Rímskokatolícky kostol v Udavskom: História a význam

Obec Udavské sa nachádza vo východnej časti Slovenska, v okrese Humenné v Prešovskom kraji. Samotná obec leží na sútoku riek Laborca a Udavy v nadmorskej výške 165 metrov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1317 a vznikla v pohnutom období zápasov o uprázdnený uhorský trón. Udavské dnes patrí medzi moderné, dynamicky sa rozvíjajúce obce.

Náboženský život v dejinách Udavského je úzko spojený s Rímskokatolíckou cirkvou. Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17. storočia konvertovali na katolícku vieru. Týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili šírenie katolíckej viery v oblasti svojho panstva.

Znak Prešovského kraja

Vznik a vývoj farnosti

Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola.

V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804. Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov.

Na začiatku 20. storočia žilo v obci 799 obyvateľov, katolíkov bolo počtom 631. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky, košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo 1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21. storočí.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Udavskom

Obci dominuje rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice postavený v roku 1927.

K počiatkom kresťanských kostolov v obci sú iba domnienky, vyplývajúce zo spomienok, ktoré sa prenášali z generácie na generáciu. K počiatkom kresťanstva sa viažu základy dreveného kostolíka objavené na kraji ovocného sadu na Jarčiku. (Jarčik - v preklade mních, cirkevný hodnostár). Ďalší kostol sa vraj nachádzal v dnešnom strede obce na pozemkoch MVDr. Jána Šalatu a Pavla Ducka.

Úcte Nanebovzatej Panne Márii bola zasvätená kaplnka, ktorá sa nachádzala na roli Komjatových - "Pod viničkou". V roku 1680 stál v obci kostolík - kaplnka. K tomuto roku sa viaže i založenie rímskokatolíckej fary.

V rokoch 1701 - 1926 slúžil veriacim kostolík postavený za podpory grófa Petra Zičiho a jeho manželky Kláry Grugethovej. Na starých fotografiách sa zachovala jeho podoba i nákres pôdorysu.

O tomto kostolíku sú hodnoverné informácie z dokumentu "Protokol z kanonickej vizitácie konanej v roku Pána 1749, druhá časť (dolná), obsahujúca humenský dištrikt", ktorý poskytol Michal Dolobáč. "Zistili sme, že tento kostol založený osvieteným grófom Petrom Zičim, spolu s pripojeným domom pred rokmi 1747, na česť Najsvätejšej Trojice, vybudovaný z kameňov a posvätený ešte dosiaľ je v dobrom stave. Má štyri oltáre, z ktorých hlavný má obraz Najsvätejšej Trojice spolu s oltárnym antipendiom vytvorený skrz osvieteného grófa Františka, ním obstaraný a ošetrovaný. Sprava je oltár zvlášť na počesť Preblahoslavenej Panny Márie a zľava je oltár zasvätený na počesť sv. Jána Krstiteľa. Štvrtý oltár, starší, na dreve maľovaný bol už aj v starom kostole a pre starších bol obsluhovaný. (Potvrdzuje to existenciu predošlého kostolíka z roku 1680). Monštrancia je medená, má uprostred kruh s vyobrazením Najsvätejšej Trojice a lúče okolo vychádzajúce sú zo striebra. Aj kalich s paténou je strieborný, ale pozlátený, druhý je medený a pozlátený, cimbórium s paténou sú strieborné, ale pozlátené. Výročná oslava patróna (odpust) je vždy v nedeľu Najsvätejšej Trojice. Cintorín je oplotený. V panskej obore je darovaný, aj tento vrch, miesto, ktoré sa nazýva Kalvária, plotamiŹ ohradený. Stanice krížovej cesty sú reliéfy starobou poznačené, ale už obnovené. Zistili sme, že takmer všetok pospolitý ľud je katolícky, jedna žena je luteránka a 5 židov. Dospelých sa počíta 315, detí 107. Gréckokatolícki dospelí 34, detí 11. Všetci užívajú pri bohoslužbách slovenskú reč. V plnení náboženských povinností sú horliví a často prichádzajú do kostola.

Dokument ďalej uvádza majetkové pomery cirkvi i ďalšie zaujímavosti, pre jeho rozsah nie je možné ho uviesť v celom znení. V roku 1773 daroval gróf István Csáky tomuto kostolu monštranciu - celú striebornú v ohni pozlátenú, umelecky s vyrytými podobami ozdobenú, ktorá sa zachovala dodnes.

Zo spomínaného kostola sa zachovala aj kamenná krstiteľnica, riešená na spôsob krstiteľníc zo 14. storočia, a závesné obrazy Najsvätejšej Trojice a Ružencovej Panny Márie od V. Tkaczika zo 60-tých rokov 19. storočia. Na oltároch, na svietnikoch, na večnej lampe a na svätých obrazoch v kostole z roku 1701 boli rodinné erby grófa Zičiho, Drugetha a Csákyho - čo dokazovalo zbožnosť a dobročinnosť menovaných grófskych rodín.

Aj najstaršia pamiatka obce, ktorá sa zachovala dodnes, je sakrálna. Ide o kaplnku - Kalváriu - z roku 1649. Ďalšia historická pamiatka, prícestná socha sv. Jána Nepomuckého s retardovanými ľudovými barokovými formami, pochádza z polovice 19. storočia.

Socha svätého Jána Nepomuckého

Od roku 1743 boli vedené matriky jednotlivých obcí. Od roku 1791 sa od Udavského odčlenili farnosti Ľubiša a Vyšný Hrušov. Za pôsobenia kňaza Andreja Hámorského (1856 - 1876) sa občania obce stávajú členmi Spolku sv. Vojtecha. V rokoch 1773, 1831 a 1873 zachvátila obec cholerová epidémia. Mŕtvych pochovávali za riekou Laborec.

Terajší kostol bol dobudovaný v roku 1927. Je postavený v neogotickom štýle s románskymi dekoračnými prvkami podľa projektu staviteľa Ing. Jursu. Veža kostola má 37 metrov. Portál kostola zdobia 3 oltáre. Hlavný oltár je zasvätený Najsvätejšej Trojici (reštaurovaný v roku 1992). Prostriedky na jeho výstavbu poskytli Ján Orendáč a Andrej Rak. Ľavý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Ružencovej, oltár vpravo Božskému srdcu Ježišovmu. Socha Božského srdca na oltári pochádza z dielne Júliusa Šugára, rezbára z Popradu, ktorý tvoril v rokoch 1910 - 1935. Zadnú časť kostola zdobí dvojkrídlový a dvojmanuálový orgán od firmy Riger. Lavice do kostola zhotovil stolár neb. Pavol Greško, otec kňaza Pavla Greška.

Kostol vysvätil 28. augusta 1927 J. Exc. Jozef Čársky. V roku 1937 bol interiér kostola vymaľovaný prešovským maliarom Mikulášom Jordánom. Hlavný obraz: Adorácia baránka.

I dnes je kostol pýchou Udavského i okolia a to i zásluhou kňaza Ladislava Bartka, ktorý v udavčianskej farnosti pôsobil už 37 rokov. Na novom cintoríne bol vysvätený kríž, bol posvätený dom smútku a rímskokatolícky kultúrny dom. Záslužnú prácu pri údržbe kostola za posledné roky odviedli i kostolníci Michal Ducko, Štefan Komjati a Andrej Dolobáč, ale i kantori Ján Ducko, Ján Haratim a Ľudovít Behún. V rokoch 1957, 1967, 1985 a 1992 bola v obci birmovka.

Po roku 1989 sa uskutočnil rad podujatí s cirkevnou tematikou: Organový koncert zasl.umelca Sokola v miestnom kostole, posviacka rímskokatolíckeho kultúrneho domu a odhalenie pamätnej tabule ThDr. PhDr. Štefanovi Hésekovi (1990), oslavy 100. výročia narodenia ThDr. PhDr. Štefana Héseka, na ktorých slávnostnú svätú omšu celebroval náš rodák J. Em. Jozef kardinál Tomko (1992), vianočné akadémie v kultúrnom dome i v kostole, na ktorých účinkoval i cirkevný spevácky zbor detí a mládeže z obce, divadelné predstavenie Slepý pastier, 1., 2. a 3. ročník Pápežských misijných diel, misie 1993, bola založená nadácia PMD. Iniciátorom jej založenia bol Ján Karandyšovský. K 70. výročia narodenia J. Em. Jozefa kardinála Tomka bola v obci výstavka o živote, tvorbe a jeho bohatej činnosti, občania obce sa zúčastnili osláv jeho 70-ych narodenín v Ríme (1994), ale i celonárodných osláv sv. Gorazda, arcibiskupa a prvého svätca z územia Slovenska, v Kútoch.

Významné osobnosti farnosti

K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939), dekan, neskôr generálny vikár. Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola. Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927.

ThDr. Štefan Hések

ThDr. Štefan Hések v Udavskom pôsobil v rokoch 1918 ÷ 1939 Narodil sa 29.2.1892 v Kútoch na Záhorí. Tu prežil detstvo a navštevoval Ľudovú školu. Neskôr študoval na Gymnáziu v Skalici, potom v Trnave a Ostrihome. Maturoval v Temešvári, kde bol aj klerikom. Košický biskup Augustin Fischer - Colbrie ho posiela na štúdia do Freisburgu. Ovládal viacero jazykov (maďarsky, francúzsky, nemecky, latinsky a grécky). Na štúdiách vo Freisburgu školu. získal doktorát z teológie a filozofie. Primície mál 23.11.1916. Ako kaplán pôsobil v Košiciach a Vranove nad Topľou. Z Vranova nad Topľou prichádza do Udavského. Jeho pôsobenie v Udavskom sa nieslo v duchu obetavosti a všestrannosti. Zveľaďoval kultúrnu oblasť života obce, režíroval divadelné predstavenie Jezuliatko. Navštevoval obyvateľov a spoznával zvyky, dialekt, mával aj kontakt so Židmi, nakoľko položil základy ekumenizmu na Východnom Slovensku. Zastával funkciu dekana.

Pamiatky ktoré dnes pripomínajú jeho pôsobenie v obci sú: Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice postavený v roku 1927, Farský úrad, Rímskokatolícky kultúrny dom.

Veľké bohatstvo, ktoré zanechal v duchovnom fundamente, boli kňazi naši rodáci a jeho odchovanci. Tu sa začala aj jeho literárna tvorba pod pseudonymom „doktor Vranovský". V roku 1939 z rozhodnutia biskupa Čárskeho odchádza do Prešova. Aj tu bol obľúbený medzi farníkmi. Zastával funkciu generálneho vikára. Z Prešova odišiel v roku 1951 na faru do Veľkej Lodiny. Tu zomrel 22. Augusta 1953. Onedlho na tejto fare pôsobil kňaz rodák Štefan Koromház. Tak tiež z Udavského odišiel na túto faru, podľa príkladu Dr, Héseka aj kňaz Ladislav Bartko.

Najnovšia pamiatka, ktorá pripomína pôsobenie Dr. Héseka v našej farnosti je vitráž v okne vstupného závetria v kostole inštalovaná 23.8.2005. Vitráž posvätil 11.9.2005 J. Em. kardinál Jozef Tomko. Univerzitné pastoračné centrum Dr. Štefana Héseka pripomína jeho pôsobenie v Prešove. Česť jeho pamiatke!

Kaplnka Lurdskej Panny Márie

Štýl kaplnky Lurdskej Panny Márie je jednoduchý, prispôsobený vzhľadu kostola. Do kaplnky bola umiestnená socha Lurdskej Panny Márie, ktorá bola v minulosti umiestnená pod chórom (po ľavej ruke pri vstupe do kostola). Socha bola dôkladne zreštaurovaná, pretože je z dreva a podpísal sa na nej zub času. Súčasťou interiéru kaplnky je aj obetný stôl, ktorý bol pôvodne v kostole a pred dvoma rokmi bol nahradený obetným stolom z kameňa. Aj tento obetný stôl bol ošetrený a upravený.

S výstavbou kaplnky bola spojená aj úprava chodníka pri hlavných dverách a priestor pred kaplnkou bol vyložený dlažbou, Tak sa vytvoril priestor nie len na osobnú modlitbu ale aj na rôzne pobožnosti a sväté omše. Poďakovanie za výstavbu kaplnky patrí veriacim našej farskej obce, ktorí svojimi finančnými darmi alebo aj priamou pomocou pomohli uskutočniť toto dielo.

Socha Lurdskej Panny Márie

Lurdská Panna Mária

Lurdy sú snáď naj známejším miestom v Európe, kde sa zjavila Panna Mária. Sochy i obrazy sa usilujú znázorniť Lurdskú Pannu Máriu tak, ako ju opísala Benadeta Soubirousová, ktorej sa zjavila. Táto Krásna Pani, ako ju nazvala Bernadeta, sa jej prvýkrát zjavila 11. februára 1858.

Bernadeta o tejto chvíli neskôr povedala: "Vo výklenku som zazrela Krásnu Paniu. Biele rúcho, prepásané modrým pásom, jej splývalo až k bosým nohám. Z hlavy jej splýval zriasený biely závoj. Na nohách sa skveli dve ruže zlatej farby. Na ramene jej visel ruženec z bielych perál, retiazka na ňom vyzerala ako zo zlata. Ruky mala zložené k modlitbe, zovšadiaľ ju obklopovalo svetlo. Z jej osoby vyžarovala svätosť, milosť, majestnátnosť.

Spočiatku bola v Massabielskej jaskyni na mieste zjavení provizórne umiestnená malá sadrová soška. Na jeseň v roku 1863 sa bohaté panie Lacourové rozhodli, že dajú zhotoviť veľkú sochu, ktorá bude znázorňovať Pannu Máriu. Skôr, ako sa umelec pustil do svojej práce, navštívil Bernadetu, aby sa priamo od nej dozvedel, ako Panna Mária vyzerala. Bernadeta mu nielen odpovedala na jeho otázky, ale aj názorne ukazovala, ako Panna Mária stála, ako mala zložené ruky, ako dvíhala oči k nebu ... Keď po štyroch mesiacoch Bernadeta videla sochu, bola rozčarovaná umeleckým stvárnením Panny Márie. Vyslovila slová kritiky: "Dvíhala oči, nie hlavu." Po chvíli však priznala, že táto socha je zo všetkých "najmenej škaredá".

Štvrtého apríla 1864 bola v Lurdoch veľká slávnosť. Biskup Laurenc v prítomnosti asi dvojtisícového zástupu požehnal sochu. Bernadeta sa pre svoju chorobu tejto slávnosti nemohla zúčastniť. Keď sa jej zdravotný stav zlepšil a videla sochu, povedala. "Áno, je krásna, ale nie je to ona!" Na podstavci sochy z bieleho carrarského mramoru, ktorá je dodnes umiestnená vo výklenku massabielskej skaly, sú slová, ktorými sa Krásna Pani predstavila Bernadete počas šestnásteho zjavenia 25. marca 1858: "Som Nepoškvrnené počatie". Podľa tejto sochy vznikali mnohé ďalšie sochy i obrazy. Dnes ich môžeme vidieť nielen v chrámoch, ale sú umiestnené aj v lurdských jaskyniach", ktoré pripomínajú jaskyňu v Lurdoch.

Lurdská Panna Mária sa často znázorňuje spolu s Bernadetou, ktorá kľačí pri jej nohách s ružencom v rukách. Na niektorých zobrazeniach má okrem ruženca v ruke aj zapálenú sviecu. Bernadeta ju totiž od 18. februára pri každom zjavení držala v ruke. Panna Mária je mocná všade. Nielen v Lurdoch, ale všade tam, kde sa ňu obracajú s vierou, dôverou a láskou. Lurdská Panna Mária, oroduj za nás!

Súčasnosť

V súčasnosti je správcom farnosti Udavské Mgr. Denne /pravidelné/ zvonenie Stredný zvon bude automaticky nastavený, aby zvonil každý deň o 6.00, 12.00, 18.00 v trvaní 3 minút. Ide o tzv. zvonenie na Anjel Pána.

• Zvonenie pred svätou omšou V nedeľu a v prikázaný sviatok sa bude zvoniť 2 krát: prvý raz 1 hodinu pred sv. omšou v trvaní 2 minút - veľký zvon a druhý raz pol hodiny pred sv. omšou v trvaní 2 minút - stredný zvon. 5 minút pred začiatok sv. omše v trvaní 2 minút - veľký a stredný zvon Vo všedné dni sa bude zvoniť pol hodiny pred sv. omšou v trvaní 2 minút - veľký zvon, 5 minút pred začiatok sv. omše v trvaní 2 minút - veľký a stredný zvon.
• Zvonenie na pobožnosti Na pobožnosti v nedeľu /pobožnosť Božieho milosrdenstva, krížová cesta/ sa bude zvoniť pol hodiny pred začiatkom pobožnosti v trvaní 2 minút - veľký zvon. Na začiatok pobožnosti sa zvoniť nebude. Na pobožnosti v týždni /májová a októbrová pobožnosť, krížová cesta/ sa bude zvoniť pol hodiny pred začiatkom pobožnosti v trvaní 2 minút - veľký zvon. Na začiatok pobožnosti sa zvoniť nebude.
• Pohrebné zvonenie V deň oznámenia na farskom úrade o 9.00 a 15.00 a v deň pohrebu o 9.00. Čas zvonenia je zvolený tak preto, lebo to má svoje dlhodobé historické cirkevné opodstatnenie a odôvodnenie. Týmto zvonením sa dáva vedieť, že niekto zomrel a zároveň sa ním oznamuje či zomrel muž, žena alebo dieťa. Prvé zvonenie - na oznámenie zvon udrie 10x, medzi zvoneniami je minútová pauza. Muž 3 krát s veľkým zvonom, žena 2krát s veľkým zvonom, dieťa /chlapec/ 3 krát s malým zvonom, dieťa /dievča/ 2 krát s malým zvonom, potom všetky tri zvony v trvaní 10 minút. Ostatné zvonenia všetky tri zvony v trvaní 10 minút. v prípade úmrtia viacerých osôb sa zvoní pre všetkých zomrelých spoločne. ak bude pohreb so sv. omšou bude sa zvoniť tak ako bežne pred začiatkom sv. omše. ak bude pohreb bez sv. omše bude sa zvoniť malým zvonom 15 minút pred začiatkom pohrebných obradov v dĺžke 2 minút. na sprievod od Domu smútku na cintorín budú zvoniť všetky tri zvony v trvaní 10 minút. Ak bude treba zazvoniť zomrelému v nedeľu nebude sa zvoniť o 9.00 a o 15.00 ale po sv. omši, prípadne po poobedňajšej pobožnosti.

Stretnutia na farskom dvore

Na nedeľu 28. augusta o 15.30 chcem pozvať všetkých (mladých, dospelých i skôr narodených) na gúľaš, ktorý sa bude variť na farskom dvore. Do varenia sa zapoja veriaci z Veľopolia a Udavského (doneste si lyžicu a dobrú náladu, o všetko ostatné bude postarané).

Pekné počasie a chutný gúľaš Mladší aj starší v dobrej pohode Modlitba na začiatku stretnutia Boh nech odmení nášho duchovného otca.

Priority na rok 2016

• Prioritou pre Udavské je: Pokračovanie v prácach v interiéri kostola; umiestnenie oltárneho kríža (použije sa kríž,ktorý je teraz umiestnený pod chórom), rekonštrukcia či zrenovovanie lavíc, ktoré poznačil zub času a čo je dobré aj časté používanie (prebrúsenie, nový náter, čalúnenie podsedáku prípadne aj operadla); zefektívnenie kúrenia (hľadať optimálne nahradenie systému kúrenia, ktorý už nevyhovuje); premiestnenie sochy Lurdskej Panny Márie do kaplnky, ktorá by sa postavila naľavo pre hlavným vstupom do kostola; nová dlažba do kostola podobná tej, ktorá ju už v sakristii; odstránenie dreveného obkladu a posunutie lavíc o niekoľko centimetrov do stredu, aby sa pri stene vytvoril dostatočne široký priestor na prechod po odchode zo svätého prijímania
• Prioritou pre Veľopolie je: Výmena okien v kostole, táto výmena je náročná nielen pri rozhodovaní či terajšie okná vymeniť za plastové alebo hliníkové, ale hlavne čo naj šetrnejšie preložiť vitráže (treba na to odborníkov). S výmenou okien súvisí aj výmena elektrických rozvodov a maľovanie kostola.

Zrealizovanie prístupovej cesty ku kostolu a Domu smútku z uličky, ktorá ide na cintorín, parkoviska a schodov pred hlavným vstupom sa odkladá.

Prevzaté z farský list farnosti Najsvätejšej Trojice v Udavskom Ročník IV. - 3/2016 - 17.január 2016

Tabuľka: Náboženské zloženie obyvateľstva Udavského

tags: #rimskokatolicky #kostol #udavske