Sviatok Tela a Krvi Pána, ľudovo nazývaný Božie telo, má v kresťanskej tradícii pevné miesto. Ľudia ho považujú za jeden z najkrajších sviatkov leta, kedy môžu naplno prostredníctvom sviežej zelene a krásnych kvetov vyjadriť verejne svoju lásku k Bohu aj ľuďom. Slávi sa už takmer šesť storočí a počas tohto obdobia prešiel výraznými zmenami. V tento deň akokeby boli pre Spasiteľa malé priestory v jeho chrámoch. Vychádza von medzi ľudí, aby oznámil všetkým, že ich má rád, je pripravený pomáhať im, posilňovať ich.
„Vytrhnutie Cirkvi a Druhý Príchod Pána – Si pripravený?“
Procesia na Božie Telo v Poľsku. Zdroj: Wikimedia Commons
História a význam sviatku
Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi sa začal sláviť v roku 1246 v diecéze Liége. Neskôr, v roku 1264, pápež Urban IV. nariadil jeho všeobecné slávenie v celej cirkvi. Podnetom k zavedeniu sviatku bolo videnie augustiniánskej rehoľnice Juliany. V sne videla mesačný kotúč s jedným tmavým miestom. Od Ježiša dostala vysvetlenie, že v ročnom cykle sviatkov chýba sviatok eucharistie.
Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi je medzi veriacimi známy aj pod názvom Božie telo a Cirkev si ním pripomína a uctieva skutočnú prítomnosť Krista pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti oltárnej. Symbolicky sa tak prináša tajomstvo premenenia Kristovho tela a krvi aj medzi ľudí, ktorí nenavštevujú chrám.
Súčasná podoba slávnosti
V tento deň je zvykom usporadúvať procesie v okolí chrámov či v uliciach miest. Dnešná podoba týchto zhromaždení spočíva v tom, že kňaz prináša v sprievode monštranciu s premeneným chlebom medzi ľudí do ulíc. Uskutočňuje sa to prostredníctvom kňaza, ktorý nesie v monštrancii eucharistiu. Slávnosť sa koná so všetkou pompou.
Obyčajne od miestneho kostola vychádza procesia v poradí, miništrant s krížom, muži s lampami, na ich čele kurátor so zástavou, za nimi kňaz s konsekrovanou (posvätenou) hostiou v monštrancii pod baldachýnom. Miesto za baldachýnom prislúcha deťom, ktoré boli v tom roku na prvom svätom prijímaní. Dievčatká sú oblečené do slávnostných bielych šiat ako družičky a nesú v rukách košíčky s lupienkami kvetov, ktoré hádžu okolo seba a sypú pod nohy, lebo tadiaľ pôjde Ježiš, prítomný v oltárnej sviatosti. Veriaci ľud spieva oslavné piesne a deti rozhadzujú lupene kvetov na zem, vyjadrujúc tak lásku a úctu k Nebeskému Otcovi. Sprievod uzatvárajú ženy a ostatní veriaci farnosti.
Procesia na Božie Telo v Bratislave. Zdroj: TKKBS
Oltáriky a ich význam
Celá procesia ide postupne k štyrom oltárom, ktoré pripravili ľudia v svojich dvoroch, predzáhradkách, alebo pri prícestných krížoch a kaplnkách. Sú orientované na všetky štyri svetové strany. Sprievod zastavuje na štyroch miestach, „oltárikoch“, predstavujúcich štyri svetové strany, ako prejav toho, že Pán Boh prichádza a chce sa dať poznať všetkým ľuďom.
Tieto improvizované "oltáriky" sú vyzdobené čerstvými kvetmi, zeleňou a svätými obrázkami. Sprievod sa pri nich pristavuje a do 4 svetových strán sa spievajú začiatky 4 evanjelií a modlia sa príhovory za cirkevné i svetské potreby. Spojené sú so sviatostným požehnaním oltárikov aj prítomných. Veriaci si uctia Božie telo poklonou a kňaz im udelí požehnanie Sviatosťou oltárnou. Títo si odlamujú vetvičky alebo berú zelené konáriky z posvätenej zelene, lebo veria, že majú mimoriadne účinky. Tak ako aj iné sväteniny - bahniatka, turíčne ratolesti, svätené bylinky - sa hojne používali na domáce liečenie, hádzali do ohňa v čase búrky alebo mrvili v rukách a hádzali do studne, aby bola dobrá voda.
Kvetinová výzdoba a ľudová zbožnosť
Ľudová zbožnosť sa prejavuje aj na ďalších prejavoch, pri ktorých sa uplatňuje dekorativistické a estetické hľadisko. V niektorých mestách a dedinách robia okolo oltárov zvláštnu kvetinovú výzdobu. Lupienky kvetov sú na zemi usporiadané do najrozmanitejších ornamentov. Aby boli tieto výtvory čo najkrajšie a najzvláštnejšie, niekedy desiatky žien zbierajú a upravujú lupienky do rôznych podôb.
Historické premeny sviatku
Mnohé správy o priebehu tohto sviatku máme aj z minulosti. Už v stredoveku chodili v sprievode živé obrany, predstavujúce pašie. Baroková doba priniesla so sebou väčšiu teatrálnosť a demonštrovanie okázalých prejavov. V tom čase sa procesie na Božie telo obklopovali množstvom kvetinových vozov, na ktorých boli sochy svätých a najrozmanitejšie devocionálie. V niektorých krajinách stáli na vozoch živí ľudia v krojoch alebo dobových odevoch. Tieto divadelno-alegorické sprievody zakázali v čase osvietenstva a ostali z nich už len skromnejšie zvyšky.
U nás v čase socializmu bola takáto verejná demonštrácia viery zakázaná. Aj keď sa dnes opäť uskutočňuje, pamätníci majú pocit, že predtým bola slávnosť omnoho viac navštevovaná.
Sviatok Božie telo už oddávna sprevádza tradícia procesií. Veriaci na čele s kňazom a biskupom kráčajú ulicami miest a dedín s monštranciou a kúskom premeneného chleba a symbolicky oznamujú svetu tajomstvo Ježišovho tela a krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno. Sprievod sa postupne zastavuje pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany.
Tento sviatok síce pripadá vždy na štvrtok po Najsvätejšej Trojici, ale slávi sa aj v nasledujúcu nedeľu.
tags: #rozhadzovanie #kvetov #v #kostole