Robil presne to isté, čo robili rabíni, ktorí žili a kázali v rovnakej dobe ako on a ktorí taktiež vo svojich príhovoroch používali rabínsku metódu, ktorá sa po hebrejsky volá mášál. Tento výraz môžeme preložiť ako príslovie alebo podobenstvo. Ide o akýkoľvek príhovor, ktorý nemá doslovný význam, ale chápeme ho alegoricky či symbolicky.
Podľa Kristových slov chápu jeho podobenstvá ľudia, ktorým je „dané poznať tajomstvá kráľovstva Nebies“ (v. 11). Evanjelista Matúš v 35. verši tejto kapitoly cituje proroctvo 78.
Podobenstvá o Božom Kráľovstve
V 13. kapitole Matúša, Ježiš hovorí davom v podobenstvách. Niektoré z nich neskôr podrobne vysvetlil svojim učeníkom. Medzi najznámejšie patrí:
- Podobenstvo o rozsievačovi
- Podobenstvo o kúkoli
- Podobenstvo o horčičnom zrne
- Podobenstvo o kvase
- Podobenstvo o poklade ukrytom v poli
- Podobenstvo o kupcovi a perle
- Podobenstvo o vlečnej sieti
Tieto príbehy slúžia na lepšie porozumenie duchovných právd pre tých, ktorým je dané, a zároveň dokážu spomedzi Ježišových poslucháčov oddeliť tých, ktorých srdcia neboli schopné prijať Božie slovo a robiť pokánie.
Všimnime si však, že Pánovi veľmi záležalo na tom, aby jeho reči ľudia správne porozumeli. Niektoré dôležité podobenstvá svojim učeníkom podrobne vysvetlil.
Podobenstvo o Rozsievačovi
Podobenstvo o rozsievačovi je asi najznámejším Ježišovým podobenstvom. Hovorí o človeku, ktorý seje svoje zrno do štyroch typov pôdy, a o tom, čo sa s tým zrnom v danej pôde deje a akú prinesie úrodu. Význam tohto podobenstva v sebe skrýva jednu z najdôležitejších biblických právd: Božie slovo je semeno, ktoré v sebe ukrýva obrovský potenciál.
V Božom slove je obsiahnuté všetko a všetko, čo existuje, z Božieho slova pochádza. Z prvej knihy Biblie, Genesis, vieme, že Boh stvoril svet svojím slovom. Mesiášova služba tu na zemi bola okrem jeho vykupiteľského diela hlavne službou kázania slova.
V prvom prípade Ježiš opisuje obilné zrná, ktoré dopadli na neoranú zem vedľa cesty, ktorá bola ušliapaná a taká tvrdá, že na nej zrná zostali len tak ležať, čo malo za následok, že boli rýchlo pozobané vtáctvom. Tieto zrná nedokázali ani len vyklíčiť a nepriniesli vôbec žiadny úžitok. Ľudia, ktorým je kázané Božie slovo, ale ktorí ho nechápu, sú podobní takejto zemi vedľa cesty. Slovo je pre nich iba „nábožnými táraninami“, ktorými nemá cenu sa zaoberať a nevyvinú ani len maličké úsilie, aby sa zamysleli nad tým, čo im bolo hovorené.
Takéto slovo sa veľmi ľahko stáva korisťou Zlého a jeho démonických síl, ktoré ho odstránia z myslí a sŕdc ľudí, ktorí ho síce počuli, ale nepochopili a neprijali. Tí zabudnú, čo im bolo hovorené, a Božie slovo v ich životoch nedonesie žiadnu úrodu. Preto, keď hovoríme ľuďom evanjelium a kážeme slovo, je potrebné ho hovoriť tak, aby ho ľahko pochopili a prijali do srdca. Každé kázanie by tiež malo byť spojené s modlitebnou podporou, ktorá zaženie všetky démonické sily, snažiace sa vybrať slovo zo srdca človeka.
Druhou kategóriou ľudí počúvajúcich Božie slovo sú povrchní ľudia, ktorí sa radi nadchnú pre čokoľvek nové, na všetko s nadšením prikyvujú a so všetkým súhlasia. Sú to ľudia, u ktorých bolo zasiate na skalnaté miesta. Semeno Božieho slova v ich srdci nie je dostatočne hlboko a nezakorení v nich. Podľa Pána je viera takýchto ľudí „dočasná“ a keď nastane súženie alebo prenasledovanie, veľmi ľahko odpadnú.
Tretia časť osiva padla na taký kus poľa, kde rástlo tŕnie. Zrnám, ktoré boli zasiate na toto miesto, sa nepodarilo vyrásť a doniesť úrodu. Mladé rastlinky boli celkom udusené tŕním. Tŕnie v tomto podobenstve symbolizuje dve veci, ktoré dokážu zničiť Božie slovo v životoch ľudí a zabrániť mu priniesť ovocie. Sú to na jednej strane ustarostenosť tohoto veku a na druhej strane vábenie bohatstva.
Každá epocha ľudských dejín, vrátane tej našej, bola spojená s existenčnými starosťami, ktoré ľudia v danom období prežívali. Tieto starosti majú tendenciu človeka príliš upriamiť na materiálne problémy a úsilie o ich vyriešenie. Človek sa ľahko dostane do takého duševného rozpoloženia, v ktorom nemá chuť zaoberať sa duchovnými vecami a otázka večnosti mu pripadá v porovnaní so súčasnými problémami strašne vzdialená.
Ak človek v tomto boji s ustarostenosťou nezvíťazí a neodstráni toto tŕnie zo svojho srdca, trvalé starosti a trápenia vedia Božie slovo v srdci človeka spoľahlivo udusiť. Stále je potrebné zdôrazňovať, že viera v Pána Ježiša Krista znamená schopnosť uvaliť svoje trápenia a starosti naňho, a to nech sú akokoľvek ťažké a znepokojujúce. Je to jediný spôsob, ako ich dokážeme poraziť.
Vábenie bohatstva sa tiež dokáže stať tŕním dusiacim slovo. Ide ako keby o opak ustarostenosti. Keď sa niekomu začne dariť v materiálnej oblasti a objaví sa pred ním vidina stále lepších a lepších ziskov, môže sa ľahko dostať do pasce. Jeho práca a zárobok sa preňho stanú natoľko dôležité, že mu zoberú všetok čas a energiu, priority sa v jeho živote preorganizujú, Božie kráľovstvo sa dostane niekam do úzadia jeho života a slovo, ktoré bolo preňho kedysi živé a inšpirujúce, sa pomaly udusí. Preto nesmieme ani starostiam, ani zvodu bohatstva dovoliť, aby nás pripravili o živú vieru, vychádzajúcu z Božieho slova pevne zakoreneného v srdci.
Zrno, ktoré padlo do dobrej pôdy, donieslo úrodu. Dobrou pôdou je srdce človeka, ktorý Božie slovo chápe. V otázkach viery je veľmi dôležité porozumenie. Kresťanstvo nie je nasledovaním prázdnych bezobsažných fráz, ale uvedomelým nasledovaním biblického odkazu, ktorý vyvrcholil v učení Pána Ježiša Krista a v jeho vykupiteľskom diele. Je serióznym rozhodnutím vziať Božie slovo vážne a zariadiť si podľa neho svoj život.
Ten, kto dovolí Božiemu slovu vyrásť vo svojom srdci, zakúsi hojnú úrodu, priamo úmernú stavu svojho srdca a sejbe, ktorá bola vykonaná.
Pochopenie podobenstva o rozsievačovi
Podobenstvo o Kúkoli
Za podobenstvom o rozsievačovi nasleduje ďalšie podobenstvo z poľnohospodárskej oblasti, ktoré na príklade poľa, na ktorom spolu so pšenicou rastie aj burina menom kúkoľ, ukazuje iný dôležitý duchovný princíp. Obe sú výsledkom sejby; pšenicu nasial hospodár, no kúkoľ na jeho pole nasial nepriateľ. Skutočnosť, že medzi kvalitným obilím rastie aj neužitočná burina, je známa, ale hospodár s odstránením kúkoľa čaká až na deň žatvy. Robí to s ohľadom na pšenicu, lebo sa chce vyhnúť tomu, že by spolu s kúkoľom vytrhal aj nejaké steblá pšenice.
Pán týmto podobenstvom vysvetľuje, prečo Boh na svete nechá žiť spravodlivých a hriešnikov spolu a nezasiahne. Dobrým semenom pšenice sú tí, ktorí počuli Božie slovo a obrátili sa ku Kristovi (tzn. cirkev), zlým semenom sú ľudia priamo zasiati diablom na to, aby škodili a skazili úrodu, tí, ktorí dovolili diablovej sejbe hriechu, aby ovládla ich životy. K Božiemu zásahu dôjde až v „deň žatvy“ počas eschatologických udalostí posledného súdu. Vtedy bude odhalené aj to, čo je doposiaľ skryté, tí, ktorí neurobili pokánie z hriechov, budú hodení do ohnivého jazera, a spravodliví budú zhromaždení v prítomnosti svojho nebeského Otca. Z Božieho kráľovstva tak budú odstránené všetky pohoršenia a všetci, čo robia neprávosť.
Toto podobenstvo je tretím v poradí, ktoré sa dotýka princípu sejby a žatvy. Opäť sa tu stretávame s človekom, ktorý seje na svojom poli. Tentokrát zasadí zrnko horčice. Horčičné semiačko je samo osebe veľmi malé, keď však vzíde, vyrastie z neho veľká rastlina, dosahuje dokonca takého vzrastu, že v jej konároch hniezdia vtáky. Božie kráľovstvo je práve takýmto semenom. Na prvý pohľad možno neslávne a nenápadné, no majúce v sebe taký potenciál, ktorý vie radikálne zmeniť životy ľudí.
Podobenstvo o Kvase
Podobenstvo o kvase iným spôsobom opisuje rovnaký princíp ako podobenstvo o horčičnom zrne: vplyv Božieho kráľovstva je nesmierny. Tie tri saty múky, do ktorých žena zamiesila kvas, predstavujú veľmi veľké množstvo. Ide približne o 39 litrov múky. Aj takéto veľké množstvo cesta vie nakysnúť z malého množstva kvasu. Prítomnosť Božieho kráľovstva v spoločnosti vie silno ovplyvňovať a meniť svoje okolie.
V tomto podobenstve je Božie kráľovstvo pokladom ukrytým na poli, ktorý človek našiel, a aby tento poklad získal, s radosťou kúpil celé pole. Božie kráľovstvo predstavuje nesmiernu hodnotu. Každý človek, ktorý sa s ním stretne a uvedomí si jeho hodnotu, je ochotný mnohé obetovať, aby ho získal. Skutočné obrátenie sa ku Kristovi nie je povrchná ani lacná záležitosť.
V príbehu o kupcovi a krásnej perle sa nám úlohy obracajú. Božie kráľovstvo (Boh) je reprezentované kupcom a spasenie človeka krásnou perlou, ktorú tento kupec hľadá. Keď ju nájde, predá všetko, čo má, a kúpi ju. Naše spasenie nebolo zadarmo, nebeského Otca stálo jeho jediného Syna.
Podobenstvo o veľkej vlečnej sieti ukazuje na podobný princíp ako podobenstvo o kúkoli. Božie kráľovstvo v tomto svete pôsobí ako veľká vlečná sieť, ktorá zachytí obrovské množstvo rýb a rôznych morských živočíchov. Rozdelenie úlovku na dobré a zlé ryby prebehne až po vytiahnutí siete z mora na konci veku. Oceán tu predstavuje ľudstvo, sieť je Božie kráľovstvo pôsobiace v spoločnosti.
Triedenie úlovku na dobré a zlé (prehnité a skazené) ryby prebehne na Božom súde, kde budú anjeli oddeľovať zlých spomedzi spravodlivých. Kým nenastane čas vybrať sieť z mora, platí to, čo aj v podobenstve o kúkoli: v Božom kráľovstve tu a tam nájdeme aj ľudí, ktorí tam nepatria, nezostanú tam však naveky, ale Boh ich v pravý čas oddelí od spravodlivých.
Podobenstvá Ježiša Krista
Na konci 13. kapitoly Matúša vidíme Pána, ako narazí na odpor a spochybňovanie zo strany svojich susedov z rodného mesta a na vlastnej koži zažije, že „ni... 5. všedný deň ma po sv. myslel, že budeme konať väčšie skutky ako Ježiš. ja konám, ba ešte väčšie (Jn 14,12). 14. súvislostiach. Ježiš začal povzbudením, aby sa jeho učeníci zbavili strachu. strach. Napriek zlým správam, nechcel strašiť, ale vysvetliť, čo sa deje. nemu a jeho smrť neprinesie trvalú stratu, ale naopak zisk. priateľom nemá byť ľúto, že ho stratia. Božie konanie. skutočnosti. Prvá sa týka jeho, druhá ich. predsa, v Ježišovi sa Boh stal viditeľný. nekoná sám od seba, koná v ňom Otec. v Ježišovi koná zlý duch, alebo povedia, že v ňom koná Boh. tradícia Izraela uznávala, že Boh koná vo svete. Boha, ktorý stvoril dobrý svet. K dobru sveta patrí sloboda. Sloboda však umožňuje hriech. ako v tej slobode nekonať zlo, ale spolupracovať s Bohom. viditeľných a počuteľných svedkov Boha boli pokladaní najmä proroci. v knihe Exodus (Ex 33,20). Kolosanom napísal apoštol Pavol. tak s Ježišom sa Boh stáva viditeľný cez človeka. novinku. Prvá kapitola celej Biblie hovorí, že Boh stvoril človeka na svoj obraz (Gn 1,27). Boha - to bol pôvodný Boží plán. vidieť človeka, čo to však vlastne znamená? v Boha neveria, že veria v človeka. optimisti. Ale väčšina ľudí takto neverí. priveľa. V zjavení videli deti strašné veci. bude ešte horšie, ak sa ľudia nepolepšia. aby sme verili v človeka, ale vôbec nezaručuje, že budeme veriť v Boha. som zvedavý, čo povie pápež František vo Fatime. Boha, ktorý prebýva v nás a prikrýva nás, povedal vo včerajšej kázni pápež František. šírila strach, ale ukazuje na Svetlo, na Krásu Boha ktoré sú v nás. že vidí zlo, že vidí pred sebou aj vlastnú smrť zavinenú ľuďmi. predovšetkým zlo. nástrojom. svete najmä zachraňujúce Božie konanie. nebuďme ani katolícki pesimisti. verme v Boha, ktorý sa chce dá vidieť v nás. Božieho konania v Ježišovi. v Ježišovi a stali sme sa ako on Božími spojencami. konať. Už nielen skrze jedného Ježiša, ale skrze mnohých nás.
Jn 14, 12-14: Konať Väčšie Skutky
Jn 14, 12-14 Ježiš túži, aby jeho priatelia nestratili dôveru v neho. Ak nie pre iné, tak kvôli skutkom, ktoré konal, uverili. Ježišove skutky sú viditeľným znakom a potvrdením, že je poslaný od Boha. Učeníci budú toho svedkami. „Kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie.“ Ježiš o tom nepochyboval pred svojou smrťou a apoštoli, aj veriaci dodnes, sa presviedčajú, že Ježiš je živý a chce prejaviť svojou moc cez tých, ktorí mu uveria.
„Kto verí vo mňa.“ Potrebná je viera, čiže úplné priľnutie k Ježišovi, aby sa jeho diela dokonali. Viera v Krista je celoživotný proces. Je potrebné celý čas dozrievať vo viere, v počúvaní jeho slov, aby bol život opretý o Boha. Slovo viera pochádza z hebrejského /aman/, byť stály, pevný, trvalý. Teda veriť, to je oprieť svoj život o niečo pevné. Žiadna stvorená vec nemá takúto pevnosť, lebo všetko sa míňa.
Podobné slovo je mamona, je to podobná skutočnosť, o ktorú sa opiera život človeka mimo Boha. Mamonou môžu byť rôzne veci, bohatstvo, svetská sláva… Veľa ľudí robí z mamony boha svojho života, v tom zmysle, že to je niečo, o čo sa v živote opierajú, čomu veria, že im to zabezpečí všetko. Ježiš upozorňuje, že toto všetko sú veci, ktoré v jednej chvíli skončia, a nič si z tohto sveta nezoberú so sebou.
„Kto verí vo mňa, …bude konať ešte väčšie skutky.“ Lebo učeníkov bolo dvanásť a dodnes ešte viac, ktorí konajú Jeho skutky. A Ježiš nikomu nezávidí, naopak, túži, aby sa jeho moc prejavovala vo svete. Aké sú Ježišove skutky? Dáva život a súdi človeka po smrti. Boží súd je záchrana človeka, čiže odpustenie a krst, ktorý je novým životom. Satan je odsúdený a človek vrátený Bohu.
„A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi.“ Čo to znamená, prosiť v Ježišovom mene? Poznať jeho meno, mať s ním blízky, dôverný vzťah. Taký vzťah, že prosiaci pozná vôľu Ježiša, nič iné ho nezaujíma viac, a potom vie, čo je dobro a o čo treba prosiť.
Duch Svätý a Konať Väčšie Veci
Kristus tým nechcel povedať, že dielo učeníkov bude významnejšie než je dielo jeho, ale naznačoval jeho väčší rozsah. Nehovoril len o konaní divov, ale o všetkom, čo sa bude diať pod vplyvom Ducha Svätého. Po Pánovom nanebovstúpení si učeníci uvedomili, že jeho zasľúbenie sa splnilo. Kristovo ukrižovanie, vzkriesenie a nanebovstúpenie sa im stalo živou skutočnosťou. Videli, ako doslovne sa splnila prorocká reč. Skúmali Písmo a prijímali jeho zvesť s vierou a istotou predtým neobvyklou. Poznali, že všetko, čo nebeský Učiteľ o sebe povedal, je pravda. Keď potom o svojej skúsenosti rozprávali a zvelebovali Boha, poslucháči boli dojatí, obmäkčení a celé zástupy uverili v Ježiša.
Spasiteľovo zasľúbenie, ktoré dostali učeníci, je zasľúbením jeho cirkvi do konca vekov. Boží obdivuhodný plán vykúpenia ľudstva nemal mať len nejaké nepatrné výsledky. Boží služobníci, ktorí sa nespoliehajú na vlastné úsilie, ale na to, čo pre nich a cez nich môže vykonať Boh, určite poznajú splnenie jeho zasľúbení. Kristus hovorí: „Áno, bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.“ Učeníci doposiaľ nepoznali neobmedzené zdroje Spasiteľovej moci. Povedal im: „Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene“ (Ján 16,24). Vysvetlil im, že tajomstvom ich úspechu je prosba o silu a moc v jeho mene. On sa bude za nich prihovárať u Otca. Modlitbu pokorného veriaceho predkladá ako svoju vlastnú žiadosť v záujme prosiaceho človeka.
V nebi počuť každú úprimnú modlitbu. Nemusí byť vyjadrená plynulo, ak je však úprimná, Ježiš ju predloží Otcovi bez akéhokoľvek kazu, zdokonalenú a zušľachtenú vôňou svojej vlastnej dokonalosti. Cesta úprimnosti a bezúhonnosti nie je cestou bez prekážok, ale každú ťažkosť smieme pokladať za príležitosť k modlitbe. Každý dostáva silu od Boha a tento prameň je dostupný aj tomu najslabšiemu (467) človekovi. Ježiš povedal: „A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím“ (Ján 14,13.14).