Chrám Vasilija Blaženého, známy aj ako Pokrovský chrám, je ikonickou dominantou Červeného námestia a celej Moskvy. Tak ako New York má svoju Sochu slobody, Paríž Eiffelovu vežu a Rio de Janeiro sochu Krista Spasiteľa, Moskva má svoj chrám Vasilija Blaženého.
Pôvodný názov chrámu bol "Sobor Pokrovu, čo je na priekope", alebo teda Katedrála sv. Vasilija. Chrám sa nachádza na severozápadnej strane Červeného námestia v Moskve a je architektonicky významný.
História Chrámu
Russian Art - 3 Architecture: Middle Muscovite Period
Chrám bol postavený v rokoch 1555 - 1561 na príkaz ruského cára Ivana Hrozného ako pripomienka víťazstva nad Kazanským chanátom. Išlo o skutočne obrovské víťazstvo, pretože pustošivé nájazdy Tatarov na moskovské územie trvali už viac ako storočie.
Chrám Vasila Blaženého mal vlastne predstavovať podľa jednej interpretácie nebeský Jeruzalem, no podľa druhej spojenie Ruska s Európou a Áziou. Výstavba katedrály začala na mieste pôvodného chrámu Trojického. Architekt stavby nie je jednoznačný.
Predpokladá sa, že ním bol Postnik Jakovlev, ktorému podľa legendy po dokončení práce práve na príkaz Ivana Hrozného vypichli oči - údajne preto, aby už nikde inde vo svete podobný chrám nepostavil. Až do doby výstavby zvonice Ivana Veľkého bol chrám najvyššou budovou v Moskve.
V roku 1588 pristavali kaplnku Vasilija Blaženého, ktorá dala meno celej katedrále. Tak chrám dostal svoj druhý neoficiálny názov - chrám Vasilija Blaženého.
V rámci ateizácie sa v roku 1928 stal súčasťou Štátneho historického múzea. V roku 1929 bol chrám uzavretý boľševikmi a z veží boli odňaté zvony, následne otvorený bol až v roku 1990.
K zaujímavostiam chrámu Vasila Blaženého patrí napríklad aj to, že okrem iného tu bol taktiež Napoleon, ktorý v ňom nechal ustajniť kone, aby symbolicky potvrdil neisté víťazstvo nad Ruskom. Pri jeho úteku z Ruska chcel aspoň katedrálu zničiť, avšak mokré rozbušky nakoniec jeho zákerný plán našťastie prekazili.
Architektúra a Štruktúra
Chrám sa skladá z deviatich chrámov. Chrám postavili na mieste kostola Svätej Trojice, jeho autormi podľa kroniky boli Postnik a Barma (predpokladá sa, že ide o toho istého človeka). Mali postaviť chrám skladajúci sa z 8 kostolov, z ktorých každý mal byť zasvätený tým svätým, ktorých sviatky pripadali na rovnaký deň ako najkrvavejšie bitky s Kazanským chanátom.
Tak sa objavil názov chrámu, pretože dobytie Kazane pripadalo na veľký pravoslávny sviatok Pokrova. Jemu bol aj zasvätený hlavný ústredný kostol, no podľa zámeru staviteľov chrám dostal ešte deviaty kostol, pravdepodobne preto, aby nenarušoval súmernosť stavby.
V rokoch 1553 až 1560 bolo postavených osem samostatných kostolov s jedným základom. Každý ma svoju vlastnú architektonickú výzdobu internú i externú. Spomenutých 8 kostolov obopína centrálny stĺpovitý chrám. Deviaty kostol, resp. kaplnka Vasilija Blaženého, pribudla až v roku 1588, štyri roky po cárovej smrti. Každý kostol symbolizuje jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o Kazaň.
Osem bočných chrámov je zdobených pôvodne bohato pozlátenými cibuľovitými hlavami (kupolami), centrálny chrám je ukončený šiatrom (v tvare poľného stanu) a neveľkou pozlátenou kupolou. Celá skupina chrámov má spoločné základy s perimetrickou (predtým otvorenou) galériou a vnútornými klenutými priechodmi.
Po dobudovaní zvonice v roku 1670 bol chrám ako celok dobudovaný do finálnej podoby. Pôvodná farba chrámu bola biela a až časom sa jeho farba zmenila.
Plán Chrámu Vasilija Blaženého
Význam Chrámu
Chrám Vasilija Blaženého je nielen architektonickým skvostom, ale aj symbolom ruskej kultúry a histórie. Jeho pestrofarebné kupoly a zložitý dizajn priťahujú návštevníkov z celého sveta, ktorí chcú obdivovať jeho krásu a dozvedieť sa viac o jeho bohatom dedičstve. Chrám postavený v 16. storočí má svojou architektúrou symbolizovať spojenie Ruska s Európou a Áziou.
V Rusku všetky takéto nádherné chrámy aj iné veľkolepé stavby vznikali ako oslava konkrétnych historických udalostí - napríklad víťazstvo nad Napoleonom, porazenie zlatej hordy, víťazstvo nad nacistickým Nemeckom a podobne. Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana IV. (Hrozného), na počesť víťazstva nad Kazanským chanátom a dobytia mesta Kazaň. Celé jeho obliehanie trvalo osem dní. Tie symbolizuje osem menších vežičiek okolo centrálnej, ktorá má pripomínať poľný stan.
V súčasnosti je chrám Vasila Blaženého otvorený pre bohoslužby, ale slúži aj ako múzeum. Steny galérie sú zdobené freskami a olejomaľbami zo 16. až 19. storočia. Medzi najvzácnejšie exponáty chrámu spolu s freskami však patrí ikona Vstup do Jeruzalema.
Úžasná renesančná architektúra chrámu Vasila Blaženého, jej rôznorodosť v jednotlivých stavebných častiach a typické cibuľové veže z konca 16. storočia robia z tohto chrámu skutočný poklad sveta, ktorý treba navštíviť. Niet divu, že chrám ako súčasť Kremlinu je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO už od roku 1990.
Tabuľka: Základné informácie o Chráme Vasilija Blaženého
| Informácia | Hodnota |
|---|---|
| Názov | Chrám Vasilija Blaženého (Sobor Pokrova Presvätej Bohorodičky) |
| Miesto | Červené námestie, Moskva, Rusko |
| Postavený | 1555-1561 |
| Zakladateľ | Ivan Hrozný |
| Architekti | Postnik Jakovlev, Barma |
| Štýl | Ruská architektúra |
| UNESCO | Od roku 1990 |