Máloktorého nášho skladateľa máme tak úzko spojeného s jeho rodiskom, ako je to u Eugena Suchoňa. Stretol som umelca a človeka, znie výrok českého dirigenta Václava Talicha.
Eugen Suchoň
Detstvo a hudobné začiatky v Pezinku
Narodil sa 25. septembra 1908 v Pezinku do rodiny s veľkou hudobnou tradíciou. Do Pezinka, ktoré spájalo atmosféru mesta a dediny, pokrokovosti a tradície prejavujúce sa aj v skladateľovom diele, sa pravidelne vracali. Otec Ladislav pracoval ako učiteľ a organista v pezinskom kostolíku, mama Serafína bola taktiež organistkou a učiteľkou. Od svojho manžela odišla, lebo nevedela zniesť jeho bohémsku povahu.
Talent s absolútnym sluchom sa u prostredného Eugena najprv snažila formovať mama Serafína. Nútené cvičenia ani stupnice ho nebavili. Táto fantázia mu nevyšumela ani pri hraní futbalu, ani pri písaní domácich úloh z gymnázia.
Štúdium na Hudobnej škole pre Slovensko
Podarilo sa mu dostať na Hudobnú školu pre Slovensko, do klavírnej triedy profesora Frica Kafendu. Kafenda mladého eléva pripravil nielen z technickej stránky, ale ukázal mu aj nové ideové orientácie vo svetovej hudbe. S týmto obdobím sa spájajú diela písané prevažne pre klavír ako Červená ruža, Koncertná predohra pre salónny orchester a Pochod pezinského športového klubu, v ktorom sa vrátil k svojej futbalovej mladosti.
Cesta do Prahy za hudobným vzdelaním
Vedel, že ak bude chcieť udržať krok so svetovým kontextom, bude musieť odísť do susednej krajiny. Do Prahy, ktorá sa stala prechodným domovom zakladateľov našej moderny. Jeho prvom opuse Sonáta As dur a najmä v Sláčikovom kvartete op. 2.
Tlačová beseda k premiére opery Eugena Suchoňa KRÚTŇAVA
Cookies na webovej stránke
Spoločnosť Sisteo, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 20, 90201 Pezinok, IČO 48142913 používa na tejto webovej stránke súbory cookies, ktoré sú tu použité za účelom merania návštevnosti webu, cielenia reklamy, prispôsobenia zobrazenia webových stránok www.menucka.sk/magazin. Cookies pre meranie návštevnosti webstránky a prispôsobenie zobrazenia webových stránok sú spracovávané na základe oprávneného záujmu našej spoločnosti.
Zbieranie údajov o správaní návštevníkov webu je aktivované z iniciatívy návštevníka webu, vyjadreného aktívnym zaškrtnutím možnosti „Súhlasím“, ktorá nasleduje za upozornením v dolnej časti webovej stránky, znejúcim nasledovne: „Prevádzkovateľ webu ww.menucka.sk/magazin, spoločnosť Sisteo, s.r.o, IČO 48142913 spracováva na tomto webe cookies potrebné pre fungovanie webových stránok a na analytické účely. Súhlas udeľujete na dobu, ktorá je uvedená ďalej pri jednotlivých marketingových cookies.
Inšpirácia v gastronómii a životný štýl
Prvé rande s Adamom bolo tak trochu zvláštne. Ako hovorím, stretnutie malo atypický priebeh, úvodným bodom programu bola pochôdzka po supermarketoch. V jednom boli totiž nesprávne paradajky, v druhom chýbali potrebné bylinky a v treťom bolo to najlepšie hovädzie aké v meste dostať. Každopádne, po romantickej dvojhodinovej prechádzke medzi regálmi, ktorú som v piatkový podvečer rozhodne nemala v pláne sme sa dostali do jeho nového bytu, ktorého kuchyňa, ako sa ukázalo, potrebovala akútne prerábku.
Nalial mi pohár vína, aby som sa nenudila, kým bude večera hotová a pustil sa do varenia. Krájal cibuľu, mlel mäso, pripravoval cestoviny. Sledovala som s nemým úžasom, čo sa dá v kuchyni, ktorá vyzerá ako z kempu na prežitie stvoriť. Nasledujúcich šesť rokov som sa vždy tešila domov na večeru, aj keď to nie vždy išlo podľa plánov. Každopádne, pri Adamovi som nespoznala len jedlo.
Spoznala som životný štýl, podľa ktorého má byť rodina spolu, pri dobrom jedle. Adam naďalej trávil voľný čas skúmaním rôznych techník varenia, hromadili sa u nás kuchárky a rôzne zariadenia do kuchyne, ktorá sa stávala čoraz menšou. Z pod jeho rúk sa ku mne dostávali čoraz sofistikovanejšie pokrmy, jeho progres bol neodškriepiteľný. Knihy Jamieho Olivera sa sťahovali do najspodnejších políc kuchárskej knižnice. Objavil francúzskych klasikov a michelinovských šéfkuchárov.
Zlom pravdepodobne nastal počas svadobnej cesty v Tokyu. Presvedčila som Adama, že môj život nebude kompletný, ak sa nepozriem do galérie súčasného umenia. Joël Robuchon, jeden z jeho vzorov, jeho kuchárku si vysníval na Vianoce a čítal po večeroch. Ako sme zistili, L’ATELIER de Joël Robuchon je nadpozemské miesto, odkiaľ odchádzate v odpočinutom stave a ľahkej eufórii. Príjemné prostredie, pozorný personál a prvotriedne jedlo na nás pôsobili blahodarne ako víkend vo wellness.
Minulé leto sme sa jeden večer prechádzali v Starom Meste a zbadali sme voľné priestory na prenájom. Tie priestory sme nakoniec nedostali, ale už sme si nevedeli predstaviť, že sa toho vzdáme. Čo nás čakalo do otvorenia veľmi výstižne vyjadruje Adamova krátka verzia tohto príbehu (ktorá už prešla cenzúrou) “Boli sme neuveriteľne sprostí a už nie je cesty spät”.
tags: #suchon #zalm #zeme #podkarpatskej