Slovensko sa môže popýšiť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré zahŕňa aj množstvo stredovekých kostolov. Tieto sakrálne stavby sú nielen architektonickými skvostami, ale aj dôležitými svedkami minulosti. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najstarších stredovekých kostolov na Slovensku a ich históriu.
Medzi najvýznamnejšie a najstaršie sakrálne pamiatky na našom území patria kostoly, ktoré siahajú až do obdobia Veľkej Moravy. Tieto kostoly sú nielen dôkazom kresťanskej tradície, ale aj svedectvom o vyspelosti a kultúrnom bohatstve našich predkov.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch
„Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy. Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí.“ Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje. Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy.
Kostolík je zároveň živým dôkazom doho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR. Kopčany boli súčasťou Mikulčíc, ktoré si prisvojujú Moraváci. V skutočnosti však samotné hradisko Valy ležalo priamo na rieke Morava na ostrove, resp. niekoľkých ostrovoch. Až v neskoršom období po zániku hradiska zmenila Morava koryto postupne až do súčasného stavu. Podľa súčasného chápania hraníc, ktoré idú po rieke Morava by sa teda dalo povedať, že Mikulčice boli polovične Slovenské a polovične Moravské, čo je ale samozrejme nezmysel. Morava 9. storočia (myslím tým pôvodnú „Mojmírovu“ Moravu) zahŕňala bezpochyby aj veľkú časť západného Slovenska. Je vylúčené, aby mocenské centrum Moravy ležalo na hranici kniežatstva. Takéto centrá ležali zásadne hlboko vo vnútrozemí.
Po pričlenení západného Slovenska K Uhorsku sa postupne východná časť Moravy (predovšetkým dnešné Záhorie) prestala identifikovať s pôvodnou Moravou a tento názov zostal iba jej západnej časti. Paradoxom ale je, že práve tá časť dnešnej Moravy, ktorá tvorila centrum historickej Moravy sa ešte stále nazýva Slovácko, čo evokuje rôzne asociácie.
Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská . Pri kostrách odkrytých v pásovej sonde severne od kostola nenašla žiadne nálezy dovoľujúce ich datovanie, vlastný kostol považovala za ranogotický. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová . Štyrmi sondami po obvode kostola a jednou v interiéri opätovne zachytila kostrové hroby bez akejkoľvek výbavy a západne od kostola v sonde 2/94/95 fragmenty staršieho muriva neskôr identifikovaného ako základy predsiene.
Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR. V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia. O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra. Stavba prešla prvými výraznejšími úpravami okolo polovice 13. storočia, keď boli upravené pôvodné polkruhovo ukončené okná lode. Na severnej strane boli zamurované a na južnej boli zmenené do podoby ranogotických okien s kamennými mníškami. Podobné okno bolo prerazené aj v južnej stene apsidy. V 2. polovici 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším gotickým portálom, asymetricky osadeným. Súviselo to pravdepodobne s vybudovaním empory v západnej časti lode. Okrem toho dostal kostolík nový oltár.
V 17. storočí prešli úpravami okná, najmä sa to týka okna na južnej strane lode, bližšieho k apside, ktoré bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu. V tomto storočí definitívne zaniká osídlenie okolo kostolíka, ktorý zostal sám v močaristej krajine. Vďaka starostlivosti veriacich však nezanikol. Naposledy bol opravovaný ešte v roku 1926.
Záverom treba dodať, že najnovšie výskumy nasvedčujú tomu, že na Slovensku stojí ešte prinajmenšom jedna stavba, ktorej pôvod siaha ešte do obdobia Veľkej Moravy a tou je kostolík v obci Kostoľany pod Tribečom. Velkomoravský pôvod kostolíka v Kostoľanoch je zatiaľ doložený len dendrochronologicky, keď analýza dreveného trámu z múru ukázala, že s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza zo stromu vyťatého okolo roku 860. Treba doplniť, že tento kostol bol na základe nálezu stavebného dreva v murive datovaný nepriamo do 9. st. nielen dendrochronologicky ale i meraním obsahu uhlíka C14. Aj touto metódou sa drevo datuje do priebehu 9. st. Je to dôležité, lebo ak proti dendrodatovaniu možno vzniesť isté výhrady týkajúce sa nižšej miery preukaznosti zistenej sekvencie letokruhov, tak úplne zhodné datovanie inou metódou musí tieto pochybnosti rozptýliť. Jediná vec, ktorá doposiaľ Kostoľanom chýba oproti Kopčanom sú veľkomoravské hroby, rešpektujúce stavbu kostola.
6 2006, ktorý dokazuje, aký význam sa pripisuje tomuto na prvý pohľad nenápadnému kostolíku:"Návrh prezentace kostela sv. Margity Antiochijské Způsob prezentace velkomoravského kostela je v současnosti ve stadiu výzkumů. Vzhledem na stanovenou filozofii archeologického parku je možno na jedné straně některé metody prezentace navrhnout definitivně, ale na straně druhé jiné jen předpokládat.Vzhledem na současný stav výzkumů je možno uzavřít názor na prezentaci částí architektury velkomoravského kostela, nacházející se pod terénem. Jedná se o části základového zdiva nartexu se zděným objektem jámy. V kontextu s navrhovanou korekcí prezentace replik zdiva kostela v rámci velkomoravského hradiště Valy, je zde navržena představení nartexu v celém rozsahu půdorysu nartexu. Základ by byl (podobně jako na české straně) vyzděný do výšky cca 25 cm z lomového kamene. Objekt jámy bude překryt kamennou plotnou, vnitřní část nartexu bude vysypána pískem nebo dobrým štěrkem¨.Nadzemní zdivo kostela je třeba vnímat v kontextu všech stavebních úprav, kterými kostel prošel. Hlavní rámcovou metodou obnovy je maximální prezentace raněstředověké kulturní vrstvy. Nedávno se realizovala metoda obnovy, která analytickou metodou prezentuje také mladší etapy objektu. Předpokládá se, že když se bude objekt prezentovat ve velkomoravském výrazu, bude třeba omezit účinek dalších zásahů. Prezentaci středověkých analytických sond bude třeba potlačit v čase i struktuře.Když se v rámci prezentace bude akceptovat střecha ze čtvrté - barokní stavební etapy, je výhledově třeba plánovat výměnu současné krytiny za keramickou, taženou, se špičatým ukončením, typickou pro tento region minimálně od 19. století, když ne ještě spíše.
Návrh prezentace hřbitova Vzhledem ke skutečnosti, že o lokalitě hřbitova neexistuje dostatek informací, byla by prezentace hřbitova minimalizovaná a spočívala by v umístění zachovalého náhrobního kamene v JZ části území, proti vyústění navazující naučné stezky v severní části lokality. Území kolem kostela je tak, jako i ostatní plocha archeologického parku, zatravněné. Prostor před západním průčelím kostela je otevřený a je vnímán jako shromažďovací plocha před kostelem, využívaný v čase konání příležitostních bohoslužeb. Funkční využití lokality V rámci funkčního využití lokality se počítá s pořádáním bohoslužeb komorního charakteru uvnitř kostela. Pro účely bohoslužeb je pro kněžské zázemí navržena hospodářská přístavba v areálu Kačenárně, Kromě sakristie se zde počítá také se skladem příležitostného nábytku pro bohoslužby.V případě exteriérových bohoslužeb se počítá s umístěním přenosného oltáře na obnoveném nartexe. Věřící by se shromáždili před západním průčelím kostela. Tyto bohoslužby jsou spojené s poutí.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch
Kostolík v Kostoľanoch pod Tribečom
Ďalšou stavbou, ktorej pôvod siaha do obdobia Veľkej Moravy, je kostolík v obci Kostoľany pod Tribečom. Velkomoravský pôvod kostolíka v Kostoľanoch je zatiaľ doložený len dendrochronologicky, keď analýza dreveného trámu z múru ukázala, že s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza zo stromu vyťatého okolo roku 860. Treba doplniť, že tento kostol bol na základe nálezu stavebného dreva v murive datovaný nepriamo do 9. st. nielen dendrochronologicky ale i meraním obsahu uhlíka C14. Aj touto metódou sa drevo datuje do priebehu 9. st. Je to dôležité, lebo ak proti dendrodatovaniu možno vzniesť isté výhrady týkajúce sa nižšej miery preukaznosti zistenej sekvencie letokruhov, tak úplne zhodné datovanie inou metódou musí tieto pochybnosti rozptýliť. Jediná vec, ktorá doposiaľ Kostoľanom chýba oproti Kopčanom sú veľkomoravské hroby, rešpektujúce stavbu kostola.
Kostolík v Kostoľanoch pod Tribečom
Kostolík v Ľubici
Neveľký kostolík postavili niekedy v 13. alebo 14. storočí v centre stredovekej Ľubice, z čoho niektorí odborníci usudzujú, že mohlo ísť o prvý, najstarší chrám obce. Podľa iných zdrojov kostolík postavili až v 14. Datovanie kostolíka nie je ujednotené, uvádza sa obdobie okolo polovice 13. storočia, 14. storočie a niekedy dokonca aj nie veľmi reálne 12.
Počas reformácie prešiel do rúk evanjelikom a využívali ho veriaci slovenského pôvodu, vďaka čomu ho nazývali aj slovenským kostolom. V roku 1671 ho získali opäť katolíci. V nasledujúcom období bol barokovo prestavaný, pričom viaceré opravy boli vynútené častými požiarmi a povodňami (spomínajú sa v rokoch 1713, 1735, 1813 a 1845). Veľká časť vnútorného vybavenia pochádza práve z 18. Až do roku 1890 si stredoveký kostolík v obci zachoval svoju gotickú podobu.
V roku 2010 kostolík i jeho zariadenie opäť poškodila povodeň, hrubú stavbu sa podarilo obnoviť do jesene 2014. V rámci obnovy bola okrem iného znížená podlaha na stredovekú úroveň. V roku 2011 sa realizoval archeologický výskum pri znížení podlahy v lodi a sakristii. V obnovenom kostolíku sa uskutočnila prvá sv. omša koncom októbra 2014. V roku 2018 boli ukončené úpravy okolia stavby.
Kostolík slúži ako filiálny chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Dňa 4. júna 2010 bol kostolík vytopený pri povodni (fotogaléria na stránke obce). Po nich sa začalo s opravami. Obec Ľubica leží v bezprostrednej blízkosti Kežmarku. Kostolík stojí neďaleko hlavnej cesty z Kežmarku pri parčíku v oplotenom areáli.
Kostol sv. Kataríny v Ľubici
Ďalšie stredoveké kostoly na Slovensku
Okrem vyššie spomenutých kostolov existuje na Slovensku mnoho ďalších stredovekých kostolov, ktoré majú bohatú históriu a architektonickú hodnotu. Medzi ne patria napríklad:
- Kostol Všetkých svätých v Ludrovej
- Kostol svätého Martina biskupa v Martinčeku
- Farský Kostol svätého Filipa a Jakuba apoštolov v Liptovskej Teplej
- Ranogotický farský Kostol svätého Ondreja apoštola v Ružomberku
- Farský Kostol svätých Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch
- Kostol sv. Petra a Pavla v Bohdanovciach nad Trnavou
Tieto kostoly sú svedkami rôznych historických období a udalostí, a preto si zaslúžia našu pozornosť a ochranu.
Kostol Všetkých svätých v Ludrovej
Stredoveké kostoly v Liptove
Údaje hovoria, že koncom 9. a začiatkom 10. storočia do tejto oblasti pravdepodobne z Turca prichádzajú Slovania, ktorí položili základy osídlenia. Neboli to však prví obyvatelia v tejto oblasti. Staršie, malé sídliská sa nachádzali už predtým na viacerých miestach (Madočany, L. Štiavnica, Vlkolínec...) Prichádzajúce slovanské obyvateľstvo prináša so sebou aj začiatky kresťanskej kultúry. Možno nariadením uhorského kráľa Štefana v 10.-11. storočí začínajú kresťania budovať prvé kostoly. Podľa nariadenia mal byť na desať obcí, či osád vybudovaný jeden kostol. Predpokladáme, že takto na území dolného Liptova začali budovať prvé sakrálne stavby. Výstavba ďalších kostolov pokračovala v 13. storočí.
Za najstarší sakrálny objekt sa považujú archeológmi odkryté základy románskeho Kostola Svätého Ducha v Komjatnej, datovaného do 12. storočia. Bola to jednoloďová stavba o rozmeroch približne 9 x 8 m s polkruhovou apsidou (výklenok pre oltár). Na základoch tejto stavby a jej rozšírením v 14. storočí postavili stredoveký kostol s polygonálnou svätyňou. V kostole a v jeho blízkom okolí bolo odkrytých 16 hrobov datovaných do 11. storočia s nálezmi bronzových guľovitých gombíkov z 10. a 11. storočia.
Pod starším kultovým centrom na Havránku až do výstavby priehrady bola dedina Liptovská Svätá Mara. Pravdepodobne bola najstarším kresťanským centrom na Liptove s Kostolom Panny Márie. Nie je celkom jasné, ako prvý kostol, ktorého vznik je datovaný na prelom 11. a 12. storočia - vyzeral. Predpokladá sa, že bol jednoloďový s pravouhlou svätyňou. Okolo rokov 1260 - 1280 bol prestavaný, predĺžený s novou pravouhlou svätyňou so sakristiou. V rovnakom čase bola postavená predstavaná veža. Kostol pre nestabilitu ustúpil výstavbe priehrady a zachovaná ostala len veža.
Po tatárskom vpáde do Uhorska v roku 1241 sú na viacerých miestach sledovaného územia stavané sakrálne stavby. Do tohto obdobia možno priradiť ranogotickú svätyňu s krížovou klenbou v Kostole svätej Kataríny Alexandrijskej v Hrboltovej. Aj po výstavbe nového kostola začiatkom 19. storočia ostala svätyňa v kostole zachovaná.
Medzi najstaršie kostoly z tohto obdobia radíme starobylý kostol zasvätený k úcte Michala Archanjela v Liptovskom Michale. Prvý raz sa v písomnostiach spomína v roku 1326, ale pochádza z druhej tretiny 13. storočia. V danej dobe bol v šírom okolí jediným kostolom. Upravený bol v prvej polovici 14. storočia a neskôr v 19. storočí. Patrí medzi najstaršie sakrálne stavby Liptova. Dodnes má kostol zachované sakristie s krížovou klenbou, štrbinové lomené okná. Hlavný vstup tvorí gotický sedlový portál, gotické dvere s dekorovaným kovaním. Sedlová strecha kostola je krytá šindľom s výraznou vežičkou - sanktusníkom. Kostol je obtočený múrom so strieľňami. Drevená šalovaná zvonica sa spomína už v roku 1694. V minulosti sa v blízkosti kostola pri vykopávkach našli urny, bronzové šperky.
Kostol Všetkých svätých s areálom v Ludrovej-Kúte (snímka hore vpravo a dole - interiér v minulosti) netreba Ružomberčanom osobitne predstavovať. Je na dosah ruky a mnoho obyvateľov nepohrdlo návštevou kostola pri podujatiach v ňom uskutočnených. Kostol stojí na miernej vyvýšenine uprostred polí ohradený kamenným múrom. Zachoval si charakteristickú podobu ranogotického kostola z 13. storočia s prístavbami z 15. a 16. storočia. Rovnako aj on patrí k najstarším stojacim sakrálnym stavbám v Liptove. Je vzácny zachovanými nástenným maľbami zo 14. a 15. storočia a výmaľbou svätyne z 15. storočia. Bol postavený niekedy v rokoch poslednej tretiny 13. storočia. Často bol spájaný s nepotvrdeným pobytom templárov v tomto kraji. Dlhé roky slúžil veriacim okolitých dedín a obyvateľom Ružomberka. Do histórie Ružomberka sa zapísal aj tým, že v ňom boli v roku 1554 polapaní ružomberskí radní a následne väznení deväť mesiacov zemanom Rakovským v kaštieli Jánošovskô.
K najstarším kostolom Liptova radíme aj Kostol svätého Martina biskupa v Martinčeku. Jeho vznik je datovaný do obdobia druhej polovice 13. storočia s úpravami v 14., 18. a koncom 19. storočia. Podľa nepotvrdených povestí ranogotický kostol mali postaviť templári, ktorí mali blízko neho svoj kláštor, po ktorom nezostali žiadne stopy. Rovnako je spájaný s panstvom hradu Likava, pretože o kostol sa od jeho počiatkov staral majiteľ hradu. Obec Martinček vtedy neexistovala, vznikla až po roku 1600. Sprvu bolo v kostole vybudované gotické jednolodie so svätyňou, s preklenutou krížovou klenbou. Z dvoch štrbinových lomených okien sa zachovalo jedno, druhé bolo rozšírené. Vzácne sú aj ďalšie architektonické prvky: sanktuárium, okno západnej fasády veže, portál do sakristie, štvorpodlažná predstavaná veža. Nástenné maľby interiéru majú znaky byzantsko-talianskej orientácie. Maľby patria k najstarším zachovaným maľbám nielen v Liptove, ale aj v rámci nástennej maľby na celom Slovensku. V minulosti bol okolo kostola ochranný múr a cintorín, do ktorého pochovávali i zomrelých z hradného panstva.
Farský Kostol svätého Filipa a Jakuba apoštolov v Liptovskej Teplej bol postavený po roku 1280 ako pozdĺžne jednolodie so štvorcovou svätyňou, s krížovou klenbou, ako to v ranogotických kostoloch tzv. kolonizačného typu bolo pravidlom. Počas storočí prešiel kostol značnými úpravami. Je obkolesený múrom so vstupnou bránou. Stavebné úpravy a výzdoba freskami pochádzajú z konca 14. a začiatku 15. storočia. Najväčší zásah do stavby kostola bol v poslednej tretine 16. storočia, kedy prešiel renesančnými úpravami, prístavbou dvoch kaplniek, postavením päťpodlažnej hranolovitej veže. V oboch kaplnkách sú krypty zemanov a vlastníkov obcí blízkeho okolia.
Jednou z najstarších zachovaných stavieb v Ružomberku je ranogotický farský Kostol svätého Ondreja apoštola. Pôvodný kostol bol postavený na prelome 13. a 14. storočia. Z tohto obdobia je zachovaná predstavaná mohutná štvorpodlažná hranolovitá veža. Pôvodne bol kostol zasvätený uhorskému kráľovi svätému Ladislavovi. Postupne sa stal centrom opevneného sakrálneho komplexu. Z južnej strany stáli budovy fary a cirkevnej školy. V roku 1445 bol okolo kostola vybudovaný kamenný múr so strieľňami, ktorého ostatky sa nachádzajú na východnej strane kostola. Podľa stredovekých zvyklostí pri kostole bol druhý najstarší cintorín v meste (prvý bol pri Kaštieli sv. Žofie). Počas storočí kostol vzdoroval ničivým požiarom a menili sa aj vlastníci kostola. Dochádzalo k prestavbe, rozširovaniu kostola, barokovým úpravám, prístavbe nižšej schodiskovej veže a južnej bočnej lode. Zachované ostali základy a múry mohutnej gotickej veže. Veľa zmien bolo vykonaných vo vnútornom zariadení, výmaľbe, vitrážach a v iných dekoratívnych úpravách.
Do zoznamu najstarších kostolov radíme aj farský Kostol svätých Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch. Postavili ho v rokoch 1326-1334 v gotickom slohu a v 16. storočí renesančne preklenuli. Veža kostola pochádza z konca 17. storočia. Kostol obkolesuje opevňovací múr s bránou. Výstavba kostola vznikla z iniciatívy vlastníka Sliačov prepošta Valentína z Kláštora pod Znievom v čase, kedy sa tunajšia farnosť odčlenila od Liptovského Michala. Zachované sú v kostole viaceré gotické prvky: krížová rebrová klenba, lomené okná s gotickými mrežami, gotický vstupný portál, gotické dvere. Nástenné maľby pochádzajú zo 14. a 15. storočia.
Pre Sliače bol významný rok 1516, kedy im boli priznané výsady mestečka. V rokoch 1897-1905 k úprave kostola prispel počas svojho pôsobenia v Liptovských Sliačoch aj Andrej Hlinka. Vtedy interiér kostola vymaľoval sliačanský rodák, akademický maliar Jozef Hanula.
Drevené kostolíky slovenskej časti Karpát ... (UNESCO/NHK)
tags: #najstarsi #stredoveky #kostol #na #slovensku