Farnosť Lesnica, s bohatou históriou a živou komunitou, pravidelne informuje svojich veriacich o aktuálnych oznamoch a udalostiach.
Aktuálne oznamy
Ježiš pri istej príležitosti povedal: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Preto sa stretáva s hriešnikmi, vyhľadáva ich, alebo oni prichádzajú k nemu. On ich neodháňa, ani neodsudzuje. Prijíma ich takých, akí sú. S týmto všetkým sa oboznamujú jeho učeníci, učia sa podľa príkladu svojho Majstra prijímať ľudí….
Ježiš od začiatku svojho verejného účinkovania si povolával mužov za učeníkov, ktorým ohlasoval Božie kráľovstvo. Po patričnom vyškolení posielal učeníkov ohlasovať blahozvesť. Povedal im: Budete mi svedkami, až po samý kraj zeme. Nimi sa mali stáť najmä Dvanásti, ktorí boli svedkami jeho zmŕtvychvstania.
Ježiš hovorí apoštolom ale i nám o tom, že žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto nielen ich, ale aj nás vyzýva, aby sme prosili Pána žatvy o dostatok robotníkov na jeho žatve. On sám sa o to usiloval, keď po modlitbe, ktorú strávil celú noc v ústraní…
Viera v Trojjediného Boha by z nás mala urobiť najšťastnejších a najspokojneších ľudí, pretože ak máme Otca, sme stále deťmi a vôbec nezáleží, či máme deväť alebo deväťdesiat rokov, sme stále zahľadení do budúcnosti, do života bez konca.
História farnosti Lesnica
Najstaršia písomná zmienka o kostole je v kanonickej vizitácii z roku 1700, kde sa spomína, že už v roku 1630 existoval v Lesnici kostol sv. Doroty. Dodnes sa na ranobarokovom bočnom oltári súčasného kostola sv. Michala nachádza jej socha. Istý čas od roku 1749 bola Nižná Ščavnica filiálkou Lesnickej farnosti. V tom čase sa začal stavať terajší kostol sv. Michala archanjela.
Farníci z poľskej strany prichádzajúci na nedeľnú svätú omšu museli z Pienin so sebou priniesť po kameni na stavbu. Legenda hovorí, že čo sa za deň postavilo, na druhý deň našli rozvalené. Preto museli kostol premiestniť na druhú stranu potôčika. Z toho obdobia sa zachovala aj iná legenda, ktorá hovorí, že tehotná žena z Nižnej Ščavnice dostala ťažké pôrodné bolesti. Hrozilo, že zomrie spolu so svojim dieťaťom.
Niekto poradil jej príbuzným, aby sa za ľahký a rýchly priebeh pôrodu vybrali do Lesnice prosiť a zapáliť sviece pred sochou sv. Doroty. Tak aj urobili a matka s dieťaťom prežili v zdraví. Odvtedy sa táto socha medzi ľuďmi považuje za milostivú. Po požiari r. 1792 boli dostavané bočné oporné piliere z vonkajšej strany, nadstavená zvonica, urobená valená klenba a upravená fasáda.
Je to jednoloďová stavba s polygonálne zakončeným presbytériom s krížovou klenbou. Hlavný neskorobarokový oltár s drevenou stĺpovou architektúrou má v centrálnej časti obraz sv. Michala archanjela z polovice 18. storočia. Po jeho stranách sú umiestnené drevené sochy svätých Petra, Pavla, Anny a Joachima. Na vrchole oltára je reliéf Najsvätejšej Trojice, na bočných dverách vedúcich za oltár, sú plastiky sv. Rocha a sv. Šebastiána.
Kazateľnica pochádza z polovice 18. storočia. V spodnej časti sú štyria evanjelisti, na baldachýne sa zdola nachádza vyobrazenie Ducha Svätého ako holubice a na vrchnej časti je Ján Krstiteľ. Vzácna je renesančná kamenná krstiteľnica zo 16. storočia. Na ľavej strane je bočný oltár sv. Doroty. Spodná časť je ranobaroková, v centrálnej časti je socha sv. Doroty a po stranách sú umiestnení sv. Juraj a sv. Katarína Alexandrijská. Nadstavec je z neskoršieho obdobia s anjelmi a sochou sv. biskupa (Vojtech?) a vo vrchole zmŕtvychvstalý Kristus. Pravý bočný oltár je barokový (koniec 17. stor.) zasvätený Panne Márii v štýle čiernych madon. Jeho zvláštnosťou je, že sa v októbri na mesiac ruženca zakrýval obrazom Ružencovej Panny Márie, ktorý teraz visí nad vchodom do sakristie. Po stranách tohto oltára sa nachádzajú sochy sv. Štefana - uhorského kráľa a jeho syna sv. Imricha. V strede vrchnej časti je obraz sv. Barbory a po stranách sochy sv. Cyrila a Metoda. Na vrchole je Michal archanjel.
Vo zvonici je zvon Sv. Urban z roku 1765 - dar cisára Jozefa II. zo zrušeného Červeného Kláštora. V období prvej svetovej vojny vláda rekvírovala zvony na výrobu diel. V Lesnici ostal práve tento pôvodný zvon pravdepodobne z úcty k majestátu cisára ako jeho darcu. Ľudia veria v moc lesnických zvonov, že dokážu odohnať búrky. Túto moc majú vraj až dovtedy, kým nezazvonia samovrahovi. Potvrdzujú to aj v Szczawnici, lebo keď pred búrkou počujú zvony z Lesnice, vedia, že búrka Lesnicu obíde ku susedom.
V roku 1948 vymaľoval interiér kostola akademický maliar Ladislav Berecz.
V obci stoja v súčasnosti tri kaplnky. Prvé dve sú staršie - spomínajú sa už v kanonickej vizitácii z roku 1801. Kaplnka pri dome 27 je zasvätená Panne Márii ustavičnej pomoci a druhá v ulici Jánovi Nepomuckému. Tretia - kaplnka Sv. Kríža - pri dome č. 149 oproti škole pochádza z prvej polovice 19. storočia.
V apríli 1990 sa uskutočnila prvá novodobá odpustová púť lesnických farníkov na odpust sv. Vojtecha do Ščavnice, kde mohli Lesničania na zvláštne povolenie prekročiť štátnu hranicu v mieste dnešného hraničného prechodu. Túto púť zorganizovali kňazi Ščavnice - vdp. Wach a Lesnice - vdp. Gurecka František.
V septembri na sv. Michala zase prišli farníci zo Szczawnice do Lesnice. Od toho času sa nadviazali mnohé priateľstvá a odpustové návštevy trvajú dodnes.
Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti Lesnica:
- Joannes Bolavszky (20.10.1749 - 15.2.1750)
- Nicolaus Dvorniczky (27.2.1750 - 1763)
- Simeon Frankovics (18.4.1763 - 1768)
- Martinus Spernokovicz (18.2.1768 - 1775)
- Antonius Virostek (4.6.1775 - 1780)
- Antonius Reiter (4.5.1780 - 1796)
- Martinus Stephany (2.10.1796 - 1826)
- P. Venceslaus Paniak (24.10.1826 - 22.11.1826)
- Joannes Dideczky
- Mansvetus Menkina (14.6.1827 - 15.4.1832)
- Stephanus Krompecher (6.9.1832 - 12.3.1845)
- P. Erasmus Olsavszky (1845 - 1845)
- Michael Ladomérszky (17.4.1845 - 1860)
- Paulus Stavacs (19.11.1860 - 1865)
- Michael Nyulaszy (25.1.1866 - 1866)
- Vendelinus Lokcsanszky (16.9.1866 - 28.10.1871)
- Mathias Brincska (1871 - 1871)
- Jacobus Hillay (10.12.1871 - 1874)
- Jacobus Bohinszky (12.2.1874 - 1880)
- Paulus Zsiftsák (24.2.1880 - 9.9.1890)
- Paulus Soffranko (10.9.1890 - 24.10.1890)
- Bernardus Sommer (27.10.1890)
- Josephus Kaczvinszky (4.7.1898)
- P. Regalatus Kucsera (5.7.1898 - 5.9.1898)
- Franciscus P.