Slovensko je krajina s bohatou históriou a kultúrou, čo sa odráža aj v množstve kostolov a chrámov, ktoré sa nachádzajú v rôznych regiónoch. Sakrálne pamiatky a pútnické miesta v Banskobystrickom kraji sú svedectvom bohatej kultúrnej a duchovnej histórie kraja.
Bazilika minor svätého Benedikta Opáta v Hronskom Beňadiku.
Banskobystrický kraj: Stručný prehľad
Banskobystrický kraj lemujú zo severu Nízke Tatry, smerom na západ i na juh je posiaty pohoriami sopečného pôvodu. S rozlohou 9 453,97 km2 ide o najväčší slovenský kraj. Od novembra 2022 je jeho predsedom Ondrej Lunter.
Kraj sa geograficky delí na 13 okresov, ktorých okresné mestá sú: Banská Bystrica (76 018), Zvolen (40 637), Lučenec (25 902), Rimavská Sobota (22 048), Brezno (20 061), Detva (13 955), Žiar nad Hronom (17 578), Revúca (11 484), Veľký Krtíš (11 028), Banská Štiavnica (9 628), Krupina (7 576), Žarnovica (5 830) a Poltár (5 333).
Drevený artikulárny kostol Hronsek.
História kresťanstva v kraji
Slovanské obyvateľstvo kraja bolo zrejme pokresťančené vo viacerých vlnách. Po rozšírení kresťanstva v období Veľkej Moravy z vplyvného biskupstva v neďalekej Nitre sa nové náboženstvo upevňovalo najmä zásluhou uhorských kniežat a kráľov. Vznikali farnosti, stavali sa kostoly a zakladali sa kláštory. Najstarší z nich, ktorého budovy sa zachovali dodnes, dal postaviť uhorský kráľ Gejza I. (1074 - 1077) z rodu Arpádovcov v Hronskom Beňadiku.
Obdobie 13. storočia po tatárskom vpáde je spojené s príchodom germánskych kolonistov, ktorí so sebou priniesli aj mestskú kultúru. Práve prostredníctvom nich sa v 16. storočí začalo šíriť aj v tejto časti Horného Uhorska reformačné učenie Martina Luthera.
V 16. a 17. storočí, po bitke pri Moháči, bola časť Uhorska okupovaná osmanskou armádou. V takomto kontexte sa rozhodlo, že práve na strednom Slovensku budú tri sakrálne objekty prestavané na pevnosť so zámerom pomôcť chrániť tamojšie bohaté banské mestá. Tento osud postihol premonštrátsky kláštor v Bzovíku, farský kostol v Banskej Štiavnici, ako aj benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku.
Kostoly z 11. storočia v Banskobystrickom kraji
Medzi významné kostoly, ktoré pochádzajú z 11. storočia, patria:
- Kostoľany pod Tribečom, Nitriansky kraj: Tento kostolík je považovaný za jednu z najstarších zachovaných sakrálnych stavieb na Slovensku.
- Dražovce, Nitriansky kraj: Tento románsky kostol postavili na kopci nad obcou Dražovce. Je ikonickou stavbou a často sa objavuje na fotografiách.
- Šivetice, Banskobystrický kraj: Táto rotunda pochádza z 11. storočia a je považovaná za jednu z najväčších a najstarších románskych rotúnd v strednej Európe.
- Nitra, Nitriansky kraj: Táto bazilika je súčasťou Nitrianskeho hradu a jej základy siahajú do 11. storočia. Zasvätili ju svätému Emerámovi a slúži ako katedrála Nitrianskej diecézy.
- Závod, Bratislavský kraj: Tento románsky kostolík patrí medzi staršie stavby na západnom Slovensku.
Tieto kostoly predstavujú dôležité historické a architektonické pamiatky, ktoré svedčia o bohatej minulosti územia. Aj keď presné datovanie niektorých stavieb môže byť predmetom diskusií, ich význam pre kultúrne dedičstvo Slovenska je nesporný.
Súčasný stav a konfesionálna charakteristika
Na území BBSK sa dnes nachádzajú farnosti troch rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Banskobystrickej diecézy (233 kostolov), Nitrianskej diecézy (6 kostolov), a Rožňavskej diecézy (153 kostolov). V kraji pôsobí nemálo rímskokatolíckych rehoľných spoločenstiev.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku je v Banskobystrickom kraji organizovaná v rámci piatich seniorátov: Gemerský, Hontiansky, Novohradský, Rimavský a Zvolenský.
Gréckokatolícke farnosti sú súčasťou Bratislavskej eparchie, ktorú vedie vladyka Peter Rusnák. Dva chrámy pravoslávnej cirkvi patria pod Prešovskú archieparchiu, na ktorej čele stojí prešovský arcibiskup Rastislav (Ondrej Gont).
V kraji dominujú rímskokatolíci (50,24 %), nasledujú evanjelici (9,51 %), po nich kalvíni (1,46 %), gréckokatolíci (1,12 %) a pravoslávni (0,18 %). Takmer 29 % obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 53 obciach sa nenachádza žiaden kostol či chrám. Počet a podiel kostolov podľa denominácie:
- Rímskokatolícke kostoly: 392 (60,78 %)
- Evanjelické kostoly: 191 (29,61 %)
- Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 57 (8,84 %)
- Gréckokatolícke chrámy: 3 (0,47 %)
- Pravoslávne chrámy: 2 (0,31 %)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 12. storočie: 4
- 13. storočie: 47
- 14. storočie: 42
- 15. storočie: 23
Na území kraja je niekoľko pútnických miest, ktoré podliehajú právomoci diecézneho biskupa.
Kostol v rámci záznamu „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“: Evanjelický kostol v Hronseku.
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka.
Gréckokatolícke liturgie sa slávia v rímskokatolíckom Kostole Svätého kríža (tzv. slovenskom).
Banskobystrický biskup Rudolf Baláž, zvaný aj bigbítový kňaz, výrazne podporoval výstavbu nových kostolov vo svojej diecéze. Počas funkčného obdobia (1990 - 2011) sa mu podarilo aj z fondov Nadácie Kirche in Not podporiť zrod 46 sakrálnych novostavieb, čo predstavuje vyše 10 % rímskokatolíckych kostolov postavených u nás po Nežnej revolúcii.
Kostel sv. Štěpána
Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici.
tags: #banskobystricky #kraj #kostol #11 #storocie