Františkánsky kostol v Nových Zámkoch je významná architektonická pamiatka, ktorá prešla mnohými úpravami a prestavbami. Jej pôvodný vzhľad možno už len predpokladať. Aby sme porozumeli, prečo pomenovali námestie v našom meste podľa rádu sv. Františka, musíme si objasniť okolnosti vzniku tohto rádu a jeho rolu v oblasti vedy a umenia. Poďme sa teda ponoriť do bohatej histórie tohto významného miesta.
Františkánsky kostol v Nových Zámkoch
Založenie a prvé roky
Výstavba najstarších častí spadá do rokov 1626-1631, pričom prvé vysvätenie kostola vykonal ostrihomský arcibiskup kardinál Peter Pázmány 24. mája 1631. Vtedy sa Peter Pazmány, ostrihomský arcibiskup, z úcty k svätému Františkovi rozhodol postaviť kostol a Františkánsky kláštor v Nových Zámkoch. Základný kameň osobne posvätil 8. mája 1631. Vysvätenie prebehlo s veľkou slávou 24. mája 1631, keď počas slávnostných obradov zaviedli mníšske rády.
V porovnaní s terajšou rozlohou stavby bol to len nízky kostolík so šindľovou strechou, ku ktorému bol pristavaný menší kláštor. Kostol je zasvätený patrocíniu Stigmatizácie svätého Františka z Assisi. Budovy patria k najstarším dochovaným historickým budovám v centre mesta Nové Zámky.
Františkáni a ich vplyv
Rád Františkánov vznikol na začiatku 13. storočia. Jeho zakladateľom bol sv. František z Assisi. V roku 1224 sa uchýlil v Alverne. Tri roky po jeho smrti ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého. Rehoľný rád pomenovaný podľa neho, má za hlavnú úlohu duchovné pastierstvo a obrátenie kacírov. Neskôr sa tento rád rozdelil na dve veľké vetvy: na rád observantes (františkánov) a na rád convetuales (minoritov).
K menu Františkánov sa viaže aj najstarší maďarský kódex, Jókaiho kódex, ktorý obsahuje legendu o sv. Františkovi. Biblia františkánskeho rádu je najstarší preklad biblie, ktorý poznáme. Katolícke gymnázium v Nových Zámkoch, ktoré po prvý raz otvorilo svoje brány 2. októbra 1842 bolo riadené františkánkymi učiteľmi.
Napriek chudobe nezabúdali ani na vedu a umenie a mnohí z nich boli známi, napr.: svätý Ján Kapisztrán ako známa osoba maďarských dejín, Pelbárt Temesvári, cirkevný rečník a spisovateľ, Pál Tomori, arcibiskup a biskup. Viacerí z nich zapĺňali vysoké kňazské posty, ba stali sa pápežmi - Mikuláš IV., Alexander V., Koloman XIV., Sixtus IV.
Obdobie Osmanskej nadvlády
Počas osmanskej nadvlády kláštor slúžil na ubytovanie osmanských dôstojníkov. Kostol slúžil ako sklad potravín a streliva, namiesto veže bol minaret. Až po r. 1685, po oslobodení mesta vojskami Karola Lotrinského, kostol opätovne vysvätil Peter Sorman, generál františkánskeho rádu z Milána.
Nové Zámky - hradby
18. storočie a obdobie Rákócziho
Začiatkom 18. stor. bol kláštor v rukách Františka Rákócziho II. a Mikuláša Bercsényiho, ktorí rozšírili kláštornú časť, no rešpektovali starú architektonickú dispozíciu stavby.
Neskoršie úpravy a rekonštrukcie
Koncom 19. stor. sa Františkánsky kláštor Nové Zámky podľa plánov K. Bálinta uskutočnila ďalšia renovácia. V XX. stor. sa pamiatky najviac dotkli neblahé udalosti svetových vojen. Z umelecko-historického aspektu tu išlo o likvidáciu čiastkových slohových znakov. Necitlivá bola výmena omietky interiéru a exteriéru, takže sa nezachovali ani zlomky barokových nápisov a výzdob.
Preto si táto pamiatka vyžiadala celkovú architektonickú úpravu. Kompletná rekonštrukcia kláštora sa začala r. 1978. Najprv sa uskutočnil hĺbkový historický prieskum objektu, pri ktorom bol objavený pôvodný portál budovy, cez ktorý vchádzali konské záprahy do dvora.
Cez tento portál je možné nahliadnuť až do átria rajskej záhrady. Objekt kláštora je postavený na spôsob stredovekých kláštorov s krížovou chodbou a rajskou záhradou. Je čiastočne podpivničený a najstaršiu časť pivníc spájajú úzke chodby.
Krypta a katakomby
Pod kostolom sa nachádza krypta, kde boli pochovaní predstavitelia kláštora a mesta. Pozostatky týchto osobností sú uložené v krypte na cintoríne sv. Jozefa.
Katakomby vlastní od ich úplného vzniku, od polovice 17. storočia, Rehoľa menších bratov Františkánov. Počas druhej svetovej vojny katakomby slúžili ako úkryt. Život si vďaka nim zachránilo tisíce ľudí.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia prišli rehoľníci o katakomby v rámci zoštátnenia majetku komunistami. „Ešte to aj vybetónovali pre ľahší pohyb. K priestorom sa františkáni napokon dostali v 90. rokoch v rámci reštitúcií. Katakomby dali podľa možností do poriadku.
Do katakomb rozprestierajúcich sa pod kláštorom a námestím vedie v súčasnosti už len jeden vchod, ktorý sa nachádza práve v kláštore. Zvyšok je údajne zasypaný. Aj keď ide o súkromný majetok, františkáni sprístupňujú podzemné chodby aj verejnosti. Priestory môže zadarmo spoznať jednotlivec sám alebo aj 30-členná skupina.
Parížske katakomby: Vyšetrovanie skutočnej brány do pekla
| Obdobie | Udalosti |
|---|---|
| 1626-1631 | Výstavba najstarších častí kostola a kláštora |
| 1631 | Prvé vysvätenie kostola ostrihomským arcibiskupom Petrom Pázmánym |
| Osmanská nadvláda | Kláštor slúži ako ubytovanie pre dôstojníkov, kostol ako sklad |
| Po 1685 | Opätovné vysvätenie kostola po oslobodení |
| Začiatok 18. storočia | Kláštor v rukách Františka Rákócziho II. a Mikuláša Bercsényiho, rozšírenie kláštornej časti |
| Koncom 19. storočia | Renovácia podľa plánov K. Bálinta |
| 20. storočie | Poškodenie počas svetových vojen |
| 1978 | Začiatok komplexnej rekonštrukcie |
Súčasný stav
Františkánsky kláštor je spolu s kostolom vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Patrí do nej aj podzemné podlažie, ktoré nie je pod celou budovou. Čiastočne sa rozprestiera pod južným, východným a severným krídlom, kde sú hrobky.
Vzácne objekty však nemusia byť vždy vyhlásené za kultúrnu pamiatku. Ak má nejaký objekt hodnotu len pre mesto alebo obec, môže byť zaradený do evidencie pamätihodností.
Kazateľnica
Drevená kazateľnica, ktorá sa nachádza v kostole je súčasťou barokového mobiliáru kostola a vznikla pravdepodobne pri rozsiahlej prestavbe v rokoch 1766-68. Určite bol mnohokrát reštaurovaná a premaľovaná a niektoré z drobnejších detailov výzdoby sa stratili alebo zmenili. Posledná rekonštrukcia prebehla v rokoch 2004-2005.
Na balustráde kazateľnice sedia štyria cherubíni so symbolmi evanjelistov, niektorí držia pero a knihu. Ďalšou charakteristickou súčasťou výzdoby je časť vystretej ruky, ktorá držiace kríž (je to základný symbol františkánskych kostolov, kde ruka predstavuje osobu sv. Františka).