V blízkosti chrámu sa nachádza prameň, ktorému sa pripisujú zázračné účinky na očné choroby. Kaplnka nad prameňom bola postavená až v roku 1888. Prameň má podľa jeho slov podobu studne, z ktorej si chodia ľudia načerpať vodu. Písomné zmienky o uzdravení z chorôb sa podľa jeho slov nezachovali. Ľudia si berú vodu a možno ani nepostrehnú jej zázračný účinok.
História chrámu
Počiatky a stredovek
Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia, kedy sa na tomto mieste usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice a založili tu kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Kráľovská listina z roku 1247 obsahuje prvú zmienku o existencii kostola na tomto území.
Začiatkom 14. storočia sa na opustenom území usadili nemeckí kolonisti a z kráľovskej listiny Karola Róberta I. z Anjou z roku 1320 je zrejmé, že tu pôsobil farár. Existenciu chrámu potvrdzuje i listina Ľudovíta I. Veľkého z Anjou z roku 1352, ktorou kráľ povolil konanie výročného jarmoku po dni sv. Egídia.
Stavba dnešného chrámu začala v polovici 14. storočia a výstavba jeho bazilikálnej časti bola ukončená v roku 1415. V rokoch 1420 - 1427 bola vybudovaná veža chrámu. Dôkazom, že tu existoval chrám, ktorý mal oltár, sú najstaršie plastiky z dnes už neexistujúceho oltára z obdobia rokov 1390 - 1400, umiestnené v súčasnosti v oltári sv. Anny.
Rozširovanie a prestavby
V roku 1448 sa začalo na popud mestských radných s rozširovaním a prestavbou chrámu. K základnej trojloďovej časti pristaval staviteľ Štefan z Košíc rozsiahlu svätyňu, chór, sakristiu a emporu, nazývanú aj kaplnka sv. Kataríny, neskôr Oratórium kráľa Mateja. Výstavbu svätyne ukončil v roku 1464 novou klenbou. O rok neskôr postavil na rozhraní novej svätyne a hlavnej lode unikátne kamenné pastofórium. V roku 1466 postavil majster Jakub zo Sączu vo svätyni gotický hlavný oltár.
Pod vedením miestneho staviteľa Urbana sa v rokoch 1482 - 1486 uskutočnilo ďalšie rozšírenie chrámu. V južnej časti boli pristavané tri kaplnky: Panny Márie, sv. Alžbety a sv. Ondreja. V roku 1486 bol odliaty prvý veľký zvon Ján. Majster Urban začal tiež s prestavbou veže v juhozápadnej časti, no jej dohotoviteľom bol Franklin Stemasek z Anspachu v Bavorsku. Takto sa zavŕšila na konci 15. storočia výstavba chrámu.
Renesančné úpravy bratov Ľudovíta a Bernarda Pelovcov z talianskeho Lugana po roku 1580 sa dotýkali len južnej predsiene kostola.
Pohromy a rekonštrukcie
Chrám postihli v priebehu storočí viaceré veľké pohromy: požiare v rokoch 1550, 1577, 1640, 1774 a 1878, zemetrasenia v roku 1725, pri ktorom sa zrútila veža, a v roku 1836, keď pukli na troch miestach múry kostola a napokon bombardovanie v roku 1944. Po veľkom požiari roku 1774 bol chrám až do roku 1898 bez veže.
V duchu puristických názorov ju od roku 1878 viedol architekt Imrich Steindl, po ňom v roku 1899 Fridrich Schulek. V rámci regotizácie boli odstránené renesančné úpravy a nahradili ich neogotické podľa predstáv 19. storočia. Dostavali vežu, exteriérovú omietku kostola rozčlenili hlbokými vrypmi kvádrovania, napodobňujúc tak pôvodné gotické kamenné murivo. V interiéri sa usilovali výmaľbu kostola prispôsobiť neogotickým dekoratívnym tendenciám. Do chrámu bol postavený nový neogotický hlavný oltár a kazateľnica, boli obnovené piliere a múry hlavnej lode, nové prestrešenie kaplniek.
Ďalšie stavebné zásahy sa uskutočnili v 20. storočí v rámci stavebných rekonštrukcií. V rokoch 1957 - 1958 vymenili nosnú časť pastofória, v rokoch 1963 - 1964 opravili mohutnú strechu kostola. Roku 1990 pukli oba chrámové zvony - Urban a Ján. Počas veľkej opravy chrámu, trvajúcej od roku 1986 do roku 1999, boli v roku 1995 umiestnené vo veži nové zvony.
Architektúra a interiér
Chrám sv. Egídia je trojloďová stavba bazilikálneho typu s loďami postavenými vo východo-západnom smere a hlavným vchodom z južnej strany. Presbytérium je ukončené polygonálnym uzáverom a zaklenuté sieťovou klenbou. Od hlavnej lode ho oddeľuje víťazný oblúk doplnený súsoším Kalvárie z konca 15. storočia.
Dominantnou časťou kostola je prostredná časť, so svätyňou a hlavnou loďou (vysoké 24 m), s ktorou susedia dve nižšie bočné lode. Gotické, 10 m vysoké strechy hlavnej lode a svätyne sú oddelené stupňovitým požiarnym múrom. Na jeho vrchole sa vypína vežička s krížikom, tzv. sanktusník.
Na juhozápadnom nároží kostola sa vyníma impozantná veža, ktorej súčasná podoba je výsledkom neogotickej dostavby koncom 19. storočia. Celkovou výškou 76 metrov sa zaraďuje medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Má šesť poschodí, ktoré sú zvonku oddelené kamennými rímsami. Na štvrtom poschodí veže je zvonica s novými zvonmi Urbanom, Janom a starým pôvodným zvonom Signum. Piate poschodie je upravené pre hodinový stroj. Na šiestom poschodí sa nachádza drevená ochodza - vyhliadka so zastrešením a vrchol tvorí ihlanovitá strecha so štvormetrovým kovovým krížom.
Výzdobu južnej steny veže ešte dopĺňa kamenný štylizovaný reliéf s erbom mesta. Západne priečelie kostola je zosilnené oporným systémom s gotickými oblúkmi nad prechodmi. Z výzdoby tohto priečelia je pozoruhodný najmä kamenný štít, lemovaný krabmi, ktorý je na vrchole ukončený mohutnou ružicou.
Na južnej strane kostola sú dobre viditeľné hlavne kaplnky zoskupené okolo hlavného vchodu. K severnej stene svätyne je pristavená sakristia a nad ňou Kaplnka sv. Kataríny. Celý chrám je osvetlený vysokými gotickými oknami, ktoré sú prevažne trojdielne so sklenenou výplňou.
Interiér
Centrálnym priestorom interiéru je hlavná, prevýšená loď osvetlená bazilkálnymi oknami z južnej strany a presbytérium rovnako vysoké ako loď, oddelené od nej širokým pásom profilovaného kamenného triumfálneho oblúka. Celá loď aj presbytérium sú zaklenuté rebrami sieťovej klenby, dosadajúcich na päťboké hlavice zdobené rastlinnou štylizovanou ornamentikou s erbom uprostred. Na západnej strane lode je kráľovské - organové oratórium nesené arkádou s profilovanými pätkami, podklenuté hviezdicovou klenbou. Na oratórium vedie kamenné točité schodisko.
Obidve bočné lode sú zaklenuté jednoduchými krížovými klenbami dosadajúcimi na obvodové murivo do konzol s figurálnymi hlavicami. Sakristia a severný chór nad hlavnou loďou sú prístupné dvomi samostatnými gotickými profilovanými portálmi z ktorých menší vedie cez kamenné točité schodisko na chór. Sakristia aj chór majú sieťovú rebrovú klenu. Južnú prístavbu vedľa južnej lode tvoria dve kaplnky s bohatým polkruhovým portálom a fiálami po stranách. Východná kaplnka má nepravidelné polygonálne ukončenie, sieťovú klenbu s jednoduchými vyžľabenými rebrami. Južné oratórium má taktiež jednoduchú sieťovú klenbu s kužeľovitými konzolami. Do južnej lode sa otvára lomeným oblúkom a zo západnej kaplnky je prístupné točitým schodiskom, ktoré osvetľuje malé okienko. Západná kaplnka má pravouhlé steny. Priestor je zaklenutý jednoduchou sieťovou klenbou s rozmanito stvárnenými konzolami.
Umelecké poklady
Kostol sv. Egídia má veľmi hodnotné zariadenie interiéru pochádzajúce väčšinou z 15. a 16. storočia. Medzi najvýznamnejšie diela patria:
- Gotické kamenné pastofórium z roku 1465 s pozlátenými kovovými dvierkami, dielo košického kamenárskeho majstra Štefana.
- Plastika sv. Egídia biskupa z roku 1466 (dielo majstra Jakuba), pochádzajúca z bývalého gotického hlavného oltára.
- Korpus Krista z tzv. Malej kalvárie zo začiatku 16. storočia, pripisovaný Majstrovi Pavlovi z Levoče.
- Neskorogotická bronzová krstiteľnica z roku 1485.
- Gotické stallá z 15. storočia.
- Renesančné lavice zo 17. storočia s bohatou figurálnou rezbárskou výzdobou z dielne levočského rezbára K. Kolmitza.
Oltáre
Chrám je známy svojimi oltármi, ktoré pochádzajú z rôznych období. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Hlavný oltár svätého Egídia - neogotický oltár z roku 1878, dielo rezbárskej dielne Mórica Hölzela.
- Oltár svätého Ondreja - jediný tabuľový krídlový oltár z pôvodného zariadenia v chráme z rokov 1440 - 1460.
- Oltár svätej Barbory - krídlový gotický oltár z rokov 1450 - 1470.
- Oltár svätej Alžbety vdovy - pochádza z roku 1480.
- Oltár Panny Márie - z roku 1485, ale pôvod malých sošiek v oltárnej skrini sa datuje do rokov 1390 - 1410.
- Oltár Narodenia Pána - pochádza z obdobia rokov 1480 - 1490; patrí medzi najkrajšie, najcennejšie a umelecky najhodnotnejšie krídlové oltáre na Slovensku.
| Oltár | Obdobie vzniku | Popis |
|---|---|---|
| Hlavný oltár sv. Egídia | 1878 | Neogotický oltár, dielo Mórica Hölzela |
| Oltár sv. Ondreja | 1440-1460 | Tabuľový krídlový oltár |
| Oltár sv. Barbory | 1450-1470 | Krídlový gotický oltár |
Význam pre gréckokatolícku cirkev
Hoci primárne ide o rímskokatolícky chrám, Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky má význam aj pre gréckokatolícku cirkev na Slovensku. V Šašovej ide o jeden z najstarších odpustových slávností. Dokument kanonickej vizitácie z roku 1834 spomína obraz Presvätej Bohorodičky ako miraculosa, teda zázračný. V súvislosti so šašovskou ikonou sa spomínajú mimoriadne vypočutia a uzdravenia.
O mimoriadnych udalostiach spojených s ikonou svedčí vzácny dokument, list pápeža Pia VI. z 30. júna 1779, v ktorom sa hovorí o udelení plnomocných odpustkov pre chrám v Šašovej na 7 rokov. V prvej polovici 19. storočia sa kvôli veľkej vzdialenosti pôvodného chrámu od obce obyvatelia Šašovej rozhodli postaviť nový murovaný chrám priamo vo farnosti.
Výstavba nového Chrámu Zosnutia presvätej Bohorodičky v Šašovej bola ukončená v roku 1842 a súčasne bol do nej prenesený aj zázračný obraz. Odvtedy každoročne oficiálne prichádzali do Šašovej pútnici v deň sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky ku vzácnej ikone.
tags: #bardejov #chram #zosnutia #bohorodicky #gps