Význam Vianoc: Hlbší Pohľad na Sviatky Lásky a Nádeje

Kde bolo tam bolo, boli raz jedny Vianoce. Vlastne neboli jedny, bola ich celá kopa. Boli slovenské, české, anglické, ruské, americké, africké a kadejaké, od výmyslu sveta. Vieš prečo? Lebo sú naozaj vymyslené. Každá krajina oslavuje Vianoce pre svoj vlastný význam, v rôznych dátumoch a najdôležitejšiu rolu zohráva náboženstvo.

Vianoce sú jedným z najvýznamnejších sviatkov v kresťanskom kalendári, ktorý oslavuje narodenie Ježiša Krista. Tieto sviatky majú pre veriacich hlboký teologický, duchovný a kultúrny význam.

Ježišovo narodenie je také dôležité, že od neho odvodzujeme celý náš letopočet. T. j. prvý rok od jeho narodenia označujeme ako 1. rok po Kristovi (resp. 1. rok nášho letopočtu). Zdá sa však, že pri výpočtoch nastal omyl a že to bolo o 4 - 6 rokov skôr, ako si mysleli naši predkovia. Nevieme, ktorý rok to presne bol, a asi to nebolo ani 25. decembra. December je aj v Izraeli príliš chladný na to, aby v tom čase pastieri nocovali vonku s ovcami.

Vianoce si spájame s darčekmi a teplom domova počas tmavých zimných dní. Pôvodný význam Vianoc sa spája s narodením Ježiša.

A každý, kto má čo to o rôznych náboženstvách prečítané, naštudované, už chápe moju vetu o výmysle.

Milujem Vianoce, a o to viac, keď každý rok môžem svojim vedomím načrieť do ich tematiky hlbšie a hlbšie, vnímať a cítiť (pre mňa) ich nové rozmery. Som do atmosféry Vianoc ponorená od začiatku decembra a každý rok počas tohto čarovného 12.mesiaca nachádzam takmer každý deň niečo krásne a zázračné, poučné či šokujúce, čo celý rok driemalo pod perinou a žiada si svoju pozornosť.

Práve v týchto týždňoch, kedy vonku cítiť vôňu snehových vločiek, sa moje srdce roztápa pod akousi láskavou mäkučkou prikrývkou. Dokážem viac rešpektovať svoje a iných osobitosti, rozhodnutia, správanie, chápať viac niektoré súvislosti a dávať im význam či riešenia. Iste to bude aj energiou posledného mesiaca v roku, kedy ukončujeme jednu dekádu a začíname novú. Odprevádzame staré, vítame nové.

Niektoré veci sú na týchto zimných sviatkoch naozaj krásne a spájajú nás, no niektoré sú priam zdraviu škodlivé, život ohrozujúce a nemajú so sviatkami pokoja a radosti nič spoločné. Zamýšľam sa nad obyčajnou otázkou Prečo. Prečo Vianoce? Prečo dary? Prečo ryba a šalát? Prečo Ježiško či Mikuláš? Alebo Santa a Dedo mráz? Prečo tie všetky tradície, zvyky? Prečo koledy? Prečo to upratovanie?

Keď sa ma spýtali pred 20 rokmi, čo je najkrajšie na Vianociach, odpovedala som, že padá sneh a že príde Mikuláš a Ježisko. To o padaní snehu som mala ešte zo zdroja svojej detskej čistoty, kým som bola tak pevne spojená s prírodou, ako my všetci, kým sme ešte dietky. No tú, nanešťastie úspešne vytlačí výchova v dobe konzumu a figúrok v červených šatách so sobom a saňami.

Minimálne tri generácie ľudí vyrástli v pocite, že až na Vianoce si môžeme dovoliť niečo si želať a bude nám to splnené, akoby sme ostatné mesiace na to nemali právo. Akoby mal „Ježiško“ pre obdarúvanie dobrú náladu len v jeden konkrétny deň.

Z akejsi „lásky“ klameme deti odmalička akýmsi Ježiškom, ktorý potajme nosí darčeky, kým my večeriame. Vykresľujeme Ježiša ako starčeka, ktorý nosí na pleci vrece s hračkami a oblečením, na miesto toho, aby sme deťom od najútlejšieho veku vkladali do duše pravdu.

Pamätám si na jednu myšlienku, ktorú mi kedysi niekto povedal ako dieťaťu a s láskou ju posúvam ďalej.„Ježiško je láska, vďaka ktorej môžeš darovať darček niekomu, koho ľúbiš.“

Nebola vo mne spálená žiadna nádej v zázraky, lebo dieťa tieto súvislosti chápe a cíti omnoho viac jasnejšie než my, pardón za výraz, pokrivení dospelí. Všetky tie nezmysly vložené do detskej dušičky a mysle, sú síce pár rokov pekné a vyznievajú ako čarovné, ale neskôr im ich zoberieme, prestrieme na stôl holú pravdu a svet zázrakov sa pre nich šmihnutím veľmi zlého čarovného prútika rozplynie.

Nemusíme prečítať bibliu a chodiť do kostola, aby sme cítili veci také, aké sú, aby sme vnímali Boha ako našu najdokonalejšiu súčasť, energiu v nás a okolo nás. Nech si ho už každý nazýva ako chce. Neodsúvajme bokom vesmírne zákony, ktoré sa nepozerajú aký je dnes dátum, ktoré plnia priania na počkanie celý život, a vysielajú k nám zázraky denno-denne, len k nim zabúdame obrátiť našu pozornosť.

Pretože vďaka svetu reklám, narastajúcim egám, v zabudnutí ozajstného žitia, sme rok čo rok náročnejší, nielen v očakávaniach, ale aj v snahe obdarovať a dosiahnuť dokonalosť. Odsúvame nábytok, na ktorý sme rok kašľali a utierame za ním prach bez citu, ako so spusteným programom v počítači, nervózne frfleme 22.12. že ešte nemáme umyté okná a susedia už určite dávno zdobia stromček a vkladajú do vane kapra. 24.12. vešiame na stromček žiarovky a keď nesvietia, ideme si zlámať nohy na posledné otvorené trhovisko, lebo „Ježiško“ ku zhasnutému stromčeku nepríde a na instagrame by sme mali úbohú fotku.

Keď si spolu sadáme k štedrovečernému stolu, riešime dokonalosť prestretého obrusu a vyleštených príborov. Symbolicky prestrieme pre jednu osobu navyše a prisunieme prázdnu soličku, keby prišiel nejaký tulák a popýtal by jedlo. No skutočne by sme otvorili naše na trikrát zamknuté dvere a prichýlili by sme ho medzi seba?

Nejde o to, čo robíme, ale prečo to robíme. Či to vôbec vnímame, či nie sme len roboti, presne tak ako v škole, v práci, na ulici, v celom životnom kolotoči, ktorý nestíhame registrovať a nechce sa nám zamýšľať sa. Nadávame, čo všetko ešte treba urobiť, aby sme spĺňali požiadavky všetkých tých zvykov, ktoré ani nevieme prečo vlastne dodržiavame a 2.1 nastúpime do práce dvakrát tak nahnevaní a zúfalí, že sme si vlastne ani nestihli oddýchnuť, či využiť efektívne náš voľný čas.

Čo je podľa mňa podstatou Vianoc?

Predvianočné upratovanie, kupovanie darčekov, pečenie koláčov, prerezávanie jabĺčka, hádzanie orechov do kútov, kráčanie so sviečkou do prázdnych izieb, potieranie čela medom, všetky tie chody našej večere, omša v kostole, koledy atď atď. V rôznych kúskoch zeme iné zvyky, iný dátum, dokonca aj iný mesiac.

No podľa mňa je podstata Vianoc jediná. A môžeš byť prívržencom akéhokoľvek náboženstva, s akýmikoľvek Bohmi či spasiteľmi... Bude to znieť ako klišé, ale Vianoce nám pripomínajú, aby sme nezabudli na lásku. Aby sme ju násobili, cítili, rozdávali, zhmotňovali, premietali vo svojej duši, srdci a mysli ako dlhoočakávaný kinohit. Tie čarovné dni sa ju učíme o to viac vyžarovať vôkol seba, ďaleko až do rozľahlého vesmíru ako neprekonateľnú, jedinečnú energiu. Všetky čiastočky okolo našej matky Zeme sa nadšene túlia k sebe a podskakujú od radosti, že láska, ktorá bola našim prvotným darom pri narodení, je opäť vyzdvihnutá do popredia a my ju vyznávame všetkými možnými spôsobmi. Tak presne toto je tá podstata.

Napriek všetkým mojim slovám, v žiadnom prípade neodcudzujem žiadnu výchovu. Každý robíme vždy najlepšie ako vieme. Ak sa to raz naučíme robiť inak, a ja verím, že už k tomu spejeme, bude svet ešte krajším miestom. Možno, že už Vianoce ani nebudeme potrebovať, pretože budeme šťastní, kompletní, zahojení, uprataní a vedomejší. Zatiaľ si ich však ešte pekne nechajme, pretože si myslím, že napriek tomu bláznivému predvianočnému zhonu, nesú v sebe krásnu symboliku a každý rok urobia šťastnú nejednu rodinu, ktorá sa vtedy spojí a strávi pár neopakovateľných chvíľ. Naše telá dostanú zelenú pre oddych, práca jasnú stopku, rozmaznáme svoje chuťové poháriky a užijeme si viac času vo vyhriatych domovoch.

Pokojne dodržiavajme zvyky, ktoré nám vyhovujú, ktoré majú pre nás naozaj význam, ku ktorým nám prehovorí naša duša.

Ja milujem upratovanie, pretože zároveň upratujem aj sama v sebe a objavujem zaprášené veci na poličke, ktoré si bolo treba povšimnúť a zvážiť ich užitočnosť a dôležitosť. Tvoja suseda možno obľubuje zdobiť stromček, pretože každá ozdoba pre ňu niečo znamená. Na Štedrý deň ráno varíš vianočný punč, pretože sa zbehne celá rodina a susedia a ty v ich obklopení zažívaš harmonické momenty. Niekto spieva pred večerou koledy, pretože mu z duše hovoria texty piesní, ktoré potrebuje presne v tú chvíľu pretransformovať do zvučných tónov a zasadiť do seba ešte hlbšie. Iní zasa robia to, ďalší zasa hento.

Ak máš v niečom svoj vlastný zmysel, sú to tvoje pravé Vianoce.

Daruj si aspoň 5 minút pre seba a zamysli sa nad svojim významom Vianoc, tradícií a zvykov, ktoré s tebou rezonujú, či naopak, ktorých zmysel nechápeš a chceš tento rok urobiť niečo inak.

Na záver všetkým želám tie najkrajšie, najpohodovejšie sviatky. Nech ste obklopení ľuďmi, ktorých si prajete mať po svojom boku a nech cítite lásku a spokojnosť zo všetkých strán.

Vianoce sú jedným z najvýznamnejších sviatkov v kresťanskom kalendári, ktorý oslavuje narodenie Ježiša Krista. Tieto sviatky majú pre veriacich hlboký teologický, duchovný a kultúrny význam. Vianoce nie sú len oslavou narodenia Ježiša Krista, ale sú aj pripomienkou jeho spasiteľskej misie. Kresťania veria, že Ježiš prišiel na svet, aby priniesol spásu a vyhlásil Božiu lásku k ľudstvu.

Vianoce sa často spájajú s symbolikou svetla, ktorá predstavuje Ježiša ako svetlo sveta. V evanjeliu podľa Jána sa píše: „Ja som svetlo sveta. Kto ma nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života“ (Ján 8:12). Vianoce sú časom duchovného obrodenia a reflexie. Mnohí veriaci sa počas tohto obdobia zameriavajú na modlitbu, pôst a osobné zamyslenie.

Vianoce sú tiež časom, kedy sa rodiny zjednocujú a oslavujú spolu. Toto obdobie posilňuje rodinné väzby a vytvára pocit spoločenstva. Vianoce majú aj veľký kultúrny a spoločenský význam. Mnohé tradície, ako sú vianočné piesne, darovanie darčekov a vianočné večere, vychádzajú z kresťanskej viery a sú prenášané z generácie na generáciu.

Jedným z najdôležitejších aspektov Vianoc je aj dôraz na milosrdenstvo a dobročinnosť. Mnohí veriaci sa snažia počas sviatkov pomáhať tým, ktorí sú v núdzi, a to nielen darovaním peňazí, ale aj časom a láskou.

Pre veriacich môžu Vianoce predstavovať aj čas osobnej obnovy viery. Počas tohto obdobia sa môžu jednotlivci zamyslieť nad svojou duchovnou cestou a nad tým, ako môžu žiť svoje hodnoty a presvedčenia v každodennom živote. Vianoce sú obdobím, kedy sa kladie dôraz na pokoj a lásku.

Kresťanské učenie zdôrazňuje, že Kristus priniesol pokoj ľuďom a toto posolstvo sa snažia veriaci prenášať ďalej. Vianoce majú pre veriacich hlboký význam, ktorý presahuje iba oslavu narodenia Ježiša Krista. Tieto sviatky sú obdobím duchovného rastu, rodinnej jednoty, kultúrneho bohatstva a altruizmu. Pre veriacich sú Vianoce oslavou lásky, pokoja a nádeje, ktoré nám Kristus priniesol do našich životov.

Počas pochmúrnych týždňov koncom roka, keď nám ubúda svetlo a sem-tam zaháňame strach z tmy, môžu byť Vianoce dodaním odvahy. Nech nás posilní sviatok svetla a znovuzrodenia do nádeje, že môžeme zastaviť šíriacu sa mašinériu strachu a temnoty, ktorá sa valí Európou.

Tradičné vianočné zvyky, ktoré dodnes dodržiavame, vytvárajú most zo súčasnosti až do ďalekej minulosti. Nedajme si vziať naše tradície a korene. Keď si budeme sadať za sviatočný stôl, poďakujme za to, čo máme, a tešme sa, že nám na nebi svietia hviezdy a nad hlavami nelietajú vojenské bombardéry.

Vianočný stromček je azda najvýznamnejším symbolom Vianoc. Pod ním by nemal chýbať betlehem s jasličkami a Jezuliatkom, symbolom nádeje a lásky. „Vianočné symboly, predovšetkým jasličky a ozdobený stromček, nás privádzajú späť k istote, k radosti z vtelenia.

Spolu so stromčekom sú jasličky posolstvom nádeje a lásky. Sú jednoduchým a nádherným symbolom našej viery a nesmieme ho stratiť. Tradícia betlehemského svetla v Európe vznikla už v roku 1099, v období krížových výprav. Svoj sľub dodržal a na Vianoce v roku 1099 sa vrátil do Florencie so zapálenou sviecou, ktorej plamienok pochádzal z Betlehema. Sviecu umiestnili v kostole a odtiaľ si ostatní obyvatelia Florencie brali svetlo do svojich domovov.

„Vianočný strom evokuje znovuzrodenie, dar Boha, ktorý sa navždy spája s človekom,“ povedal pápež František pre Vatican News. Cirkev pôvodne videla vo vianočnom stromčeku „oprášený“ pohanský zvyk. V priebehu storočí sa jeho význam z kresťanského hľadiska vysvetľoval rôzne, napokon sa koncom 16. A tiež Krista ako stromu života. V našich končinách sa vianočný stromček udomácnil až v 19. storočí.

Slovenská pošta už ponúka deťom na výber, či napíšu svoje želania Ježiškovi alebo Santovi. Zdá sa, že konkurencia silnie, no väčšina Slovákov si ešte stále spája Vianoce s narodením Ježiša, alebo takzvaného „Ježiška“ pred 2000 rokmi. Pod jagavým stromčekom sa občas objaví aj malý „betlehem“, počuť vianočné koledy a mnohí by radi aj tento rok zašli na „polnočnú“- či už z hlbokého presvedčenia, alebo len kvôli atmosfére.

Vianoce majú v porovnaní s inými sviatkami stále jedinečné čaro. Väčšina z nás sa ich stále snaží oslavovať a pripomínať si hodnoty, ktoré si s nimi spájame. Pokoj, láska, čas s rodinou, snaha urobiť druhým radosť - to všetko nám ide počas Vianoc trochu lepšie ako inokedy. Zrazu sa nám darí na chvíľu spomaliť, byť spolu, mať sa radi. Aj keď nám to zväčša vydrží len jeden večer, je to pekné. Tieto hodnoty sú krásne a nie sú viazané len na kresťanskú tradíciu.

Podstatný rozdiel v tom, ako vnímame Vianoce a ich význam, však vyplýva z toho, ako presne chápeme vianočný príbeh. Je to historka, ktorá sa nás netýka? Dojímavá vianočná rozprávka? Alebo je to realita?

História Vianoc

Dnes máme viac dôkazov než kedykoľvek predtým, že Ježiš naozaj existoval. Presný dátum narodenia Ježiša Krista nie je známy. Tradície a historické informácie naznačujú, že sa narodil medzi rokmi 4 pred n. l. a 6 po n. l. v Betleheme. Tradične sa jeho narodenie slávi 25. decembra, nie je to však presný historický dátum narodenia Ježiša.

V tom čase jednoducho nebolo zvykom zaznamenávať takéto dátumy, keďže za dôležité sa pokladalo, čo daný človek vykonal, a nie to, kedy prišiel na svet. Historici sa tešia veľkému množstvu detailných záznamov o živote a pôsobení Ježiša Krista - nie veľa historických postáv z tej doby má tak detailne zdokumentovaný život ako práve on.

Ježiš Dnes

Keď Vianoce skončia, väčšinou necháme Ježiška v jasličkách a vrátime sa k našim „dospeláckym“ problémom. Je to veľká škoda, pretože Ježiš tiež vyrástol a riešil dospelácke problémy. A má k nim čo povedať aj v dnešnej dobe. Málokto toho zažil toľko, čo on: bolesť, sklamanie, zradu najbližších, krutú smrť. Napriek tomu bol pre ľudí okolo seba poslom lásky a nádeje.

Ježišovo učenie bolo revolučné, no na rozdiel od revolucionárov nikdy nenabádal ľudí k násiliu. Možno práve preto jeho posolstvo prežilo 2000 rokov a jeho narodeniny oslavujeme dodnes!

Keď sme pred skoro 25 rokmi rozbiehali prvú Dobrú novinu, chceli sme aj deťom pomôcť hlbšie prežiť sviatky Narodenia Pána cez konkrétne skutky lásky a dať im program na adventné stretká. Odvtedy máme iné Vianoce ako predtým. Ľudia potrebujú požehnanie a radi ho prijímajú do svojich domovov.

Naši malí koledníci vyprosujú požehnanie aj pre partnerov Dobrej noviny, čo si oni cenia rovnako alebo ešte väčšmi ako vyzbierané prostriedky podpory. V tomto roku som absolvoval duchovné cvičenia s témou „Múdrosť blahoslavenstiev“, v ktorých duchovný autor a jeden zo zakladajúcich členov Komunity blahoslavenstiev, otec Jacques Philippe priblížil posolstvo Vianoc nasledovne: „Blahoslavenstvá sú zasľúbenia šťastia, života, uzdravenia a slobody. Naplnenia túžob ľudí po opravdivom živote.

Boh hľadal ľudí a približoval sa im v starozákonných časoch a napokon k nám prišiel ako malé dieťa. Človek odpradávna túžil vidieť Boha, hľadieť naňho. Keď prvýkrát takýto okamih skutočne nastal, čo videl? Malé, krehké a bezbranné dieťa. Človek videl po prvýkrát osobne Boha a v tomto stretnutí sa ukázala úžasná Božia pokora. Boh sa nám stal úplne blízkym, zostúpil z trónu, aby s nami mohol hovoriť.

Avšak príbeh Vianoc nie je sentimentálny. „Lukáš opisuje príbeh Vianoc ako príbeh dvoch cisárov, ktorí sú navzájom rivali: Cisára Augusta, kráľa sveta, a Ježiša, novonarodeného kráľa v jasliach. Kým cisár vládne zo svojho paláca v Ríme, Ježiš nemá kde sa zložiť. Kým cisár uplatňuje tvrdo svoju moc, Ježiš je zavinutý v plienkach. Kým sa cisár obklopuje bohatými a múdrymi dvoranmi, Ježiš je obklopený zvieratami a pastiermi z poľa. A predsa, novonarodený kráľ je silnejší ako Augustus - čo je naznačené aj prítomnosťou armády anjelov nad Betlehemom. Všetky štyri evanjeliá rozprávajú o boji medzi svetskými silami a mocou Krista, ktorý kulminoval na kríži.

Rozlišovacím znakom Ježišovej vlády je láska, súcit, odpustenie a nenásilie - ale toto všetko nie sú veci pre sentimentalitu a dobré pocity. Často myslím na Vianoce už v marci, keď slávime sviatok Zvestovania Pána. Počatie Ježiša, Boha a človeka a očakávaného Mesiáša sa udialo podľa plánu Božej prozreteľnosti v tichu vďaka Máriinej poslušnosti voči Božej vôli. Aj veľký Boží plán bol postavený na jeho pochopení človekom a na jeho súhlase.

Ježiš prišiel, aby zmenil životy ľudí, no zmena nášho života nenastane naraz a raz navždy. Sme pozvaní hľadať novosť života s Ježišom po celý rok, každý deň. Je toho veľa, čo si pýta zmenu - v našom vnútri, v našich rodinách a komunitách, budúce lepšie a slušnejšie Slovensko, Európa ako náš spoločný priestor pre život. Keď sa vo Vianočnom období pridáme k nebeskému zástupu v speve „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“, spomeňme si na ľudí, ktorí pokoj nemajú.

Prajem všetkým čitateľom aj tvorcom a prispievateľom novín Slovo+, aby prežili naplno milosti Vianoc a aby objavili ich výzvu pre seba. Cez Vianoce sa niečo nové rodí aj v nás. To nové chce žiť a rásť počas celého nového roka, ktorý nám možno prinesie niečo radikálne nové. Prinesie nové príležitosti a výzvy. Prajem vám, aby ste ich dokázali uvidieť a prijať cez postoj viery, tak ako to vyjadril biskup Barron: „Viera je postoj dôvery v Božej prítomnosti. Viera je otvorenosť voči tomu, čo Boh zjaví, urobí a k čomu nás pozve. Tvoj život nie je o tebe. Nemáš nad ním kontrolu. Nie je to tvoj projekt. Lepšie povedané, ty si súčasť veľkého Božieho plánu. Toto veriť až do špiku kostí a konať podľa toho znamená mať vieru. Ak budeme fungovať z takejto transformovanej vízie, môžu sa stať úžasné veci, lebo sme sa odovzdali sile, ktorá už v nás pracuje a môže urobiť nekonečne viac ako my vieme chcieť alebo si predstaviť.

Tip odo mňa: Daruj si aspoň 5 minút pre seba a zamysli sa nad svojim významom Vianoc, tradícií a zvykov, ktoré s tebou rezonujú, či naopak, ktorých zmysel nechápeš a chceš tento rok urobiť niečo inak.

Ozaj, keď sme pri téme Vianoc. Ak si si práve uvedomila, že ešte ti chýba pre niekoho darček, skús pozrieť aj k nám do eshopu. Objednávky vykonané do 16.12. ešte stíhame odoslať tak, aby prišli do Vianoc. Navyše, k objednávkam nad 40 € ti pribalíme aj darček - taštičku. Som žienka, ktorá je neustále na ceste. Myslím na tej svojej, na ktorej sa denno-denne rozvíjam, rastiem, učím, pretože beriem život ako jednu nádhernú cestu a všetkých ľudí, ktorých stretávam ako svojich učiteľov či vlastné zrkadlá, ktoré mi často ukazujú práve to, čo nechcem vidieť. A tak sa najmä učím pozorovať seba aj všetko naokolo bez posudzovania a som pozorným žiakom života. Momentálne som v plnom nasadení v roli "maminky na materskej" a túto dovolenku si aj patrične užívam s dcérkou Elisou, ktorá je pre mňa stred vesmíru. Milujem prírodu, jej cyklickosť a neustále zmeny. Doma sa venujem už dlhšiu dobu joge a meditáciám, čo je pre mňa najdokonalejšie spojenie tela a duše. K tomu všetkému patrí aj zdravý životný štýl, ktorý som po rokoch dokázala uchopiť pomocou načúvania potrieb vlastného tela. Zbožňujem vlastné intuitívne varenie, bez receptov, podkladov, len tak z lásky. Súčasťou kuchyne sa nám stalo aj moje kváskovanie, v ktorom sa stále učím niečomu novému. Mojím celoživotným zámerom je Vedomý Život, také to známe obohraté klišé - TU a TERAZ. Myslím si, že nič a nikto nie je dokonalý.

tags: #nadej #vianoce #text