Beckov: História Kostola svätého Štefana a jeho význam

Beckov, malebná obec s bohatou históriou, je známa nielen svojím majestátnym hradom, ale aj sakrálnymi pamiatkami. Medzi ne patrí aj kláštorný kostol, ktorý je svedkom mnohých historických udalostí a architektonických zmien.

Hrad Beckov dominuje krajine a pripomína bohatú históriu regiónu.

História Beckova a jeho pamiatok

Hrad Beckov má strategický význam už od 13. storočia. V druhej polovici 14. storočia sa na Beckove objavujú Štiborovci, ktorí patrili k najmocnejším rodom Uhorska. Na prelome 14. a 15. storočia hrad prešiel honosnou prestavbou. V polovici 16. storočia bol hrad opevňovaný kvôli tureckému nebezpečenstvu. Po vymretí Bánffyovcov v roku 1646 začal hrad chátrať a požiar v roku 1727 zničil väčšinu budov.

Kláštorný kostol v kontexte beckovských slávností

V dňoch 16. - 17. augusta sa v Beckove konajú slávnosti, ktoré návštevníkov prenesú do obdobia stredoveku. Súčasťou programu sú rytierske turnaje, stredoveká módna prehliadka, dobové tance a stredoveká hudba. Okrem toho je pripravený bohatý sprievodný program, vrátane jarmoku ľudových remesiel, výstavy fotografií o Beckove, stredovekej kuchyne, lukostreľby a ďalších atrakcií. Počas beckovských slávností má kláštorný kostol významné miesto v programe.

Hrad Beckov - Beckovský hrad - Vyletik.eu

V sobotu sa konajú rôzne vystúpenia a programy na hrade Beckov, vrátane historického šermu, dobových tancov a hudby. V nedeľu je na programe koncert vážnej hudby v kláštornom kostole, čo pridáva na kultúrnej rozmanitosti podujatia.

Program slávností v Beckove (príklad z roku 2008)

Podujatia, ktoré sa konali v Beckove v auguste 2008:Sobota 16. augusta:
  • 10:00 - Ekumenická bohoslužba vo Farskom kostole sv. Štefana
  • 11:30 - Otvorenie výstavy "Beckov v dejinách" v Múzeu - Kúrii Ambrovec
  • 14:00 - Slávnostný program "Moja rodná" pri pódiu pri parku
  • 18:00 - Tanečná zábava s DH Vlčovanka pri pódiu pri parku
  • 00:15 - Ohňostroj
Nedeľa 17. augusta:
  • 10:00 - Slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva v Kultúrnom dome
  • 14:00 - Koncert vážnej hudby Junior Brass Quintet v Kláštornom kostole
  • 14:00 - Vystúpenie dychovej hudby Gloria z Moravy pri pódiu pri parku
  • 17:00 - Priateľský futbalový zápas Beckov - Slavkov na ihrisku TJ Slovan Beckov
  • 19:00 - Country zábava s hudobnou skupinou Whippingtop pri pódiu pri parku
Program na hrade Beckov:Sobota 16. augusta:
  • 10:00 - Skupina historického šermu Bergfrit
  • 10:30 - Dobové tance skupiny Galthilion
  • 10:45 - Palné zbrane stredoveku I, nádvorie hradu
  • 11:00 - Skupina dobovej hudby
  • 11:15 - Skupina historického šermu Berezum
  • 12:00 - Dobové tance skupiny Galthilion
  • 12:15 - Palné zbrane stredoveku II, podhradie
  • 12:30 - Skupina dobovej hudby
  • 13:00 - Rytier Stibor a jeho družina - začiatok sprievodu
  • 14:00 - Sprievod v obci, pozdrav obci Beckov
  • 15:30 - Prepad hradu a hájenie brány - Bitka o bránu
  • 16:00 - Skupina historického šermu Spiculatores
  • 16:30 - História odievania, dobová módna prehliadka
  • 17:00 - Prepad hradu a hájenie brány - Bitka o bránu (opakovanie)
  • 17:30 - Skupina dobovej hudby
Nedeľa 17. augusta:
  • 13:00 - Zbrojnoši šermujú I
  • 15:00 - Zbrojnoši šermujú II

Ďalšie zaujímavosti v okolí Beckova

Okrem hradu a kláštorného kostola ponúka okolie Beckova aj ďalšie zaujímavosti:
  • Múzeum v Kúrii Ambrovec: Expozícia o histórii hradu Beckov a jeho zakladateľovi Ctiborovi.
  • Starý Tekov: Obec s bohatou históriou, kde sa nachádzajú zvyšky slovanského hradiska a stredovekého kláštora.
  • Drevené kostolíky: Park miniatúr drevených kostolíkov Slovenska.

Kostol sv. Štefana v Beckove

Spomedzi pamätných miest obce vyniká katolícky kostol, ktorý bol postavený pred rokom 1300 na počesť kráľa svätého Štefana a dnes je pútnickým miestom na sviatok Panny Márie. Jednoloďový kostol je gotická kamenná stavba, ktorá bola prestavaná v 18. storočí. Na bočnom oltári vpravo je drevená socha Madony. K južnej časti lode je pripevnená kaplnka s klenutým otvorom. Kláštorný kostol v Beckove je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.

Kúria Ambrovec

Kúria Ambrovec sa nachádza v historickom jadre bývalého poddanského mestečka Beckov - dnes v nej sídli expozícia Trenčianskeho múzea. Šľachtická rodina Dubnických nechala v prvej polovici 17. storočia postaviť obdĺžnikovú dvojpodlažnú budovu v renesančnom štýle k zachovanému stredovekému hradbovému múru. Vo výstavných priestoroch si návštevníci môžu pozrieť archeologické nálezy hradu Beckov vrátane erbu vojvodu Stibora, ako aj gotické a renesančné dlaždice. Prezentáciu archeologických nálezov uzatvára veľkoplošný model zrúcaniny hradu Beckov.

Kúria Ambrovec, kde sídli expozícia Trenčianskeho múzea.

Hrad Beckov a Štibor zo Štiboríc

Hrad Beckov sa v pôvodných slovenských povestiach spája s menom Štibora zo Štiboríc (tiež Ctibor zo Ctiboríc, alebo Stibor zo Stiboríc). Dokonca ho vraj podľa jednej z nich dal tento významný veľmož postaviť pre svojho šaša za oddanosť a verné služby, keď na jednej z poľovačiek veľmi dobre zabával hostí. V skutočnosti bolo beckovské hradné bralo osídlené už od čias praveku. Hradné bralo sa nachádza v obci Beckov, ktorá sa rozprestiera na východnej strane Váhu, severovýchodne od Nového Mesta Nad Váhom a juhozápadne od mýtami opradeného Trenčína. Z tejto skutočnosti vyplýva, že hrad Beckov nedal postaviť Štibor zo Štiboríc. Dostal ho od uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského v roku 1388. S týmto mužom sa však spája najvýznamnejšie obdobie v dejinách hradu, keď bol obľúbeným veľmožom kráľa Žigmunda. Štibor zo Štiboríc bol pôvodom Poliak a patril k najbohatším oligarchom vo vtedajšom Uhorsku.

Osídlenie Beckovského hradného brala

Včasnostredoveké sídlisko bolo na skalnej vyvýšenine. Bolo postavené na mieste, kde bol v neskorších obdobiach stredoveku vybudovaný kamenný hrad. Počiatky kamenného hradu siahajú najneskôr do 13. storočia a jeho zvyšky sa v súčasnosti vypínajú nad obcou. Táto lokalita bola systematicky skúmaná pod vedením pracovníčok Pamiatkového ústavu Slovenskej republiky M. Kodoňovej a Š. Tóthovej. Včasnostredoveké opevnené slovanské sídlisko ako jedno zo strategicko-vojenských strážnych bodov na strednom Považí vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou v druhej polovici 9. storočia. Rozprestieralo sa približne na celej ploche neskoršieho stredovekého hradu z 13. - 18. storočia o rozlohe 1,45 ha s najvyššou nadmorskou výškou v severozápadnej časti brala - 253 m. Včasnostredoveké hradisko počas vlády Slovanov nebolo významnejším politicko-spoločenským centrom.

Beckovské opevnené sídlisko malo predovšetkým dôležitú vojensko-strážnu funkciu vďaka dobrej strategickej polohe, ktorá bola v patričnej miere využívaná aj v ďalších obdobiach. Plnilo úlohu výnimočnej pevnosti, chrániacej vstup do oblasti spravovanej "trenčianskym" územnosprávnym včasnostredovekým centrom vo veľkomoravskom a poveľkomoravskom období. Tento veľkomoravský trenčiansky územný celok kontinuálne tvoril základ kastelániu "Trecen". Budúceho trenčianskeho komitátu v Uhorskom kráľovstve. Nálezy keramiky a zvyškov obytných objektov tiež potvrdzujú, že tu bolo včasnostredoveké slovanské výšinné sídlisko, ktorého počiatky zasahujú do druhej polovice 9. až prvej polovice 10. storočia. Výšinné, s najväčšou pravdepodobnosťou opevnené sídlisko, tu vznikalo vo veľkomoravskom období. Kontinuita osídlenia tu jednoznačne pretrvávala od veľkomoravského obdobia cez poveľkomoravské obdobie, vpád Maďarov, počiatky uhorského štátu až po zánik hradu začiatkom 18. storočia.

Anonymova kronika a Beckov

Práve s poveľkomoravským časovým horizontom môžeme dať do súvislosti správu kronikára Bela III. magistra P. tzv. Anonyma. Pochádza z prelomu 12. a 13. storočia a hovorí o dobytí hradov Šintava, Hlohovec, Trenčín, Bana a Blundus staromaďarskými vojenskými družinami v čase ich príchodu do Karpatskej kotliny. Prostredníctvom jazykovej interpretácie maďarského názvu pre Beckov - "Blondóc", môžeme v Anonymovej kronike spomínaný castrum Blundus stotožniť s beckovským skalným ostrohom s veľkomoravským a poveľkomoravským výšinným sídliskom, kde neskôr vznikol hrad z 13. - 18. stor. Dokazuje to množstvo nálezov z veľkomoravského a poveľkomoravského obdobia, ktoré sprostredkovane vypovedajú, že v tom čase tu opevnené sídlisko existovalo. Blundus teda môžeme dať do súvislosti s beckovskou hradnou vyvýšeninou.

Archeologické nálezy v Beckove

Pokiaľ ide o ostatné archeologické nálezy z priestoru Beckova, je potrebné spomenúť nález sídliska v časti Sady - keramika pražského typu z obdobia konca 5. stor. až polovice 7. storočia, z obdobia prenikania slovanského obyvateľstva. Našla sa tu obytná polozemnica s pecou s kupolou z lomového kameňa, keramika bola ručne modelovaná. Druhý nález je z konca 7. a zač. 8. stor. - ide o jamu a studňu hlbokú 295 cm s priemerom 205 cm a tretí nález je z prelomu 9. a 10. stor. - 8 objektov (polozemnica, sídliskové jamy s keramickými nálezmi. Archeologický výskum Beckovského hradu potvrdil existenciu vyspelého veľkomoravského sídliska na hrade s bohatým nálezom keramiky. V lokalite juhozápadne od poľnohospodárskeho družstva sa našla v r. 1975 zničená slovanská osada. Aj v obci , ulice Slnečná a Zelená , sa našli pozostatky polozemníc, keramika, železný nôž a stratený meč. Za skalicami sa našli v r. 1983 doklady osídlenia z obdobia 10.

Prehľad historických pamiatok na Slovensku

Pamiatka Popis
Zrúcaniny hradu Veľký Kamenec Hrad postavený v 13. storočí, zbúraný v roku 1672.
Kaštieľ v Markušovciach Kaštieľ postavený v rokoch 1619-1641, s barokovými úpravami z 18. storočia.
Bzovícky kláštor Kláštor založený okolo roku 1130, prestavaný na protitureckú pevnosť v 16. storočí.
Štátne divadlo Košice Divadlo postavené v štýle eklektizmu s prvkami neobaroku a secesie v roku 1899.

tags: #beckov #kostol #sv #stefana