Nin, najstaršie chorvátske kráľovské mesto, sa nachádza na malom ostrovčeku v strede plytkej lagúny v Zadarskej župe. Obklopujú ho soľné polia a dlhé pieskové pláže. Žije tu len 1500 obyvateľov. Centrum tohto mestečka je malý ostrovček (500 m2), ktorý je s pevninou prepojený dvomi mostmi.
Mesto Nin leží na pobreží južnej časti Ninského zálivu, 17 km severne od Zadaru. Osada na dnešnom ostrove sa vyvinula začiatkom doby železnej, resp. pred približne 3 tisíc rokmi. Založil ju kmeň Liburni. Názov Nin pochádza z liburnského (a neskôr rímskeho) názvu Aenona. Prvá zmienka o tejto obci sa vyskytla u gréckych spisovateľov už v 4. storočí pred našim letopočtom.
Obývané je vyše 3000 rokov, a preto je dôležitou archeologickou lokalitou. Nájdeme tu pozostatky najväčšieho antického chrámu na Jadrane, mozaiky, Kostol sv. Nevynechajte návštevu kostola sv. Jakova, katedrálu sv. Anselma (Sv. Anselm je patrónom a ochrancom Ninu), pozostatky najväčšieho rímskeho chrámu, pomník kniežaťa Branimirova, prístupový kamenný most, námestie Kraljevac.
Po príchode do Ninu si každý návštevník môže všimnúť aj jeden z jeho symbolov - slávny kostol sv. Mikuláša z 12. storočia. Milovníci prírody si môžu vychutnať pohľad na Ninský záliv. Ak chcete vyskúšať domáce špeciality tohto kraja, navštívte reštaurácie Galeria, Panino a pivnicu Nanini.
Centrum tohto mestečka je malý ostrovček (500m2), ktorý je s pevninou prepojený dvomi mostami. Počas povodní dňa 11. 09 2017 mosty boli poškodené a v roku 2020 ich obnovili a renovovali.
Ak sa dotknete bronzovej sochy biskupa Grgura Ninskeho veľkého zástancu staroslovenčiny a ľudového písania, budete mať šťastie, s garanciou alebo sa vám splní vaše tajné želanie. Viac ako šesť metrov vysoká socha sochára Gregora z Ninu Ivana Meštrovića je veľkou pýchou obyvateľov Splitu ale aj mestečka Nin. Ninský biskup je pre Chorvátov dôležitý, pretože bol hlavným zástancom staroslovanského jazyka a hlaholskej abecedy, ale aj všetkých ostatných, ktorí veria v legendu, že ak sa budú držať prsta jeho sochy, prinesie im to šťastie alebo splní prianie….
V meste Nin sa vyrába morská soľ (SOLANA NIN) špeciálnou metódou sušenia bez akéhokoľvek použitia mechanizácie. Ninská soľ má vďaka tradičnej výrobe, neznečistenému životnému prostrediu a špecifickým podmienkam (ako je veľký počet hodín slnečného žiarenia a výhodná geografická poloha) veľmi vysokú kvalitu. Soľ sa ťaží na viac ako 55 hektároch povrchu ninskej lagúny a jej história siaha až do rímskych čias. Soľ sa ešte stále ťaží tradičným spôsobom.
Vyrába sa široká škála výrobkov od priemyselnej soli, spotrebnej soli až po soľ na terapiu. V kráľovskom meste Nin bolo nedávno otvorené múzeum ťažby soli a predajňa so suvenírmi, ktoré obohatili doterajšiu ponuku. V rámci výstavných priestorov sa návštevníci môžu dozvedieť o význame soli pre ľudské telo, prezrieť si expozície jednoduchého náradia a nástrojov, ktoré sa používajú pri tradičnej výrobe a ťažbe soli, kúpiť si autentický chorvátsky slaný výrobok v predajni so suvenírmi.
Môžu tiež ochutnať Kvet soli - “kaviár soli”, ako ho nazývajú gurmáni, ktorí ho používajú ako nevyhnutnú prísadu v poslednej fáze príprave jedál. Múzeum ponúka komplexný pohľad na proces získavania soli, ktorý je rovnaký ako v rímskej dobe. Morská voda sa prírodným spádom vlieva do bazénov. Tu sa vyparuje pomocou slnečnej energie a vetra a kryštalizuje sa do čisto prírodnej morskej soli.
Popri svojom základnom programe, výrobe soli, solana (solivar) v Nine neďaleko Zadaru ponúka aj niekoľko turistických programov (program soľných polí ako prírodného parku s organizovanými turistickými odbornými prehliadkami, čo sa u návštevníkov stretáva s mimoriadnym ohlasom). Ninský solivar je popri solivare v Stone jediný na Jadrane, v ktorom sa soľ vyrába tradičným spôsobom - tak ako aj pred tisíc rokmi prírodným odparovaním morskej vody v plytkých bazénoch.
Mesto Nin pri Zadare bude okrem početných kultúrnych a historických pamiatok čoskoro ponúkať hosťom aj možnosť liečebnej turistiky. Konkrétne, v blízkosti mesta sa nachádza Ninská lagúna, najväčšie nálezisko liečivého bahna v Európe.
Ninské bahno sa nachádza na plážach na začiatku mestečka Nin v smere od ostrova Vir. Autom sa doveziete na lúku nad plážou, kde môžete zaparkovať v tieni borovíc, a nemusíte mať vozidlo na priamom slnku. Parkovanie v sezóne je tu spoplatnené pár kunami na celý deň, vybraté parkovné putuje mestečku.
Pláže v Nine sú výlučne z jemného piesku. Na pláži je veľká reštaurácia/bar, kam môžete ísť priamo v plavkách a dať si dobré čapované pivo, kávu alebo nejaké to občerstvenie či zmrzlinu. Druhú polovicu pláže tvorí pešia zóna, kde sa môžete prechádzať v 3 - 10 cm plytkej vode s pieskovým dnom, ktorá je vyhriata od slnka. Dámy prechádzky využívajú ako prírodnú pedikúru - obrúsenie kože pieskom (ako pemza).
Nin je obľúbeným cieľom turistov i vďaka neexistujúcim jazykovým prekážkam. Odporúčame Vám si tieto praktické informácie vytlačiť a zobrať so sebou na cestu.
Mapa mesta Nin
Pre lepšiu orientáciu v meste Nin, pozrite si mapu.
Praktické informácie pre turistov
Ak plánujete cestu do Chorvátska, tu je niekoľko užitočných informácií:
- Rozloha: 56 542 km²
- Hlavné mesto: Záhreb
- Úradný jazyk: chorvátčina
- Mena: kuna
- Časové pásmo: GMT +1 h
Dôležité telefónne čísla:
- Polícia: 92 (112)
- Prvá pomoc: 94 (112)
- Požiarnici: 93 (112)
- Poskytnutie pomoci na cestách: 987
- Všeobecné informácie: 981
- Informácie o miestnych a medzimestských telefónnych číslach: 988
- Slovenskí policajti:
- Makarska: +385 99 7201001
- Opátia: +385 99 7201002
Štátne sviatky:
- 1. január: Nový rok
- 6. január: Traja králi
- Pohyblivý sviatok: Veľká noc, zahrňuje Veľkonočný pondelok
- 1. máj: Sviatok práce
- Pohyblivý sviatok: Sviatok Božieho tela
- 22. jún: Deň boja proti fašizmu
- 25. jún: Deň Štátnosti
- 5. augusta: Deň víťazstva a vďakyvzdania
- 15. augusta: Nanebovzatie Panny Márie
- 8. október: Deň nezávislosti
- 1. november: Všetkých svätých
- 25. a 26. december: Vianoce
Jedlá a nápoje:
Medzi najtypickejšie špeciality studenej kuchyne patrí známy dalmatínsky alebo istrijský pršut. Ide o sušenú bravčovú šunku, obdobu talianskeho prosciutta, ktoré sa konzumuje nakrájané na tenké plátky. Stojí za to vyskúšať aj syr vyrábaný na ostrove Pag, slavónsku klobásku kulen, vynikajúce samoborské či záhorské cesnakové klobásy alebo čerstvý tvaroh s kyslou smotanou.
Ponuka hlavných jedál závisí od lokality a podnebia. V Dalmácii, Prímorí (severná časť Jadranského pobrežia), na ostrovoch a v Istrii patria medzi hlavné jedlá predovšetkým pokrmy z rýb a z plodov mora. Napríklad morské čierne rizoto s kúskami sépie. Ak dávate prednosť mäsu z pevniny, skúste hoci dalmatínsku „pašticadu“ (pochúťka z hovädzieho) alebo varenú jahňacinu. Vegetariáni ocenia zeleninový prívarok - "maneštru".
V kontinentálnej časti Chorvátska je výber mäsitých pokrmov vskutku bohatý a za rázovité špeciality sa považujú morka s „mlincami" (podobné lokšiam), pečená jahňacina, pečené mladé prasiatko, „štrukle" (malé slané tvarohové záviny) varené alebo pečené. Zo sladkých pokrmov boduje najmä orechový, makový či tvarohový závin alebo záviny plnené rôznymi druhmi ovocia.
Tradícia pestovania viniča a výroby lahodných značkových vín, ktorou sa zaoberajú chorvátski vinohradníci - či už ide o kontinentálnu časť Chorvátska, Prímorie alebo Dalmáciu trvá nepretržite už niekoľko storočí.
Známymi a uznávanými druhmi chorvátskych vín, ktoré sa pestujú na jadranskom pobreží a na ostrovoch, sú najmä červené vína - teran, merlot, kabernet, opolo, plavac, dingač, postup, ale skúsiť sa oplatí i biele vína - malvazija, pošip, pinot, kujundžuša, žlahtina, muškát. V kontinentálnej časti je zastúpený rizling, graševina, burgundské, tramín. Z liehovín sú známe pálenky rakija, šljivovica, travarica, lozovača a z dezertných alkoholických nápojov prošek a maraschino.
Zdravie:
Občania Slovenskej republiky ako občania EU majú v Chorvátsku nárok na nutnú a neodkladnú zdravotnícku starostlivosť, ktorá bude preplatená domácou zdravotnou poisťovňou. Pričom je nutné vycestovať s Európskou kartou zdravotného poistenia. Nemocnice a polikliniky sa nachádzajú vo všetkých väčších mestách, v menších mestách sú lekárske ambulancie. Lekárne sú takmer v každom menšom meste.
Konzulárne oddelenie Veľvyslanectva SR v Záhrebe odporúča všetkým turistom, ktorí cestujú do Chorvátska, aby sa poistili pred cestou do zahraničia v poisťovacích spoločnostiach na území Slovenskej republiky pre prípad ochorenia, úrazu a smrti. V prípade vyhľadania zdravotnej pomoci sa za všetky zdravotnícke služby platí priamo v zdravotníckom zariadení.
Chorvátsko je krajinou, kde nie je potrebné špeciálne očkovanie. Nárok na zdravotnú starostlivosť na základe medzinárodnej zmluvy môžete v Chorvátsku uplatniť len u zmluvných lekárov Chorvátskeho ústavu zdravotného poistenia, ktorých je asi 90 % všetkých lekárov. Pri návšteve ordinácie počítajte tak ako u našich lekárov so spoluúčasťou, a to zhruba vo výške 10 HRK za každý úkon (vyšetrenie, doporučenie liečby, recept).
V Chorvátsku na vás nečíha príliš zdravotných rizík. Avšak niektoré základné zásady je dobré dodržovať. Najdôležitejšia je dostatočná ochrana pred slnkom, inak vám hrozí úpal. V takýchto prípadoch je vždy potrebné zaistiť ochladenie organizmu odpočinkom v chlade a hlavne doplnenie chýbajúcich tekutín. Pokrývka hlavy a slnečné okuliare by mali byť samozrejmosťou.
Občasným zdravotným problémom pri ceste do Chorvátska bývajú črevné potiaže, ktoré sú však väčšinou spôsobené len zmenou stravy. Určité riziko taktiež môžu predstavovať ostrejšie kamene v mori alebo najrôznejšie živočíchy, ako sú napríklad morský ježkovia, ktorí sa v niektorých oblastiach vyskytujú. Pri zranení morským ježkom je potrebné z rany odstrániť úlomky tŕňov a potom zasiahnuté miesto ošetriť bežným antiseptikom. Najlepšie je však i v tomto prípade prevencia tzn. vhodná obuv do vody.
Pri prechádzkach do vnútrozemia dávajte zvýšenú pozornosť kvôli hadom, z ktorých niektorí môžu byť jedovatí. Dostatočnú ochranu by však i v tomto prípade mala byť dobrá obuv a štipka opatrnosti.
Automobilová doprava:
- Maximálna povolená rýchlosť:
- V obci: 50 km/h
- Mimo obce: 90 km/h
- Rýchlostné cesty: 110 km/h
- Diaľnice: 130 km/h
- Limit alkoholu: 0,05 % (nad 24 rokov)
- Celodenné svietenie: áno
- Reflexné vesty: áno
- Autosedačky: áno
- Zelená karta: nie
Cesta k Jadranskému moru je z roka na rok jednoduchšia, a to nielen vďaka novým diaľniciam, ale stále kvalitnejšiemu dopravnému značeniu, lepšej internetovej navigácii a zjednocovaniu predpisov v Európe. Priemerný vodič nebude mať problém potrafiť cez Maďarsko alebo Rakúsko do Chorvátska a následne k moru. Všetky služby sú dostupné na každom kroku. Niektoré mýtnice (diaľničné vjazdy a výjazdy) bývajú v piatok a sobotu preplnené, a preto sa tam dlhšie čaká. Vodiči by si mali dopredu pripraviť peniaze a tiež rátať s možným zdržaním.
Chorváti však požadujú v aute jednu reflexnú vestu, ktorú musí mať vodič alebo obsluhujúca osoba oblečenú na ceste v prípade poruchy vozidla. Polícia sleduje oblečenie vesty podobne prísne ako v Rakúsku. Mať ju v aute nestačí.
Prúdy turistov zo všetkých používaných smerov a ciest sa stretávajú v Záhrebe, kde spoločne vstupujú na diaľnicu na mýte Lučko. Najhoršie bývajú prelomové termíny - piatok, sobota, prípadne streda. Stav na platidlách sleduje webová kamera na stránke chorvátskych diaľnic www.hac.hr.
Problémy v dopravnej špičke bývajú aj pri tuneloch Mala Kapela a Sveti Rok, ktoré sú vybudované iba v polovičnom profile a jeden tubus funguje obojsmerne. Chorváti priebežne zmenili stratégiu budovania diaľnic a výstavbu druhých rúr zrýchlili.
Ceny:
Ceny potravín v Chorvátsku a na Slovensku sú už takmer identické, preto sa neoplatí a nesmie voziť so sebou kompletnú stravu na celý pobyt. Na rozdiel od minulosti môžu teraz turisti doviezť do Chorvátska až 10 kg vlastných potravín. Chorvátsko sa tak usiluje zastaviť pokles prílivu turistov.
Orientačné ceny:
- Potraviny: bežné jedlo v reštaurácií: 50 kún
- Voda (1 liter): 4-5 kún
- Pivo (0,5 litra): 10-15 kún
- Víno (0,2 litra): 25 kún
- Cola (0,33 litru): 10-12 kún
- Šport: tenis (1 hodina): od 35 kún
- Doprava: taxi (1 km): 6 kún
- Auto a motopožičovne: auto (1 týždeň) - 380 kún
Slovník:
- Áno: Da
- Nie: Ne
- Čo: Što
- Prosím: Molim
- Ďakujem: Hvala
- Nerozumiem: Ne razumiem
- Dobrý deň: Dobro dan
- Dobré ráno: Dobro jutro
- Dobrý večer: Dobro večer
- Dovidenia: Dovidenja
- Dobrú noc: Laku noć
Číslovky:
- Jeden: Jedan
- Dva: Dva
- Tri: Tri
- Štyři: Četiri
- Päť: Pet
- Šesť: Šest
- Sedem: Sedam
- Osem: Osam
- Deväť: Devet