Mesto Trnava je charakteristické očarujúcou a nezameniteľnou atmosférou, ktorú dotvárajú historické, sakrálne stavby. Jednou z nich je aj Bazilika svätého Mikuláša, ktorá je výraznou pamiatkou mesta.
Bazilika svätého Mikuláša sa nazýva niekedy aj ako Dóm svätého Mikuláša alebo Hrubý kostol. Opticky stojí na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska.
Už v 11. storočí na mieste dnešného chrámu stál románsky kostol. Ale keďže sa Trnava rozrastala, tak v roku 1380 sa mesto rozhodlo pristúpiť k výstavbe nového kostola, ktorý bol postavený v gotickom štýle. Stavba bola dokončená v roku 1421.
Pôvodne bol kostol sv. Mikuláša trojloďový s hlavnou loďou a dvomi vedľajšími loďami. Neskôr v rokoch 1618 - 1630 bol rozšírený o bočné barokové kaplnky.
Trnava sa stala v 16. storočí významným mestom, pretože sa sem v roku 1543 presťahovala Ostrihomská kapitula s arcibiskupom. Bolo to v čase, keď Turci napadli Uhorsko a Trnava a náš kostol sa stali až do roku 1820 centrom náboženského života v Uhorsku. V chráme sv. Mikuláša sa konali rôzne cirkevné snemy a arcibiskupi, ktorí tu pôsobili, sú pochovaní pod kostolom.
V roku 2008 bol kostol vyhlásený za Mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. Následne 24. októbra toho istého roku mu bol pápežom Benediktom XVI. udelený titul basilika minor.
Architektúra Baziliky
Z pohľadu architektúry treba spomenúť niekoľko prvkov. Hlavné priečelie kostola je dvojvežové. Kostol má dĺžku 60 m, šírku 31 m, výška hlavnej lode je 18 m. V predsieni kostola sa zachovali pôvodné gotické nástenné maľby z konca 15. storočia. Nástenné maľby v hlavnej lodi sú novšie a pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Hlavný oltár pochádza z roku 1814. Nad ním sú vitráže s rôznymi motívmi. Steny svätyne sú obložené drevom a dekorované klasicistickými vázami, vedľa ktorých sú busty svätcov.
Kostol mal pôvodne iba jednu vežu. Pri rozsiahlych opravách v rokoch 1562 - 1567 nastala zmena a kostol mal odvtedy dve veže. V tom čase bola severná veža o tretinu nižšia. Po veľkom požiari ju v roku 1676 zvýšili do rovnakej výšky južnej veže. Momentálne sa v južnej veži nachádzajú tri zvony: sv. Štefana, sv. Mikuláša a sv. Barbory.
V chráme sa nachádzajú 2 organy. Ten menší, ktorý je umiestnený na rozhraní svätyne a hlavnej lode je najstarším organom v Trnave a pochádza z roku 1783. Je dielom známeho staviteľa organov Valentina Arnolda. Na chóre sa nachádza veľký Riegerov organ, ktorý do kostola nainštalovali na začiatku 20. storočia.
V kostole máme tiež viacero kaplniek. Pri vstupe sú dve podvežové kaplnky, a to Kaplnka sv. Michala archanjela pod severnou vežou a Kaplnka Božského Srdca Ježišovho pod južnou vežou. Na severnej strane hlavnej lode sa nachádzajú 4 kaplnky (Svätého kríža, svätého Jána Nepomuckého, Panny Márie Trnavskej, sv. Alžbety). Na južnej strane sú to 3 kaplnky (sv. Jána Krstiteľa, Božieho tela, sv.
Významné udalosti v histórii Baziliky
Pozrime sa na prehľad dôležitých dátumov a udalostí spojených s Bazilikou sv. Mikuláša:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1380 | Začiatok výstavby Baziliky sv. Mikuláša |
| 1421 | Dokončenie Baziliky sv. Mikuláša |
| 1510 | Prvá správa o organe v Bazilike sv. Mikuláša |
| 1543 | Presťahovanie Ostrihomskej kapituly do Trnavy |
| 1618-1630 | Rozšírenie Baziliky o barokové kaplnky |
| 1629 | Výstavba Katedrály sv. Jána Krstiteľa |
| 1783 | Valentin Arnold postavil organ v Bazilike sv. Mikuláša |
| 1977 | Trnava ustanovená za sídlo arcibiskupstva |
| 1978 | Chrám sv. Jána Krstiteľa vyhlásený za katedrálu |
| 2003 | Návšteva pápeža Jána Pavla II. v Katedrále sv. Jána Krstiteľa |
| 2008 | Bazilika sv. Mikuláša vyhlásená za Mariánske pútnické miesto |
| 2008 | Bazilike sv. Mikuláša udelený titul basilika minor |
Dóm sv. Mikuláša plní svoj účel aj v súčasnosti a pravidelne sa v ňom konajú bohoslužby. Pre návštevníkov sú stanovené sezónne otváracie hodiny.
Na mieste dnešnej baziliky stál už v 11. storočí menší farský románsky kostol s patrocíniom sv. Mikuláša. Aj nový kostol zasvätili rovnako sv. Mikulášovi, patrónovi obchodníkov. Dokončili ho v roku 1421, a hoci sa presne neuvádza, kto bol jeho svätiteľom, známe je aspoň meno vtedajšieho farského správcu.
Hlavným stavebníkom nového kostola bolo samotné mesto. Chrám mal totiž slúžiť ako hlavný mestský kostol. V 16. storočí, v časoch osmanskej hrozby, sa stala Trnava sídlom ostrihomského arcibiskupa. Dovtedajší mestský Kostol sv. Mikuláša sa tak stal katedrálou a arcibiskup Mikuláš Oláh upravil chrám do honosnejšej podoby.
Veže spočiatku neboli rovnako vysoké - severná bola nižšia ako južná. Najväčšie prestavby sa konali v 17. storočí. Najprv v rokoch 1618 - 1630 za čias arcibiskupa Petra Pázmaňa, keď sa upravil interiér do barokového slohu. Keď potom v roku 1666 požiar zasiahol severnú vežu, arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky ju dal prestavať na výšku južnej veže. Odvtedy majú rovnakú podobu. Pozorné oko si všimne, že na vežiach sídlia namiesto krížov kohúty. Na mesto sa dívajú od 16. storočia.
Autora milostivého obrazu však nepoznáme, predpokladá sa, že ho dal namaľovať ostrihomský arcibiskup František Forgáč po návrate z Ríma do Trnavy v roku 1585.
Na pripomenutie udalostí slzenia obrazu siahajúcich do roku 1633, keď bolo mesto na príhovor Panny Márie uchránené od tureckých vojsk, a na spomienku z novembra 1710, keď utíchol mor, slávia v Bazilike sv. Mikuláša každoročne Trnavskú novénu.
Ak chcete zažiť atmosféru ako spred 200 rokov, navštívte nedeľnú svätú omšu v Bazilike sv. Mikuláša, ktorá začína o 9.00.