocnení daných Sv. Otcom...
Keď roku 1964 Svätý Otec Pavol VI. povýšil chrám v Šaštíne na baziliku menšiu (Basilica Minor) a určil mu tak miesto vedľa bazilík v Lurdoch, Fatime alebo Čenstochovej, veriaci boli nadšení. Sedembolestná Panna Mária sa dočkala všeobecnej úcty a šaštínska národná púť, ktorá sa koná každý rok 15.
Obec Petrovce
Podľa obecnej kroniky bola táto obec založená v r. 1470. Podľa bežne dostupných historických prác sa obec prvýkrát spomína v listine z r. 1571. V tom čase obec patrila hradnému panstvu Nevické, ktoré bolo vo vlastníctve Drugetyovcov. V 19. storočí rozsiahle lesy chotára vlastnil erár.
Podľa legendy miesto založenia obce bolo pri prírodnom prameni vody zvanom „Ver“, kde bola postavená jedna budova, v ktorej žil šoltýs Peter so svojou rodinou. Bol vodcom skupiny pri poľovačkách, ako aj iných spoločných prácach. Po ňom dostala osada názov Petrovec. Do osady sa postupne nasťahovali ľudia z Onokoviec, Huty, Koromle, Volovo, Verchoviny.
Obec leží v južnom podhorí Popričného v nadmorskej výške 290 m n/m. V roku 1599 mala obec 27 domov. Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom, v druhej polovici 16. storočia sa tu začína pestovať aj vinič. Z tohto by sa dalo očakávať, že historický znak obce bude symbolizovať jeden zo zdrojov obživy. Na pečatidle zo začiatku 19. storočia však vidno tri zvlnené brvná, ktoré je možno považovať aj za tri riečky, ktoré dodnes tečú v chotári. Doterajším výskumom sa nepotvrdilo, že je to znak obce, a tak v roku 2004 bol do Heraldického registra zapísaný erb v tejto podobe :- v striebornom štíte so zlatým plodom jedlého gaštana na dvojitej stopke preložená zelená koruna prirodzeného zlatokmenného stromu, ktorý je zakorenený do zeleného návršia. V horných rohoch štítu sú po dve červené čerešne na spojených stopkách s privrátenými listami. Tento erb vystihuje, že sa tu výborne darí čerešniam a oblasť je známa ako najvýchodnejší sad jedlých gaštanov.
Chotár obce sa rozkladá na 1680-tich hektároch. Väčšinou sú to listnaté lesy vhodné na zber lesných plodov, napr. : húb, lesných jahôd, černíc, šípok, atď. Svoju činnosť v chotári vykonáva aj poľovnícke združenie a je tu aj možnosť rybolovu v miestnych rybníkoch.
V súčasnosti je v obci evidovaných 124 obytných domov s 230-timi obyvateľmi. Raritou obce sú dva vodovody; jeden spravuje obec a druhý je v správe VVaK. Celá obec je aj splynofikovaná.
Obnovenie Bratstva anjelov strážcov
Začiatkom augusta minulého roku 2015 generálny predstavený Rádu pavlínov o. Arnold Chrapkowski obnovil v Slovenskej kvázi-provincii Bratstvo anjelov strážcov. Podľa Štatútov sa protektorom bratstva stal provinciál o. Následne dňa 2. októbra 2015 - na sviatok anjelov strážcov - boli prijatí prví členovia do Bratstva anjelov strážcov v Trnave. Tohto roku 2016 práve na sviatok sv. Pavla prvého pustovníka 15. januára - patriarchu rádu sv. Pavla prvého pustovníka - boli prijatí do spomínaného Bratstva ďalší členovia tentokrát už nielen v Trnave, ale aj v našej farnosti Vranov - Sever. Príprava členov trvala tri dni počas večerných sv. omší prostredníctvom homílií počas Deviatnika ku sv. Pavlovi. Prípravu viedol o. Grzegorz Wach OSPPE, promótor Bratstva anjelov strážcov. Liturgia prijatia sa konala na úvod sv. omše, vyslovením sľubu.