Epidémie sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie. Na pamiatku obetí v predošlých storočiach sa v Európe začali stavať morové stĺpy. Ich výstavba na námestiach miest v celej Európe má stáročnú tradíciu. História výstavby morových stĺpov siaha však až do obdobia starého Ríma. Následne sa tieto stavby rozšírili takmer do celej Európy. Ide o stĺpy, ktoré sú spravidla umiestňované na námestiach a výzdobu tvoria podobizne svätcov.
V bývalom Uhorsku existovali dva druhy barokových stĺpov. Jedným boli mariánske stĺpy, ktoré zobrazovali Pannu Máriu. Druhým sú trojičné stĺpy, ktoré zobrazujú Svätú Trojicu. Súsošie Najsvätejšej Trojice je ich kombináciou. Medzi najznámejších svätcov zobrazovaných na morových stĺpoch patrí sv. Rozália z Palerma. Okrem nej sú na morových stĺpoch často zobrazovaný aj sv. František Xaverský a Karol Boromejský.
Krásne starobylé mesto Banská Štiavnica je jedným z najväčších kultúrno-historických klenotov Slovenska. Morový stĺp so súsoším sv. Trojice predstavuje jednu z hlavných dominánt námestia v Banskej Štiavnici. Postaviť morové súsošie sa zaviazal richtár mesta na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie v rokoch 1710-1711. Epidémia si vyžiadala asi 6 000 obetí, čo bolo polovica vtedajšej populácie mesta.
Námestie Sv. Trojice sa sformovalo začiatkom 16. storočia a tvorí jadro mesta. Významnú úlohu pri jeho formovaní zohrali budova radnice a kostol sv. Kataríny. Dominantou námestia je morový stĺp so súsoším sv. Trojice.
Námestie sv. Trojice s dominantným morovým stĺpom.
Prvý postavený stĺp bol jednoduchý, no po cisárskej návšteve sa v roku 1755 začalo s prípravou monumentálneho súsošia podľa viedenských vzorov. Projektantom bol Dionýz Ignác Stanetti, kamenárske práce mal na starosti Karol Holzknecht. Pôvodný stĺp bol veľmi jednoduchý a až v rokoch 1759 - 1764 bol prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho a kamenára K. Holzknechta. Je dominantou celého námestia a je jedným z najväčších trojičných stĺpov na Slovensku.
Morový stĺp v Banskej Štiavnici.
Základňu stĺpu tvoria plastiky siedmich svätcov - ochrancov pred morom a patrónov baníkov (sv. Jozef, sv. Šebastián, sv. František Xaverský, sv. Roch, sv. Katarína, sv. Barbora, sv. Rozália). Na podstavci sú rozmiestnené kópie pôvodných plastík siedmich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov: sv. Sebastian, sv. František Xaverský, sv. Barbora, sv. Rochus, sv. Katarína, sv. Jozef, sv. Rozália. Pôvodné, originálne monumentálne barokové kamenné sochy z morového súsošia sv. Trojice na Námestí sv.
V kopcovitom teréne, na viac ako 10 metrov vysokej halde banského odpadu zo štôlní ústiacich po oboch stranách námestia, stoja v dvoch radoch mohutné meštianske domy. Medzi nimi sa do neba týči morový stĺp. Svätotrojičné námestie, ako ho poznáme dnes, prešlo mnohými zmenami a mení sa i dnes.
Domy boli pôvodne v gotickom štýle (jednoposchodové a užšie), až v 16. a 17. storočí prešli domy bohatých mešťanov (Rubigallus, Hellenbach, Baumgartner...) mohutnými úpravami a dostali renesančnú podobu, klenby sú pozostatkom gotického slohu. Väčšinu domov zdobí na priečelí nad bránou erb rodiny, ktorej dom patril. Súsošie sv. Trojice dominuje námestiu, postavené bolo v druhej polovici 18. storočia.
Na námestí sa konali veľké trhy s poľnohospodárskymi produktmi a remeselnými výrobkami.Námestie sa sformovalo začiatkom 16. storočia a tvorí jadro mesta. Významnú úlohu pri jeho formovaní zohrali budova radnice a kostol sv. Kataríny. Dominantnou námestia je morový stĺp so súsoším sv. Trojice.
Meštianske domy na Námestí sv. Trojice sa svojou architektúrou, výzdobou i svojimi funkciami výrazne podieľali na tvorbe historického výrazu Banskej Štiavnice. Fritzov dom, Žemberovský dom a Berggericht slúžili v 19. storočí pre potreby Baníckej a lesníckej akadémie.
Námestie Sv. Trojice sa sformovalo začiatkom 16. storočia a tvorí jadro mesta. Dominantou námestia je morový stĺp so súsoším sv. Trojice. Bol postavený na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 - 1711. Pôvodný jednoduchý morový stĺp bol neskôr v r. 1759 - 1764 prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho. Na podstavci sú rozmiestnené plastiky šiestich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov: sv. Sebastian, sv. František Xaverský, sv. Barbora, sv. Rochus, sv. Katarína, sv.
Okrem Svätotrojičného stĺpu v Banskej Štiavnici sa na Slovensku nachádzajú aj ďalšie významné morové stĺpy. Napríklad, v Trnave nájdete stĺp na Námestí sv. Mikuláša, ktorý je vďakou za prekonanie morovej epidémie. V Košiciach bol morový stĺp postavený v osemnástom storočí ako prejav vďaky za ukončenie moru, ktorý trval viac ako rok.
Ďalšie zaujímavosti v Banskej Štiavnici:
- Nový zámok: Postavený ako protiturecká pevnosť v 16. storočí.
- Kalvária: Barokový skvost s kaplnkami a reliéfmi.
- Kammerhof: Sídlom kráľovskej banskej komory.
- Klopačka: Vežovitá stavba z roku 1681, ktorá slúžila na zvolávanie baníkov.
- Botanická záhrada: Založená v roku 1838, s mnohými druhmi stromov a kríkov.