V prvý deň roku 2009 žilinský biskup Mons. Tomáš Galis zriadil vo svojej diecéze novú farnosť Považská Bystrica - Rozkvet. Počas slávnostnej svätej omše celebrovanej tento deň o 10:00 hodine v kostole svätej Heleny na sídlisku Rozkvet, ktorej predsedal žilinský biskup Mons. Tomáš Galis, bol prečítaním do platnosti uvedený ním vydaný biskupský dekrét zo dňa 11. Následne bol v rámci tohto eucharistického slávenia do úradu jej prvého farára uvedený ThLic. Krzyszycha Wieslaw MS a to na základe poverenia žilinským biskupským dekrétom zo dňa 12.
Pri sv. omši, ktorú biskup celebroval v Kostole sv. Heleny na sídlisku Rozkvet, na ktorom žije približne 11 000 ľudí, v homílii priblížil postoj Panny Márie Bohorodičky podľa slov z Lukášovho evanjelia: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“. Na záver sv. omše kancelár biskupskej kúrie Mons. Michal Baláž prečítal dekrét ustanovenia farnosti, ktorým diecézny biskup zveruje pastoračnú starostlivosť o novú farnosť Rehoľnej spoločnosti Misionárov Saletínov.
Rehoľa Saletínov vznikla v polovici XIX. storočia vo Francúzsku v dôsledku zjavenia sa Panny Márie 19. 09. 1846 v La Salette. V Považskej Bystrici pôsobia Misionári Saletíni od roku 1990. Ako poznamenal zástupca provinciála Piotr Cieplak jeho spolubratia pôsobia na Rozkvete už 18 rokov v službe pre spásu sveta. Naša mladá farnosť vznikla 1.
Rozkvet Považská Bystrica
História sakrálnych pamiatok v Považskej Bystrici
Kresťanstvo malo v Považskej Bystrici široké zastúpenie medzi obyvateľmi, čo sa odrazilo aj na počte sakrálnych pamiatok v našom meste. Na mnohých miestach sa stavali kríže, menšie či väčšie kaplnky a viacnásobnou premenou prešiel aj farský Kostol Navštívenia Panny Márie.Ľudia často stavali kaplnky na počesť nejakej udalosti. O niektorých kaplnkách sa už aj časom zabudlo, za akým účelom boli vlastne postavené a väčšina z nich dokonca zanikla, pretože museli ustúpiť novej výstavbe, či boli zničené vandalmi.
Kaplnky
- Kaplnka sv. Heleny: Postaviť ju dal gróf Peter Szapáry mladší v roku 1728 na kopci nad mestom zvanom Helena. Kaplnka si prešla viackrát obnovou po tom ako bola zdemolovaná vandalmi, alebo vyhorená.
- Kaplnka rodiny Jelínkovcov: Postavená bola v roku 1806 v klasicistickom štýle a 7. novembra 1963 bola zapísaná na ústredný zoznam kultúrnych pamiatok. Je to pohrebná kaplnka a hrobka rodiny Jelínkovcov, ktorá sa nachádza na starom cintoríne.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého: Bola postavená v roku 1741 grófom Pavlom Balassom. Kaplnka stála pred kostolom až do roku 1941, kedy bola pri rekonštrukcii považskobystrického svätostánku asanovaná.
- Kaplnka Najsvätejšej Trojice: Prícestná rímsko-katolícka kaplnka v neskoroklasicistickom slohu z roku 1864 s obdĺžnikovým pôdorysom. V rokoch 2018-2019 prebehla rekonštrukcia kaplnky.
- Kaplnka Rybárikovcov: Nachádza sa na Rybárikovom Laze a je to jedna z posledných dodnes stojacich prícestných kaplniek. Kaplnku dala vybudovať rodina Rybárikovcov v roku 1907 na pamiatku svojej najmladšej dcéry, ktorú na neďalekom poli zasiahol a usmrtil blesk.
Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti. Kaplnka bola v minulosti odsúdená na zničenie. Ako hovoria pamätníci farnosti komunisticky pohlavári najímali ľudí aby zničili kaplnku. Pred šesťdňovou pretekárskou súťažou, pretože sa jej zúčastnili i zahraniční pretekári, komunisti dovolili kaplnku zvonka opraviť, aby vzbudili dojem, že sa oni starajú o cirkevné objekty. Neskôr bola kaplnka znova zvonka i zvnútra zničená. Sochy z pôvodných oltárov, ako aj niektoré časti vnútorného zariadenia sa zachránili prenosom do farského kostola. S opravou kaplnky sa začalo v roku 1990. Po ukončení prác, v roku 1991 bola slávnostne posvätená.
V auguste veriacim na sídlisku Rozkvet v Považskej Bystrici vyhorela Kaplnka sv. Heleny. Zrazu nemali kde sláviť bohoslužby, keďže nový kostol v blízkosti kaplnky, s ktorého stavbou sa začalo v máji 2013, ešte nebol dokončený. V októbri sa však práce úspešne zavŕšili a 14. Kostol Panny Márie Lasaletskej posvätil žilinský biskup Tomáš Galis.
Keď boli dva mesiace do posviacky, na Rozkvete sa konali hody k sviatku svätej Heleny. „Na slávnostnej svätej omši v nedeľu som si hovoril: Pane Bože, ešte dva mesiace a budeme mať svätý pokoj,“ spomína s úsmevom páter Wiesław. Čo však nasledovalo o pár hodín, si zrejme nepredstavoval ani v najhoršom sne. Kaplnku sv. „V prvom okamihu som sa pýtal, čo budeme robiť: kaplnka je zhorená, kostol ešte nie je dokončený. To, čo Pán Boh urobil, bolo, že zobudil ľudí. Začali sa angažovať, vnímať všetko, čo sa tu robí. Keď sme poprosili o brigádu, prišiel príliv novej sily. Tie dva mesiace boli pracovne veľmi náročné, mali sme však pred sebou jasný cieľ - 14.
V náročnej situácii ho povzbudili aj slová zástupcu provinciála saletínov počas svätej omši večer po požiari. „,Postoj kresťana nespočíva v tom, že pozerá na tragédiu a bedáka. Postoj kresťana spočíva v tom, že pozerá na oltár, na Krista - a vy to robíte‘.
Sväté omše v „prechodnom“ období slávili vonku pri malom drevenom domčeku. Nakoniec sa mohli tešiť z nového kostola a zároveň radovať z opravy kaplnky, s ktorou sa začalo takmer hneď po nešťastí. Dnes sa páter Wiesław smeje, že obnovená Kaplnka sv. Heleny vďaka požiaru vyzerá krajšie. Zároveň má radosť z nového kostola, ktorý je kapacitne oveľa väčší. „Ľudia môžu pokojne prežívať bohoslužby, sedieť, vidieť všetko, čo sa deje na oltári.
A ako prebieha oprava Kaplnky sv. Heleny, ktorá vyhorela v noci z 20. na 21. „Teraz sme v etape dokončenia projektov strechy. Máme už predbežne dohodnutú firmu, ktorá by mala na starosti jej realizáciu. Veľmi nám záleží, aby sme kaplnku zabezpečili aspoň pred zimou.
Jediný priestor, kde sme sa mohli stretávať na liturgii, bola Kaplnka sv. Väčšina veriacich stála vonku po celý rok, aj keď pršalo, fúkal vietor, bol veľký mraz alebo prevládalo pekné počasie. Dúfam, že tí, ktorí vždy prichádzali na svätú omšu do kaplnky, budú teraz môcť prežívať bohoslužbu nerušene. Páter Wieslaw verí, že kostol bude pozvaním aj pre mladých na intenzívnejšie prežívanie bohoslužieb. Potom, keď sme mali svätú omšu napríklad pre birmovancov a všetci vošli do kaplnky, bolo tam neskutočne hlučne. Všetky zlé návyky priniesli do kaplnky, často nevedomky.
Keďže nový kostol ešte nebol dokončený, veriaci zo sídliska Rozkvet sa po vyhorení kaplnky schádzali na lúke. „Najhoršie to bolo v prvú nedeľu po požiari. Mali sme stany a kúsok strechy nového kostola. Bolo to náročné.
Kostol Panny Márie Lasaletskej
S jeho stavbou sa začalo v roku 2013 a v priebehu prác sa ukázala súdržnosť farníkov. Tí pomáhali vždy, keď ich o to správca farnosti poprosil. V sobotu 18. septembra 2021, počas svätej omše z vigílie 175. výročia zjavenia Panny Márie v La Salette, požehnal žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis nové zastavenia krížovej cesty, ktoré sa tak stali nielen umeleckou, ale predovšetkým duchovnou ozdobou kostola Panny Márie Lasaletskej vo farnosti Považská Bystrica - Rozkvet.
Autorom Krížovej cesty je Ing. arch. Ivan Rupnik SJ. Ivan Rupnik SJ je autorom mozaiky v Bazilike sv. sarkofág kardinála Tomáša Špidlíka vo Velehrade na Morave.
Úctu patrónke saletínov vzdali na Rozkvete i tak, že jej zverili patrocínium nového kostola.
Pohľad na sídlisko Rozkvet v Považskej Bystrici
Aktivity farnosti
Hneď na začiatku sa saletíni rozhodli, že na sídlisku s prevažne mladým obyvateľstvom budú viesť pastoráciu iným spôsobom, ako bolo zaužívané. Jedným z prvých krokov bolo zriadenie Cirkevného centra voľného času. Keďže nemali vlastné priestory, poprosili neďalekú súkromnú základnú školu, aby im nejaké prenajala.
Program cirkevného centra voľného času sa podľa jeho riaditeľa Miroslava Dérika sústreďuje na niekoľko oblastí. „Tou prvou je činnosť zameraná na potreby farnosti, ktorá spočíva v príprave prvoprijímajúcich detí v záujmovom krúžku Svetielko a birmovancov v dvojročnom cykle. Sú tam tiež organizované stretnutia mladých Oáza a takisto stretnutia tých, ktorí sú na hranici tínedžerského veku, to je Oázka,“ vymenúva Miroslav Dérik.
Okrem toho v centre organizujú krúžky spoločenských a technických vied a tiež športový krúžok. Mladí sa tak môžu rozvíjať vo futbale či v šachu, no zároveň majú možnosť zájsť i na krúžok šikovných rúk, veselej kuchárky alebo tanca. Pre tých najmenších, ktorí chodia do cirkevnej materskej školy sídliacej v tej istej budove, už rok prebiehajú aj katechézy Dobrého pastiera. Tie im pomáhajú chápať a rozvíjať vzťah s Bohom. Koncept tohto vzdelávania vypracovala známa pedagogička Maria Montessoriová spolu s biblistkou Sofiou Cavalettiovou.
Katechéza Dobrého pastiera funguje aj v rámci Cirkevnej materskej školy sv. Jána Pavla II., ktorú sa farnosti podarilo otvoriť v septembri 2016. Materská škola ponúka rodičom katolícku výchovu a vzdelávanie detí v úzkej spolupráci s farnosťou.
Pre staršie deti pastoračná starostlivosť pokračuje v stretnutiach prvo- a druhostupňových školákov známych ako Oázka. Keď formačne pokročia, plynulo môžu prejsť do spoločenstva Saletínskej oázy mladých, kde je vekové rozmedzie od ôsmej triedy až po vysokoškolákov a pracujúcich.
Aby sa spoločenstvo na Rozkvete rozširovalo, farnosť nezabúda ani na predmanželské prípravy. Rozhodli sa nabehnúť na model deviatich katechéz, ktorý pred pár rokmi prezentovala Konferencia biskupov Slovenska. Deväť katechéz budúci manželia absolvujú spolu s lektormi počas jedného víkendu. Keďže snúbenecká príprava je vo farnosti veľmi intenzívna, musia sa katechézy konať vo väčších priestoroch, ktoré farnosť našla v Nimnických kúpeľoch.
Na Rozkvete sústreďujú svoju pozornosť aj na sociálne slabších. V roku 2014 založili farskú charitu, ktorá sa rozličnými spôsobmi snaží pomáhať. Napríklad zbierkou školských pomôcok pre rodiny v núdzi, vianočným dobročinným bazárom či domom pre bezdomovcov, v ktorom v zimnom období prinášajú ľuďom bez domova teplé jedlo.
Práve aktivita na internete je v dobe rýchlo sa šíriacich informácií veľmi dôležitá. Ani farnosť Rozkvet sa v tomto nestratila - má aktívnu webovú stránku, kde vždy nájdete všetky potrebné informácie. Napríklad pri stretávaní sa nad Svätým písmom, kde sa medituje nad Božím slovom nasledujúcej nedele. Ďalšou komunitou zameranou na prehlbovanie vzťahu s Bohom je saletínska škola novej evanjelizácie.
Zoznam farárov
- Mikuláš Bystrický (? - ?)
- Andrej Škrábik (? - ?)
- Ján Baroš de Beluss (? - ?)
- Štefan Rabček (? - ?)
- Pavol Peter Škrábik (? - ?)
- Mikuláš Baroš de Beluss (? - ?)
- Tomáš Nevolný (? - ?)
- Ján Piaček (? - ?)
- Ján Piaček (? - ?)
- Henrik Náhlik OFMConv. (? - ?)
- Ladislav Belás, tit. (? - ?)
- Michal Peter Piaček, OFMCap. (? - ?)