Farský kostol Krista Kráľa je rímskokatolícky kostol, nachádzajúci sa na sídlisku Sekčov. Bol postavený v rokoch 1992-1997. Tento kostol bol posvätený 11. novembra 2000 na sviatok Krista Kráľa košickým arcibiskupom Mons.
Jeho stavbu spolu s farskou budovou projektoval Ing. arch. Jozef Troliga, prešovský rodák, žijúci v Banskej Bystrici.
Kostol je napriek zvyklostiam situovaný v doline, pod úpätím príkreho východného svahu.
Zvonica, z hľadiska svojej symbolickosti i funkčnosti, je umiestnená oddelene od kostola na východnom svahu z týchto dôvodov:
- Kostol sme chceli situovať v strede sídliska a nie na periférii.
- Ku kostolu, ktorý od svahu oddeľuje iba úzky oblúk farskej budovy, vedie päť lúčovitých chodníkov, ktoré samé hovoria, že v kostole je stred sídliska. Je to naozaj skvelá ukážka chodníkovej architektúry a symboliky.
Kostol je riešený zaujímavou kompiláciou centrálneho a pozdĺžneho typu. Zvonku svojou strešnou architektúrou vytvára dojem latinského kríža, ale tiež aj holubice, či kalicha s hostiou. Na krížení „lodí“ sa nachádza veľký mosadzný kríž. Umocniť vertikalitu kostola majú subtílne a pozdĺžne okná, na vrchu s trojuholníkovým ukončením, pripomínajúce gotické okná. Farebne je kostol riešený štyrmi odtieňmi oranžovej v štyroch horizontálnych vrstvách. Približne 0,4 m od zeme je sokel vytvorený z asi troch odtieňov svetlého kameňa. Viditeľná časť strechy je hnedočervenej farby, ostatok je čierny. Odkvapové rúry, drevený obklad pod strechou a drevo použité na dverách, oknách a presklenných častiach je tmavohnedej farby.
…objaví sa pred Vami klasický centrálny kostol. Pôdorys priestoru na slávenie Eucharistie tvorí polkruh resp. „polelipsa“ celá vydláždená travertínom. sa nachádza v strede mysleného kruhu resp. polkruhu, ktorý vytvára bohoslužobný priestor. je zložený z dvoch rovnako veľkých travertínových blokov, v tvare kocky z čelnej strany s prirodzeným reliéfom. Asi dvadsať centimetrovú medzeru medzi nimi v centrálnej časti spája mosadzná guľa o priemere cca 25 cm. Symbolika: Dva bloky značia dva zákony (dve epochy) SZ a NZ.
Podstavec ku krížu je z úzkeho vodorovného bloku travertínu na pravej strane s dvojnásobným vyvýšením a železným valčekom, na ktorý sa nasúva kríž. Ľavá strana podstavca je zároveň podstavcom pre kvetinovú výzdobu kríža i oltára, keďže podstavec je umiestnený hneď na pravej strane oltára. Kríž je vyrezaný z úzkych hranolov, pričom horizontálne rameno je dosť krátke. Umeleckým opracovaním a aplikáciou jemnej sivej farby je vytvorený dojem, že kríž je rovnako z travertínu. Utvorená z travertínového, zrezaného ihlanu z prednej časti s prirodzeným reliéfom je zavŕšená mosadzným držiakom na knihu, v tvare rozvinutého starozákonného zvitku.
Bohostánok je vytesaný do pravého nosného piliera na hranici centrálneho kruhu. Na túto časť piliera je osadená travertínová doska v tvare domčeka, v strede s mosadznou pologuľou (podobnou ako na oltári), ktorá tvorí dvere do bohostánku.
Nad predsedníckym miestom je vztýčená viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa s úmyselne zväčšenými, žehnajúcimi rukami. Vyhotovil ju sochár a reštaurátor z Pezinka Mgr. arch. Štefan Kollár. Je aj autorom krstiteľnice a spoluautorom bronzovo-liatinovej Krížovej cesty. Druhým autorom je Mgr. art.
V kostole sa nachádza od 15. 9. 2001. Pochádza z Landau (pri Stuttgarte). Sestry IBMV tam prišli v roku 1896. V roku 1898 si postavili kaplnku, ktorá bola v rokoch 1926 - 1929 renovovaná a vtedy dali túto sochu Panny Márie na hlavný oltár. V roku 1938 museli sestry opustiť školu a dom, sochu dali do susedného kostola Panny Márie. Počas vojny bol kostol zbombardovaný, ale socha Panny Márie ostala nepoškodená. V roku 1965 po skončení vojny sa sestry opäť vrátili, obnovili školu a Panna Mária sa opäť vrátila do ich školskej kaplnky. V roku 2001 sestry z Landau odišli a obnovenú sochu darovali Kostolu Krista Kráľa. 15. 9. 2001 pri sv. omši o 9. hod. ju d. p. dekan Martin Telepun za prítomnosti provinciálnej predstavenej sestier IBMV - sr.
Kostol Krista Kráľa nie je len miestom bohoslužieb, ale aj centrom komunitného života. Súčasťou farnosti sú rôzne aktivity a podujatia:
- Multifunkčné ihrisko
- Farská rodinná korčuľovačka
- Týždeň Cirkvi pre mládež
- Decembrový kvíz (prihlasovanie do 10.12.2025)
- Chorus Via Musica
- Adventný koncert
Rok 2025 je významný pre Misijnú spoločnosť sv. Vincenta de Paul, ktorá si pripomína 400 rokov od svojho založenia. Vo farnosti Lučenec - Rúbanisko pôsobia dvaja kňazi a jeden rehoľný brat - vincentíni - z tejto rehole. Veriaci môžu získať tieto odpustky za splnenia obvyklých podmienok: byť v stave posväcujúcej milosti, prijať Eucharistiu, pomodliť sa na úmysel Svätého Otca a zrieknuť sa akéhokoľvek hriechu. Na odpustky nezostávajú zabudnutí ani chorí či starší ľudia, ktorí nemôžu opustiť svoj domov. Apoštolská penitenciária v Ríme im umožňuje duchovné spojenie prostredníctvom úprimnej túžby, ľútosti a snahy splniť predpísané podmienky v rámci svojich možností. Jubilejný rok je tak nielen oslavou, ale aj šancou pre všetkých posilniť svoju vieru, obnoviť vzťah s Kristom a nasledovať príklad svätého Vincenta de Paul, ktorý celý svoj život zasvätil službe chudobným. Jubileum prináša príležitosť na zamyslenie, modlitbu a skutky lásky, ktoré nás všetkých obohacujú, ak sa pre ne otvárame. Každý prejav viery a lásky v tomto čase môže byť cestou k hlbšiemu spojeniu s Bohom a k posväcovaniu sveta.
V jednej z nádherných vatikánskych sál sa nachádza Rafaelova freska „Omša v Bolsene“, na ktorej v prostriedku nad mohutným oltárom vidieť kňaza, ktorý slúži sv. Medzi bludmi, ktoré mátožili v 13. storočí v Cirkvi, bol aj veľmi tvrdošijný Berengárov blud. Kňaz Berengár, pôvodca bludu, bol prvý, ktorý sa opovážil napadnúť najsvätejšie tajomstvo Oltárnej sviatosti. A predsa Ježiš Kristus, keď pri poslednej večeri ustanovil Oltárnu sviatosť, jasne povedal: „Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku. Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lk 22,19-20) Všetkým, čo budú požívať jeho telo a piť jeho krv prisľúbil, že nezomrú, ale budú žiť naveky (Jn 6,48-59). Apoštol Pavol vo svojom Prvom liste Korinťanom hovorí: „Nech teda človek skúma sám seba , a tak nech je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.“ (1Kor 11,28)
Nemecký kňaz Pleogit, dejepisec 13. storočia mal pochybnosti o Eucharistii ako mnohí Berengárovi nasledovníci. No neustále prosil Boha vrúcnymi modlitbami, aby mu dal nejaké znamenie, ktorým by mohol odohnať každú pochybnosť svojej mysle. A Boh sa nad ním zmiloval! Pleogit absolvoval púť do mesta Bolseno. V kostole sa rozhodol nemecký pútnik rozhodol slúžiť svätú omšu. „Keď ten nemecký kňaz slúžil sv. omšu a držal konsekrovanú (premenenú) Hostiu vo svojich rukách nad kalichom, Boh ukázal úžasný a obdivuhodný zázrak tak dávnym, ako aj dnešným časom: zrazu sa tá Hostia ukázala viditeľne ako živé telo, obklopená hojnou červenou krvou až na tú čiastočku, ktorú zakrývali jeho prsty. Neodškriepiteľnú zásluhu na zavedení tohto sviatku má pápež Urban IV., ktorý bol v tom čase na Petrovom stolci (1261-1264). Tento pápež vynikal veľkou úctou k Oltárnej sviatosti. Narodil sa v chudobnej remeselníckej rodine, no bol veľmi nadaný a mal pevnú vôľu. Stal sa kňazom, biskupom a nakoniec ho vyvolili za rímskeho biskupa, čiže pápeža. Práve on v roku svojej smrti (1264) nariadil, aby sa sviatok Božieho Tela a Krvi slávil v celej Cirkvi. Dovtedy sa totiž slávil len v niektorých diecézach, napr. v Luttichu, kde k tomu dala podnet zbožná mníška Juliana z cisterciánskeho kláštora na vrchu Kornillon. Táto mníška venovala všetok svoj voľný čas návšteve a poklone Oltárnej sviatosti v kostole. Niekoľko ráz vo vytržení videla jasný mesiac s tmavým pruhom. Sám Spasiteľ ju poučil, že toto tienisté miesto na mesiaci znamená, že v cirkevnom roku chýba ešte jeden sviatok, ktorým by sa uctievala Sviatosť lásky. Viac rokov držala Juliana svoje videnie v tajnosti, až ho konečne prezradila luttišskému biskupovi Róbertovi, ktorý v r. 1247 povolil sláviť sviatok Božieho Tela v biskupskom chráme sv.
Sv. Tomáš Akvinský je ďalší svätec, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o úctu Najsvätejšej Euchariste. Sám je známy tým, že napriek svojej učenosti a múdrosti, dokázal veľmi dlho rozjímať o tajomstve Eucharistie. Napísal niekoľko oslavných hymnov, ktoré doteraz Cirkev používa ako piesne alebo hymny k oslave Sviatosti Oltárnej. Od pápeža dostal poverenie, aby napísal ofícium, ktoré dostalo pomenovanie „zlatá brošňa“ jeho spisov. Slávenie tohto sviatku nám aj v súčasnosti chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo telo a víno na Kristovu krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus. V Bolsene, v kostole sv.
Svätý Otec František v posolstve na Pôstne obdobie 2025 pozýva veriacich na cestu duchovného obrátenia, ktorú sprevádza viera, nádej a láska. Pripomína, že Kristovo víťazstvo nad smrťou je prameňom nádeje: „Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Pôst je príležitosťou na nový začiatok, na duchovné oslobodenie z otroctva hriechu a návrat k Bohu. Pôstna cesta sa nemá konať osamotene, ale spoločne, v duchu synodality. Svätý Otec zdôrazňuje, že Cirkev je povolaná byť spoločenstvom pútnikov, kde nikto nesmie zostať osamotený: „Kráčať spoločne znamená byť tkáčmi jednoty... Pôst je preto časom na skúmanie vzťahov - či sme schopní počúvať druhých, vychádzať zo seba a slúžiť blížnym. Pápež pripomína výzvu k obráteniu: „Pýtajme sa sami seba pred Pánom, či sme schopní spolupracovať... Napokon Svätý Otec volá veriacich k nádeji, ktorá vychádza z prisľúbenia večného života: „Nádej, ktorá nezahanbuje“ (Rim 5, 5). Povzbudzuje, aby sme sa pýtali: „Som presvedčený o tom, že mi Boh odpúšťa hriechy? Pápež pripomína slová Benedikta XVI.: „Ľudské bytie potrebuje nepodmienenú lásku“ a dodáva, že skutočná nádej spočíva v Kristovom zmŕtvychvstaní.
Aktuálne farské oznamy a udalosti:
- Slávnosť Nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Márie (8.12.): Sv. omše vo farskom kostole o 6:00, 9:00, 16:00, 18:00, 19:30. V tento deň bude kancelária zatvorená a nebudeme spovedať. V Šalgovíku sv. omša o 18:00.
- Aktuálne farské oznamy z nedele 30.11.2025
- Aktuálne farské oznamy z nedele 23.11.2025
- Aktuálne farské oznamy z nedele 16.11.2025
Ďakovná svätá omša pri príležitosti 70. narodenín pátra Augustína Slaninku:
10. augusta oslávil páter Augustín Slaninka svoje sedemdesiate narodeniny v kruhu svojich "najbližších - teda farníkov" v Kostole Krista Kráľa v Lučenci. V nedeľu sme sa ako farské spoločenstvo zišli pri slávnostnej svätej omši, aby sme poďakovali P. Hlavným celebrantom bol sám oslávenc - P. Slávnostným kazateľom bol jeho bývalý farník z Vrbového ThDr. Roman Grék, ktorý pri ňom vyrastal, keď sa rozhodoval pre kňazstvo. Pôsobí už dvadsať rokov, ako rektor kňazského seminára Redemptoris Máter v Kyjeve na Ukrajine, ktorý nás svojimi slovami povzbudil, dojal a duchovne obohatil.
Zdroj dát: Mapové údaje pochádzajú z www.OpenStreetMap.org, databáza je prístupná pod licenciou ODbL. Mapový podklad vytvára a aktualizuje Freemap Slovakia (www.freemap.sk), šíriteľný pod licenciou CC-BY-SA. Fotky sme čerpali z galérie portálu freemap.sk, autori fotiek sú uvedení pri jednotlivých fotkách a sú šíriteľné pod licenciou CC a z wikipédie. Výškový profil trás čerpáme z SRTM.