Ikony zohrávajú v kresťanstve významnú úlohu, a to ako v liturgii, tak aj v osobnej modlitbe. Slúžia na spásu človeka a jeho duše. Ikona svätého Petra má v tomto kontexte osobitné postavenie.
Samotné slovo "ikona" pochádza z gréckeho slova "Eikón", čo znamená obraz alebo vyobrazenie. Neskôr sa tento pojem zúžil na označenie prenosného náboženského obrazu maľovaného na drevenej doske.
Kresťania si zdobia kostoly ikonami, aby mali všetky udalosti, v ktorých Boh pôsobil pre záchranu človeka, pred očami pri každej liturgii. Kresťania východného obradu ich znázorňujú v ikonách, ktoré skladajú do jednoliateho celku, tzv. ikonostasu.
Ikonostas je zložený z ikon, ktoré sa píšu a čítajú. Prostredníctvom ikon ukazuje dejiny spásy obsiahnuté v Starom a Novom zákone. Podobne ako z knihy, človek si môže z neho prečítať najdôležitejšie príbehy a posolstvo o vykúpení človeka. Svojou stavbou, štruktúrou, farbami a rozmiestnením ikon je orientovaný k ústrednému tajomstvu kresťanskej viery - veľkonočnému mystériu. V centre ikonostasu je preto osoba Ježiša Krista na tróne ako Kráľa.
Ikonostas veriacim zároveň sprostredkováva spojenie medzi svetom božským a ľudským. Je zložený z presne zadefinovaných častí - radov. Kompozične ho tvorí šesť radov, každý rad má ustálený zoznam ikon.
Rad ikonostasu a ich význam:
| Rad ikonostasu | Význam | Typické postavy |
|---|---|---|
| Prvý rad | Hlavné postavy a patróni | Sv. Mikuláš, Bohorodička s Ježiškom, Ježiš Kristus, sv. apoštoli Peter a Pavol |
| Druhý rad | Sviatky Pána a Bohorodičky | Obrazy Narodenia, Zjavenia, Vzkriesenia, atď. |
| Tretí rad | Apoštoli | Matúš, Jakub, Filip, Pavol, atď. |
| Štvrtý rad | Starozákonní proroci | Zachariáš, Izaiáš, Daniel, Mojžiš, atď. |
Prvý rad obsahuje starozákonné obrazy. Božie dielo spásy sa začalo od počiatku ľudstva a je napísané v Starom zákone. Preto v prvom rade sú vyobrazené výjavy zo Starého zákona. Jedná sa o najdôležitejšie Božie zasľúbenia v kresťanských dejinách spásy, a to 1. ľudstvu (Adamovi a Eve), 2. povolanému (Abrahámovi), 3. vyvolenému národu (po Exode dostáva tento národ zmluvu), a 4. Mesiášovi (Dávidovo kráľovstvo je predobrazom Božieho kráľovstva). V prvom rade sa môžu nachádzať aj tieto vyobrazenia: vyhnanie Adama a Evy z raja, Abrahám - praotec viery, Mojžiš - záchrana z egyptského otroctva, pomazanie Dávida.
Druhý rad ikonostasu je nazvaný aj ako hlavný rad. Jednotlivé ikony tohto radu sú vzájomne oddelené tromi dverami - dvoma diakonskými - severnými a južnými - a strednými, tzv. cárskymi. Bočnými dverami vchádzajú diakoni, preto dostali názov diakonské dvere. Strednými dverami nemôže vstupovať klerik s nižším stupňom ako je kňaz (pre ostatných pomocníkov je určená severná brána). V Grécku sa stretávame s názvom sväté dvere (gr. thýrai agíai), pretože nimi môžu prechádzať iba tí, ktorí prijali svätenie, čo dosvedčuje kráľovská - cárska koruna - biskupská mitra (plnosť kňazskej moci), umiestnená na vrchole cárskych dverí.
V Byzantskej ríši cárskymi dverami vchádzal aj cisár pred svätým prijímaním. Tento panovník ako ochranca cirkvi mal privilégium prijímať v oltárnom priestore spolu s kňazmi. Kráľovskými dverami kňaz prináša do oltárnej časti evanjelium a nimi aj vychádza, aby sväté evanjelium čítal ľudu. Zároveň týmito dverami prináša obetné dary na oltár a nimi ich ako Eucharistiu vynáša k svätému prijímaniu. Cárskymi dverami vychádza biskup i kňaz, aby požehnal ľudu. Na cárskych dverách sú znázornení evanjelisti (Marek, Matúš, Lukáš a Ján). Po pravej strane od cárskych dverí sa nachádza ikona Krista.
Charakteristickou črtou tohto ikonografického typu je zobrazenie Krista v celej postave so žehnajúcou pravicou, v ľavici držiac otvorenú knihu. Samotná kniha však nie je iba poukázaním na radostnú zvesť Evanjelia a učenie Krista na zemi, ale ikonografický zmysel zobrazenej knihy je podstatne širší a má viac významov. Kniha v ruke Krista je Knihou života, v ktorej sú zapísané mená spasených. Je tiež knihou, o ktorej sa zmieňuje vo svojom zjavení svätý apoštol a evanjelista Ján ako o Knihe zapečatenej siedmimi pečaťami, ako o tom svedčí Nový aj Starý zákon. A nakoniec kniha je aj symbolom samotného Evanjelia. Čo sa týka odevu Krista, jeho vrchný odev je nazvaný himation a spodný chitón. Himation Krista je modrej farby, symbolizuje jeho reálne prijatie ľudskej prirodzenosti, do ktorej sa zahalil ako do plášťa. Spodný odev, chitón, je červenej, niekedy tmavočervenej farby a symbolizuje jeho božskú prirodzenosť. Spojenie týchto dvoch odevov, modrého a červeného, je symbolom zjednotenia dvoch prirodzeností Krista - božskej aj ľudskej.
Vľavo od cárskych dverí je ikona Presvätej Bohorodičky, ktorá je v tradícii cirkvi spomedzi ikon najuctievanejšou. Spodný odev Bohorodičky (Panny Márie) je modrej farby, symbolizuje jej ľudskú prirodzenosť. Vrchný plášť je červenej farby, symbolizuje Máriine úplné odovzdanie sa Kristovi. Východná cirkev o Márii učí, že je Bohorodička a navždy Panna. Obe tieto pravdy vyplývajú zo Zjavenia. Večné panenstvo Márii už predpovedala starozákonná vízia a potvrdila ju novozákonná bohoľudská realita. Už prorokovi Izaiášovi Boh o Márii zjavuje, že aj pred vtelením aj po vtelení Boha - Slova bude a zostane pannou. Tri hviezdy na Máriinom plášti, na čele a oboch ramenách symbolizujú toto jej dokonalé panenstvo (pred, pri a po pôrode). Poslednou časťou hlavného radu je ikona svätého, ktorému je zasvätený miestny chrám alebo farnosť, nachádzajúca sa vpravo od južných diakonských dverí. Naľavo od severných diakonských dverí sa nachádza sv.
Tretí rad - rad sviatkov obsahuje ikony hlavných sviatkov v cirkvi. V tomto rade sú zobrazené tie udalosti Nového zákona, ktoré tvoria ročný liturgický kruh, hlavné etapy Božieho pôsobenia a postupného uskutočňovania kresťanskej spásy. Tento sviatočný rad pozostáva z ikon sviatkov zoradených chronologicky podľa dejín spásy (s výnimkou ikony sviatku Premenenia Pána) a sú usporiadané zľava doprava: 1) Narodenie Bohorodičky; 2) Uvedenie Bohorodičky do chrámu; 3) Zvestovanie; 4) Narodenie Pána; 5) Stretnutie Pána; 6) Zjavenie Pána; 7) Slávnostný vstup Pána do Jeruzalema; 8) Vzkriesenie; 9) Nanebovstúpenie Pána; 10) Zostúpenie Svätého Ducha; 11) Premenenie Pána; 12) Zosnutie Bohorodičky. V strede tohto radu je ikona poslednej večere.
Štvrtý rad ikonostasu je rad apoštolov, ktorý pozostáva z postáv apoštolov. Každý z apoštolov je zvyčajne doplnený o zobrazenie symbolu, ktorý ho charakterizuje. Podľa týchto symbolov môžeme rozlíšiť apoštolov usporiadaných zľava doprava v poradí: svätý Júda Tadeáš, svätý Bartolomej, svätý Matej, svätý Ján, svätý Andrej, svätý Peter, svätý Pavol, svätý Jakub starší, svätý Šimon, svätý Matúš, svätý Tomáš a svätý Jakub mladší.
Piaty rad reprezentujú proroci Starého zákona. Poukazuje na obdobie od Mojžiša po Krista a vypĺňajú ho postavy starozákonných prorokov. Proroci poukazujú na predobraz novozákonnej cirkvi, jej prípravu v Kristových predkoch podľa tela a predpovedanú prostredníctvom prorokov. Ikona Krista Pantokrátora uprostred radu starozákonných prorokov poukazuje na bezprostrednú spojitosť medzi Starým a Novým zákonom. Každý z týchto patriarchov i prorokov predstavuje osobitnú periódu posvätnej histórie. Prezentujú prípravný proces v danom čase, pričom každý sa vzťahuje na zavŕšenie príprav a proroctiev v osobe Ježiša Krista. Je to taktiež symbolické vyjadrenie Eschatológie - konca časov, druhého slávneho príchodu Krista na zem.
Šiesty rad ikonostasu je Golgota s Ukrižovaným Kristom. Počiatočné zobrazenie kríža na oltárnej priehradke sa odhaľuje v obraze Spasiteľa. Samotný kríž ako znak slávy sa prenáša na vrchol ikonostasu, ktorý je akýmsi jeho zavŕšením v obraze Golgoty - ikony Ukrižovania Krista. Po stranách ikony sa nachádzajú obrazy Presvätej Bohorodičky a svätého apoštola a evanjelistu Jána, čím sa zdôrazňuje, že Kristus ako najvyšší kňaz - veľkňaz zavŕšil dielo spásy ľudského pokolenia.
Typický ikonostas v pravoslávnom chráme
Svätý Peter na Ikonách
Svätý apoštol Peter je jednou z najvýznamnejších postáv v kresťanstve. Je považovaný za prvého pápeža a hlavného apoštola medzi dvanástimi apoštolmi Ježiša Krista. Peter zohral kľúčovú úlohu v šírení kresťanstva a v zakladaní kresťanských spoločenstiev po Ježišovom nanebovstúpení.
Svätý Peter, pôvodným menom Šimon, sa narodil v Betsaidě v Galiley, pravdepodobne okolo roku 1 n. l. bol synom Jonáša a bol rybárom. Podľa evanjelií ho Ježiš povolal, aby sa stal jeho učeníkom. Po prvom stretnutí s Ježišom, Peter zanechal svoje rybárske remeslo a začal nasledovať Krista.
Peter bol jedným z tri kľúčových apoštolov, ktorí boli najbližšími Ježišovými spoločníkmi, spolu s Jánom a Jakubom. Peter je známy tým, že sa zúčastnil na vyznaní viery, keď povedal Ježišovi: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Matúš 16:16). Na základe tohto vyznania Ježiš odpovedal: „Ty si Peter, a na tejto skale postavím svoju cirkev“ (Matúš 16:18).
Peter sa stal známym aj pre svoj trojitý zapretie Ježiša, keď v noci pred ukrižovaním poprel, že by ho poznal, trikrát, ako Ježiš predpovedal. Po Ježišovom zmŕtvychvstaní bol Peter medzi tými, ktorí sa stretli s Ježišom a prijali Jeho poslanie. Ježiš sa ho opýtal trikrát: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ a Peter odpovedal: „Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem“.
Po Ježišovom nanebovstúpení sa Peter stal prvým vodcom kresťanskej Cirkvi. Podľa tradície sa Peter neskôr presťahoval do Ríma, kde pokračoval v šírení kresťanstva a pôsobil ako biskup. Peter bol ukrižovaný v Ríme počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Nera okolo roku 64. Peter je považovaný za prvého pápeža a je uctievaný ako mučeník.
Svätý Peter a Pavol sú slávení 29. júna, kedy sa spomína aj ich mučenícka smrť. Svätý Peter je patrónom kresťanskej cirkvi a pápežstva, a tiež rybárov, brán a kľúčov. Na ikonách a sochách je často zobrazený s kľúčmi a pastierskou hůlkou, symbolizujúcou jeho vedenie Cirkvi.
Svätý Peter a Andrej na ikone
Ekumenický Význam Ikony Svätého Petra a Andreja
Ikona zobrazuje dvoch vrcholných apoštolov sv. Petra a sv. Andreja v spoločnom objatí. V cirkvi je sv. Peter spájaný skôr s latinským obradom a sv. Andrej s byzantským obradom. Ikona dáva tušiť snahu jednoty Cirkvi medzi Východom a Západom, ktoré títo apoštoli prezentujú. Často býva považovaná aj za ekumenickú ikonu a pôvodne to bol dar svätému otcovi, rímskemu pápežovi.
Materiál:
- upravená drevená doska (ľanové plátno, bolonská krieda, perličkový glej)
- šelak
- zlatenie (23¾ karátové plátkové zlato)
- práškový pigment
Varianty rozmerov:
- A) 15x22cm
- B) 19x27cm
- C) 25x32cm
- D) 32x40cm
Túto Ikonu bude pre vás ručne písať mladý a talentovaný ikonopisec, ktorý študoval Ikonopisectvo v benediktínskom kláštore Monastére Chevetogne v Belgicku pod vedením gréckeho ikonpisca Stefana Armakolasa a taktiež André Pawliwa.
Kameň viery: Ježiš v Matúšovi 16:18 hovorí: „Ty si Peter (Skala), a na tejto skale postavím svoju cirkev.“ Tento verš sa považuje za teologickú základňu pápežskej autority v katolíckej cirkvi.