Každý z nás niekedy zhrešil. Existuje však spôsob, ako sa zbaviť hriechu, byť oslobodený a očistený - je to skrze Božiu milosť. Táto milosť nám prináša odpustenie. Boh je vždy pripravený odpustiť. Odpúšťa rýchlo a s ľahkosťou. Keď vyznáš svoje hriechy Bohu, on ti ich odpustí, očistí ťa a dá ti slobodu. Nie je lepší pocit, ako vedieť, že ti bolo odpustené.
„Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi.“
Spoločne budeme objavovať, ako prijímať Božie odpustenie a ako odpúšťať druhým.
Podstata hriechu a potreba odpustenia
Každý človek na zemi zhrešil proti Bohu. Hriech prebýva v ľudskom tele od narodenia a je viac než isté, že skôr či neskôr nejaký hriech spácha. Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a nieto v nás pravdy. Pokiaľ trváš na tom, že ty žiaden hriech nemáš, ani si nezhrešil, Boh ti nevie pomôcť. Musíš uznať, že hriech je zlý a ty si zhrešil. Ak svoj hriech vyznáš Bohu, hneď ti ho odpustí. Boh Ťa miluje a chce mať s tebou trvalý, neporušiteľný vzťah.
Prekážky v prijímaní Božieho odpustenia
Niektorí ľudia sa neustále zameriavajú na svoj hriech. Pripadajú si nehodní prijať Božie odpustenie, a to aj napriek tomu, že už oľutovali svoje hriechy. Ale Biblia hovorí, že my sme sa stali v Ježišovi Kristovi spravodlivosťou Božou. Preto môžeme smelo prichádzať do jeho prítomnosti, aby sme prijali milosrdenstvo, milosť a pomoc v pravý čas.
Odpustenie ako rozhodnutie
Odpustenie je rozhodnutie. Ide o záležitosť vôle, nie pocitov. Nemusíš sa cítiť na odpustenie, stačí chcieť. Je to jednoduché. Ide o skutok vôle a vyslovenie pier. Buď špecifický. Pomenuj konkrétneho človeka a konkrétnu záležitosť.
Boh nie je pôvodcom zla
Mnoho ľudí obviňuje Boha z nešťastí, ktoré sa dejú na zemi. Tvrdia, že On zapríčiňuje nehody, prírodné katastrofy, búrky, zemetrasenia, potopy, choroby či smrť milovaných. Boh však nie je zodpovedný ani za jednu z týchto vecí a On nie je autorom ani jednej z nich. Sú následkom zlyhania človeka. Predtým, než Adam zhrešil, nepoznal žiadnu chorobu. Zem nebola prekliata. Boh ale prišiel s riešením. Poslal svojho Syna, aby skazil skutky diablove. (1Jn 3:8) Neprišiel zahubiť ľudské duše, ale zachrániť. „Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil.
Dôležitosť odpúšťania druhým
Ak sa v tvojom živote vyskytnú prekážky, ktoré ti bránia napredovať, bariéra stojí na tvojej, nie na Božej strane. V podobenstve o neodpúšťajúcom sluhovi čítame varovanie pred následkami, ktoré nasledujú po zlyhaní v odpustení iným. Ježiš nám v „Pánovej modlitbe“ povedal, aby sme odpúšťali tým, ktorí sa proti nám previnili. A hneď za modlitbou čítame Ježišov komentár: „Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec.
Buď k sebe úprimný. Ak je niekto, komu si ešte neodpustil, urob tak a buď slobodný. Pokonaj sa rýchlo so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste. Ak odpúšťame druhým, súčasťou odpustenia je zabudnúť. Odpúšťajme tak ako Boh, ktorý viac nespomína na naše neprávosti a vzdialil ich od nás, ako je vzdialený východ od západu. Ak sa aj na niekoho právom nahneváš, nenechaj to v sebe zakoreniť. Buď rýchly odpustiť. Neodpustenie je hriech a hriech nás oddeľuje od Božej prítomnosti.
Moc modlitby viery
V Markovom evanjeliu čítame o moci modlitby viery, ktorá vie pohnúť dokonca aj horou. „Preto vám hovorím: Všetko, o čo sa modlíte a prosíte, verte, že ste dostali a budete mať.“ Nie je to úžasné?
Biblické citáty o odpustení
Ježiš zdôrazňuje dôležitosť odpustenia v Matúšovom evanjeliu:
- Matúš 6:14-15: "Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani vám váš nebeský Otec neodpustí vaše previnenia."
- Matúš 18:21-22: "Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: „Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem."
Tieto citáty poukazujú na to, že odpustenie nie je jednorazový akt, ale neustály proces. Ježiš učí, že máme odpúšťať bezhranične, tak ako nám odpúšťa Boh.
Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi
Ježiš v Matúšovom evanjeliu (18:23-35) rozpráva podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi, aby ilustroval dôležitosť odpustenia. Príbeh hovorí o sluhovi, ktorému kráľ odpustil obrovský dlh, ale tento sluha odmietol odpustiť malý dlh svojmu spolusluhovi. Kráľ sa rozhneval a potrestal nemilosrdného sluhu.
Toto podobenstvo zdôrazňuje, že ak nám Boh odpustil náš obrovský dlh hriechov, mali by sme byť ochotní odpustiť aj my malicherné previnenia našich blížnych.
Ježiš tam rozpráva, že bol dlžný 10.000 talentov. Od neho sa nečakalo, že bude odpúšťať, kým mal ten dlh. Ale keď mu bol odpustený, tak hovoril: Nemal si sa aj ty zľutovať, keď som aj ja tebe odpustil? My, ty aj ja, sme v tejto situácii. My máme svoj najväčší dlh v odpustení. Ak ste kresťania, tak váš najväčší dlh, váš večný dlh, nezaplatiteľný dlh bol odpustený. Teraz je otázka, čo my budeme robiť ďalej.
Možno by sme mali chuť to - „ako aj my“ - vyškrtnúť. Odpusť nám a dosť. Ale nedá sa to odtiaľ vymazať. Odpusť nám, ako my odpúšťame. Ak my neodpúšťame, tak nemáme odpustené. Neodpustenie vedie k poviazanostiam a ja netvrdím, že všetky poviazanosti sú preto, že niekto neodpustil, ale stojí to za pozornosť. Súhlasíte? Nesmieme zabudnúť, že odpustenie nesmie byť individualistické, sebecké. Ak ja som dostal odpustenie, tak ho musím zdieľať so všetkými.
Praktické aspekty odpúšťania
Odpustenie nie je len teoretický koncept, ale má aj praktické dôsledky pre náš život. Zahŕňa:
- Dobroprajnosť: Odpustenie je dobroprajnosť voči človekovi zo srdca. Vzdávame sa osobnej pomsty a všetkých myšlienok na ňu.
- Neschvaľovanie hriechu: Odpustenie neznamená, že schvaľujeme hriech. Hriech je stále zlý a vyžaduje pokánie.
- Nezrušenie disciplíny: Odpustenie neznamená, že rušíme disciplínu alebo zákony. Ak niekto spáchal zločin, musí niesť následky.
- Rozhovor o veci: Odpustenie neznamená, že sa o veci nesmie hovoriť. Dôležité je, aby sme to, čo sme odpustili, nikdy nepoužili proti tomu, komu sme odpustili.
Úloha Ducha Svätého
Treba si dať pozor, aby sme nenahradzovali Ducha Svätého. Tu odporúčam dobre si všimnúť čo Ježiš hovorí v Jánovom evanjeliu v 16. kapitole: „No keď príde (Duch svätý) usvedčí svet pokiaľ ide o hriech, spravodlivosť a súd.“ My sa niekedy bojíme odpustiť, alebo správať sa slobodne voči človekovi, lebo si myslíme, že si bude myslieť, že to nebol ani hriech. Alebo chceme nahradiť Ducha Svätého a obviňujeme ľudí z hriechu tým, že im to neustále pripomíname. Nebuďte Duchom Svätým. Duch Svätý vie ako má ľudí obviňovať.
Záver
Nezabúdaj, že Boh odpustil tebe oveľa viac, ako ty budeš môcť kedy odpustiť. Nezabúdaj, že veľkosť Božieho odpustenia je taká veľká, že stačí na všetky ublíženia, ktoré sa ti stali. Nezabúdaj, že Boh chce odpustenie šíriť cez teba. Ak si dostal odpustenie, tak Boh ho chce šíriť ďalej. Nezabúdaj, že ako ty odpúšťaš, tak Boh odpustí tebe.
Kresťanské spoločenstvo, cirkev, by sme mohli definovať ako spoločenstvo, ktoré zdieľa Božie odpustenie. Keď bolo mne odpustené, máte všetci odpustené. Niet tu nikoho, od koho by som žiadal nejakú náhradu, ak mi niekto ublížil. To psychické oslobodenie skutočného odpustenia je v tom, že ste zabudli na to, že sa niečo stalo. Zabudli ste, že ste odpustili. Samozrejme, že často je to ťažké.
Ak si pamätáte a hovoríte, ja som ti už päť krát odpustil, prosím vás, nenazývajte to odpustenie. To je výsmech. Nemôžete si pamätať, koľkokrát ste odpustili. Hovorím o bežných, každodenných ublíženiach, kde si uvedomujem, že Boh mne odpustil a ja to vraciam iným. Ale môžete namietnuť, že niektorí sú takí hriešnici, že nie je možné im odpustiť. Súbjektívne je každý z nás najväčší hriešnik. Iba Boh môže porovnávať naše hriechy. Ak začneš porovnávať svoje hriechy s niekým iným, nevieš, čo ti Boh odpustil.
Boh túži odpúšťať
Tretia časť odpúšťania je problém citový. Odpustenie a citový zážitok. Keď chcem odpustiť, ale neviem to prežiť. Neustále to bolí. Hovorím: Pane odpúšťam, odpúšťam, ale keď si na to spomeniem, tak ma zaplaví vlna bolesti, trápenia a ľútosti. Čo s tým? Otázka spravodlivosti je v tom náročná. Odpustenie nesmie znamenať schvaľovanie hriechu. V Liste Rimanom v 1. kapitole je napísané, že niektorí ľudia nielenže robia hriech, ale ho aj schvaľujú iným. Odpustenie nesmie znamenať schvaľovanie hriechu.
Opačná strana odpúšťania je, že keď odpúšťame, tak sa musíme vzdať odsudzovania ľudí. Odpustenie je dobroprajnosť voči človekovi zo srdca. Neznamená to, že ste mu odpustili hriech v tom zmysle, že už nemusí robiť pokánie, alebo že to môže robiť ďalej. Ale ste voči nemu dobroprajný, vzdali ste sa osobnej pomsty. Všetkých myšlienok na pomstu proti tomu človeku ste sa vzdali. To je odpustenie. Neprehlásili ste ho za spravodlivého pred Bohom, na to nemáte právo. Vy môžete odpustiť to, čo urobil vám. Ak ste pokladníkom vo firme, nemôžete odpustiť dlžníkom, pretože ste pokladník. Ľudia nie sú dlžní vám, ale vašej firme. Ak som kresťanom a ľudia sú dlžní Bohu, ja nemôžem povedať, to nie je hriech, čo si urobil. Ale môžem byť dobroprajný.
Odpustenie nesmie znamenať zrušenie disciplíny. Niektorí rodičia si myslia, že keď deťom odpustia, že už nemusia dostať trest. To je absurdné. Ak Boh odpustí nejakému vrahovi, to ešte neznamená, že nedostane trest. Keď mu Boh odpustí, nezruší pozemský zákon. Odpustenie sa týka osobnej pomsty, mojich myšlienok, môjho vyrovnávania sa s niekým a týka sa predovšetkým večnosti. Ak spoločnosť má akosi existovať, tak odpustenie nemôže znamenať zrušenie disciplíny a zákonov.
Ale ak nedošlo pri odpustení k pokániu, tak si musíme dať pozor, aby sme nenahradzovali Ducha Svätého. Tu odporúčam dobre si všimnúť čo Ježiš hovorí v Jánovom evanjeliu v 16. kapitole: „No keď príde (Duch svätý) usvedčí svet pokiaľ ide o hriech, spravodlivosť a súd.“ My sa niekedy bojíme odpustiť, alebo správať sa slobodne voči človekovi, lebo si myslíme, že si bude myslieť, že to nebol ani hriech. Alebo chceme nahradiť Ducha Svätého a obviňujeme ľudí z hriechu tým, že im to neustále pripomíname. Nebuďte Duchom Svätým. Duch Svätý vie ako má ľudí obviňovať.
Odpustenie neznamená, že sa o veci nesmie hovoriť. Niekedy si myslíme, že ak sa niečo odpustilo, tak sa to už nesmie spomenúť. Ak sa nesmie o veci hovoriť, tak je tam urážlivosť. Odpustenie znamená, že to, čo si odpustil nikdy nepoužiješ proti tomu, komu si odpustil.
Nesmieme zabudnúť, že odpustenie nesmie byť individualistické, sebecké. Ak ja som dostal odpustenie, tak ho musím zdieľať so všetkými.
V konečnom dôsledku, odpustenie je kľúčom k uzdraveniu, pokoju a spáse.