Banská Štiavnica, strieborné mesto s bohatou banskou históriou, je právom považovaná za jedno z najvýznamnejších stredísk na svete. Mesto, ktoré je zapísané do zoznamu UNESCO, ponúka fascinujúci pohľad do minulosti baníctva a kultúry.
Panoramatický pohľad na Banskú Štiavnicu.
Počiatky a rozvoj Banskej Štiavnice
Historiografia pripúšťa intenzívnu banskú činnosť na území Banskej Štiavnice v poslednej štvrtine 12. storočia a nálezy zlata a striebra tvorili základ menovej politike uhorského kráľovstva. Vstup územia do písaných dejín sa spájal s listinou ostrihomského arcibiskupa Maritria z roku 1156. V roku 1217 sa spomína osada Baňa.
Mestské privilégium bolo Banskej Štiavnici udelené najneskôr v roku 1243-44. Banská Štiavnica mala svoj erb už v 13. storočí; patrí teda medzi naše mestá s najstaršími erbami. V priebehu 16. storočia vyprodukovala vyše 300 000 kilogramov striebra. Osemnáste storočie bolo obdobím rozkvetu slovenskej banskej techniky.
Turkov lákali bohaté banské mestá, sa však nikdy nedostali. Farský kostol prestavali na pevnosť - Starý zámok. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami. Z nich sa ako jediná zachovala Piargska brána.
Banská Štiavnica patrila od polovice 18. storočia medzi najväčšie a najvýznamnejšie slobodné kráľovské mestá Uhorského kráľovstva. Štiavnické baníctvo prežívalo svoj zlatý vek. Priaznivé ekonomické pomery umožnili nebývalý kultúrny rozvoj mesta a premeny jeho vonkajšej podoby vrátane vzniku nových umeleckých hodnôt.
Nemecký kostol a jeho história
V Banskej Štiavnici zohrávali dôležitú úlohu rôzne kostoly a náboženské komunity. Dnešný rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie slúžil ako nemecký evanjelický kostol v rokoch 1575 - 1669. Slovenským evanjelickým kostolom bol v rokoch 1580 - 1672 Kostol sv. Kataríny.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie bol pôvodne trojloďová románska bazilika z 30. rokov 13. storočia, ktorá prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Nemeckým sa nazýval preto, že sa v ňom kázalo po nemecky.
Evanjelický kostol
Evanjelický kostol postavil v rokoch 1794 - 1796 domáci staviteľ F. Sivák podľa projektu viedenského architekta J. Tallhera. Nemá vežu a nachádza sa v uličnej zástavbe. Vonkajší vzhľad sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu. Kostol stavali podľa tolerančného patentu cisára Jozefa II. z roku 1781 o stavbe protestantských chrámov.
Evanjelický kostol v Banskej Štiavnici.
Ďalšie významné pamiatky
Okrem kostolov sa v Banskej Štiavnici nachádzajú aj ďalšie významné pamiatky:
- Nový zámok: Renesančná pevnosť postavená v rokoch 1564-1571 na ochranu mesta pred Turkami.
- Starý zámok: Pôvodne farský kostol prebudovaný na protitureckú pevnosť v rokoch 1546 - 1549.
- Kalvária: Komplex sakrálnych stavieb z 18. storočia citlivo zasadený do prírodného prostredia.
- Banícka akadémia: Prvá škola svojho druhu na svete, založená v roku 1762.
Tieto pamiatky svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve Banskej Štiavnice.
Banská Štiavnica dnes
Banská Štiavnica je dnes vyhľadávaným turistickým cieľom. Mesto ponúka návštevníkom jedinečnú atmosféru, krásne pamiatky a malebné okolie. Vďaka svojej bohatej histórii a kultúrnemu dedičstvu je Banská Štiavnica právom zapísaná do zoznamu UNESCO.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii Banskej Štiavnice
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1156 | Prvá písomná zmienka o Banskej Štiavnici |
| 1243-44 | Udelenie mestských privilégií |
| 1564-1571 | Výstavba Nového zámku |
| 1762 | Založenie Baníckej akadémie |
| 1794-1796 | Výstavba Evanjelického kostola |