Na Vianoce si kresťania pripomínajú predovšetkým narodenie Ježiša Krista. Je to deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Sú to sviatky, kedy veriaci kresťan vyznáva azda najintenzívnejšie vyznáva: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.“
Už ste niekedy premýšľali nad tým, odkiaľ sa vzali Vianoce a prečo ich vlastne oslavujeme? Naša spoločnosť má celkom určite svoje vlastné dôvody, prečo každoročne očakáva tento sviatok. Musíme sa vrátiť o niečo viac ako 2000 rokov späť (4. rok pred naším letopočtom) do stajne v Betleheme, v Izraeli.
Toto malé dieťa bol Ježiš Kristus a my dnes slávime Vianoce práve preto, že sa On narodil. Dôvodom, prečo je Ježiš tak kontroverznou postavou, je to, že o sebe tvrdil, že je Božím Synom. Tým, že sa vyhlasoval za Božieho Syna, vlastne vyhlasoval, že je Bohom.
V Biblii je viac ako 300 proroctiev, ktoré boli o Kristovi vyslovené stovky rokov pred tým, než sa narodil. A všetky sa naplnili presne tak, ako boli zapísané. Jedna vec, ktorá vyplýva zo štúdia Ježišovho života je zrejmá: bol niekým výnimočným. Konal zázraky ako nikto iný v dejinách a skrze nich ukazoval svoju vládu nad morom, vetrom a prírodnými živlami.
Dokumentárny film History Channel o pôvode Vianoc
Dátum narodenia Ježiša Krista
Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára.
Oficiálne sa tento sviatok oslavuje 25. decembra, a tak by Ježiš práve dnes mal osláviť 2013 rokov. Je toto ale skutočne dátum jeho narodenia? Podľa odborníkov, presný termín v skutočnosti nepoznáme. Náš letopočet sa podľa tradície odvíja od narodenia Ježiša. Samotné označenie "pred Kristom" či "po Kristovi" hovorí samé za seba. Podľa všetkého sa však Ježiš v skutočnosti narodil ešte pred naším letopočtom.
Podľa odborníkov sa Ježišovo narodenie datuje zhruba do obdobia roku 6 až 4 pnl. V evanjeliu sa totiž spomínajú v súvislosti s Ježišovým narodením aj pastieri a ich stáda, ako spolu nocujú pod holým nebom. Podľa niektorých výpočtov by mohol byť mesiacom Ježišovho narodenia september alebo október. Vychádzajú pritom z poznatkov z evanjelií, pričom predpokladajú, že Ježiš mal v čase smrti 33,5 roka. Vzhľadom na to, že jeho smrť sa datuje na marec, resp. apríl, narodenie by malo byť práve v septembri alebo októbri.
Samotné slávenie Vianoc ako sviatku narodenia Ježiša Krista sa začalo formovať v 4. storočí nášho letopočtu. Prvé zaznamenané slávenie Vianoc v Ríme pochádza z roku 336. Ježišovo narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc.
Význam a symbolika
Vianoce sú pre veriacich predovšetkým sviatkom duchovným. Biblia sa nijak o dátume narodenia Krista explicitne nezmieňuje. V pasáži, kde sa narodenie Krista spomína (Lukáš 2:8-20), sa hovorí o pastieroch, ktorým sa pasúc ich stáda zjavil anjel, aby im zvestoval príchod Ježiša na zem. Pastieri však nepasú svoje stáda v decembri. Mnohí biblickí učenci si preto myslia, že narodenie Krista v skutočnosti pripadá skôr na apríl alebo máj, niektorí hovoria aj o októbri.
V Rímskej ríši boli stále veľmi populárne staré pohanské kulty, pričom tri z nich mali svoje dôležité sviatky práve 25. decembra. Prvým bol kult boha Mithru, čo bolo pôvodom perzské božstvo, populárne najmä v armáde a medzi vyššími vrstvami rímskeho obyvateľstva. Pre presadenie kresťanstva medzi masou bolo potrebné spraviť kresťanstvo populárnym - spojiť ho s ľudovými zvykmi a rituálmi, ktoré mali v tom čase už dlhú tradíciu. Privlastnenie si týchto sviatkov kresťanstvom mu umožnilo splynúť s pôvodnými pohanskými tradíciami a získať si tak popularitu medzi širokými masami .
Vianočné obdobie a sviatky
- 24. december: Štedrý deň.
- 25. december: Slávnosť Narodenia Pána - Vianoce.
- 26. december: Sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka.
- 1. január: Slávnosť Panny Márie Bohorodičky.
- 6. január: Zjavenie Pána (Traja králi).
- Nedeľa po 6. januári: Krst Krista Pána.
Vo Vianočnom období Cirkev slávi tajomstvo Zjavenia Pána: jeho skromného narodenia v Betleheme, zvestovaného pastierom, prvotine Izraela, ktorá prijme Spasiteľa; zjavenia sa mudrcom od východu, prvotine pohanov, ktorí v novonarodenom Ježišovi poznávajú Krista Mesiáša a klaňajú sa mu. Vianočné obdobie pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána nedeľou Krstu Pána.
Tradície a zvyky
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Ide o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v r. Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikuláša obci Oberndorf bei Salzburg (spolková krajina Salzbursko).
Vianoce ako sviatky radosti a pokoja
Vianoce sú sviatky radosti a pokoja. Dnešné životné situácie popretkávane, ako krásnymi, tak i ťažkými životnými okolnosťami, nás ľudí vedú na cestu hľadania zmyslu života. A je to dobre. Hľadať a nájsť pravý zmysel života.
Niektorí kresťania sa na Vianoce pripravujú nejaký čas pred Štedrým večerom. Obdobím duchovnej prípravy je advent. Začína sa prvou adventnou nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom a končí sa 24. decembra po Západe Slnka. S adventom sú spojené pôstne dni, v ktorých sa snažíme očisťovať telo aj dušu. Je to aj čas nejakej potreby odpustenie si.
Mnohí ľudia, mnohé cirkvi slávia Advent v januári. A nevolajú to advent, ale pôst. Pre Židov to bola pascha, veľká slávnosť, ktorá keď príde, to veľa znamená. My to robíme tak, že spravíme aj stromček, dáme si aj darčeky, aby sa deti z toho tešili, ale potom si vysvetlíme, prečo to tak je. A to na základe Písma /Biblie/, kde je napísané o tom, ako mudrci prišli a doniesli darčeky Pánovi, keď sa narodil. A dali mu pomerne veľa a to zlato, myrhu a kadidlo, čo boli vzácne veci.
Z Božieho Slova vieme, že „Nebeské kráľovstvo nie je pokrm, ani nápoj, ale pokoj, radosť a ospravedlnenie v Duchu Svätom.“ Požehnanie Hospodinovo je to čo obohacuje a nepridáva k tomu trápenie. Preto vnímam Božie požehnanie ako šťastie, lebo On mi prináša všetko čo potrebujem.
Ako vnímajú Vianoce kňazi
Podľa rímskokatolíckeho kňaza Miloša Jalčáka sú Vianoce nádejou pre ľudstvo. Gréckokatolícky kňaz Radovan Kuziak zasa hovorí, že sú to sviatky rodiny. Už v prvej knihe Biblie, v knihe Genezis, po prvom hriechu Adama a Evy Boh sľubuje príchod Mesiáša - svojho Syna, aby dal všetko na správnu mieru - do poriadku.
Sviatky Božieho narodenia by nám mali dovoliť zastaviť sa a počúvať narodené Božie Slovo! Boh sa rodí do našej situácie a tam, odkiaľ by sme my najradšej utiekli, tam on prichádza. Meno narodeného Krista je Emmanuel - Boh s nami. Toto by sme mali zakúsiť v našich rodinách, vzťahoch. Je to čas byť darom jeden pre druhého. Zažiť spoločenstvo v rodine, Cirkvi a to na 100 %.
Posolstvo Vianoc sú radosť, pokoj a láska, ktoré nám prináša Kristus. Je to veľký dar, ktorý nám prináša samotné nebo, Nebeský otec vo svojom synovi. Pretože Boh tak miloval svet, že nám dal svojho Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal život večný. Aj pre mňa sú Vianoce niečím výnimočným, lebo na svet prichádza maličký Isusko, naša spása a nadej na večný život. To je to najhlavnejšie a najkrajšie.