Slovensko sa môže pýšiť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktorého súčasťou sú aj kláštory. V tomto článku sa zameriame na dva významné kláštory - Jasovský kláštor a Červený Kláštor, ktoré ponúkajú pohľad do minulosti a zároveň slúžia ako múzeá a kultúrne centrá.
Jasovský kláštor
Premonštrátsky kláštor v Jasove patrí popri Jasovskej jaskyni, Jasovskom hrade a Jasovskej skale k najväčším zaujímavostiam obce. Súčasťou kláštora je tiež jedna z najvzácnejších knižníc na Slovensku s približne 80 tisíc zväzkami historických kníh. Barokový kostol sv. Jána Krstiteľa je dominantou celého areálu.
Prvá známa písomná zmienka o Jasovskom prepošstve je z roku 1234, ale vieme, že jeho história je ďaleko staršia. Svedčí o tom aj fakt, že keď kráľ Belo IV. sa po tatárskych vpádoch v roku 1255 pobýval v Turni, navštívil ho jasovský prepošt Albert, aby v mene konventu vyhlásil, že počas tatárskych útokov im zhoreli listiny kláštora a požiadal kráľa o potvrdenie ich výsady, ako aj výsady ich ľudí novou listinou.
Belo IV. ešte v tom roku vystavil listinu, ktorá sa v súčasnosti považuje za zakladajúcu listinu prepošstva. Prvá písomná správa z roku 1234 hovorí, že kláštor v Jasove bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a listina sa zachovala v tzv. ninivskom protokole. V tom čase bol kláštor v Jasove fíliou kláštora sv. Jána Krstiteľa v Loraine.
V spomínanom dokumente z roku 1255 sa uvádzajú hranice územia kláštora takto: na juhu susedí zo zemami kráľovských povozníkov v Moldave, odkiaľ prekročiac rieku Bodvu smerujú na západ južne odo dediny Debraď a odtiaľ ďalej západným smerom až k prameňom Bodvy. Odtiaľ idú k rieke Smolník a k Hnilcu a proti prúdu potoka Borna sa vracajú na vrchy Holice a smerujú k hornému toku rieky Ida. V tomto čase na danom území existovali dediny Jasov, Debraď, Olšovany, Rudník, zem Nyhatateluke a dedina Myhluk. Táto sa nachádzala južne od Rudníka.
Jasovské prepošstvo postupne získavalo aj ďalšie majetky. Napríklad v roku 1255 aj časť dediny Geča, potom aj Pereču, Počim, Počaj, Moneykeddy, Neštu a zem Abdreja v Gemerskej stolici. V roku 1262 k nim pribudla zem Kércs na juhu Abaujskej stolice, čo však získali výmenou za Pereču, ktorú ml. kráľ Štefan daroval obci Buzica. V 16. storočí získal kláštor aj polovicu Jasovskej Novej Vsi.
Keď im kráľ Ladislav IV. odobral časť územia pri rieke Hnilec a nijako to nekompenzoval, v roku 1289 sa v Spišskej kapitule sťažoval jasovský prepošt Vigand. Preto nový kráľ Ondrej III. v roku 1290 poskytol Jasovskému premonštrátstvu ďalšie výhody a privilégia. Ľudí patriacich pod kláštor oslobodil spod právomocí županov, takže poslúchali už len príkazy cirkvi.
Kláštor získal aj privilégium, podľa ktorého všetku rudu s výnimkou striebra môžu dať ťažiť za prenájom podnikateľom bez akýchkoľvek odvodov komorným grófom. V tom čase sa na kláštornom území nachádzalo zlato, železo, olovo a cín. V roku 1332 kráľ Karol ohraničil chotár nového banského mesta Smolník, pričom zabral aj časť územia patriaceho kláštoru. Zato v roku 1358 Jasovské prepošstvo dostalo aj povolenie na ťažbu striebra od kráľa Ľudovíta Veľkého.
Dňa 26. januára 1436 kráľ Žigmund udelil prepoštovi Stanislavovi, aby dal budovu prepozitúry opevniť ako hrad. To poslúžilo ako pevnosť v časoch, keď o nástupnícke kráľovské práva Ladislava Pohrobka bojovali na tomto území vojská Jána Jiskru. Napriek fortifikácii vojská Jána Jiskru kláštor dobili a držali ho až do roku 1447. Ďalší úspešný útok na kaštieľ podnikol v roku 1455 kapitán vojsk Jána Jiskru, ktorý sa menoval Ján Talafús.
Od roku 1511 na základe súhlasu pápeža prepošta kláštora menovalo mesto Košice. Po bitke pri Moháči (1526) však ostal kláštor opustený. Počas kuruckých povstaní kláštor vypálili vojská Imricha Tököliho v roku 1685. Opravil ho Juraj Fenesi v rokoch 1687-1699, ktorý bol posledným necirkevným vlastníkom časti kláštora.
Kráľ Leopold však v rámci svojich svojráznych reforiem nechal previesť Premonštrátsky kláštor v Jasove do majetku kláštora v Pemeku a ten ho v roku 1700 predal premonštrátom z kláštora v Louke, za čo získal 140 tisíc zlatých. Jasovský kláštor teda po čase opäť osídlili premonštráti, ktorí sem prišli z Čiech. Odtiaľ prišiel v roku 1745 aj legendárny Ondrej Sauberer, ktorý nechal postaviť kláštor v neskorobarokovom slohu, čo je sloh súčasný. Sauberer zároveň pozdvihol hospodársky život nielen kláštora, ale i celej obce.
V roku 1774 sa dokonca stal dvorným radcom cisárovnej Márie Terézie. V tereziánskej éry sa však premonštráti dlho netešili, pretože syn cisárovnej Jozef II. kláštor zrušil. Situácia sa zmenila až rozhodnutím cisára Františka I. v roku 1802. Mnísi sa mohli do kláštora vrátiť, našli ho však zničený a z veľkej časti vyhorený. I tak ho obnovili, ba založili aj filiálky v Debradi, Rudníku a vo Vyšnom Medzeve.
Na konci 19. storočia rád premonštrátov patril medzi významných podnikateľov nielen v regióne. V Jasove prevádzkovali výrobu rúr, mali tu aj manufaktúru na výrobu kachličiek, tehelňu, tlačiarne a parnú pílu. Ďalším podnikateľským subjektom prenajímali hutu na spracovanie rúd a výrobu kovov, rudné bane, kameňolom s ťažbou mramoru, hámor a mlyny. Kláštoru zároveň patrila poľnohospodárska pôda o výmere cca 23 tisíc hektárov.
Veľký zlom nastal v roku 1950, keď mnísi museli opustiť kláštor na celých 40 rokov. Od roku 1960 slúžil ako sociálny ústav. Súčasný neskorobarokový charakter kaštieľ dostal v štyridsiatych rokov 20. storočia a jeho autorom je viedenský architekt Anton Pilgram. Pri plánovaní stavby sa pohral trochu aj so symbolikou. V kostole sv. Jána Krstiteľa sa okrem vzácnych sôch Jána Antona Kraussa a obrazov nachádzajú aj unikátne fresky Jána Lukáša Krackera. Tie boli počas požiaru v roku 1970 poškodené, avšak v roku 1991 ich opravili poľskí reštaurátori.
Súčasťou areálu sa stala baroková záhrada, údajne ide o jedinú záhradu v barokovom štýle na Slovensku, ktorá ostala zachovalá dodnes. Práve v 18. storočí bolo zakladanie veľkých ozdobných záhrad, parkov a arborét veľmi populárne. Kláštor patrí Premonštrátskemu radu, teda rímsko-katolíckej cirkvi.
Z kláštora je vo vyhradenom čase verejnosti prístupný kostol sv. Jána Krstiteľa, záhrada, knižnica a iné výstavné miestnosti, a to formou vstupu so sprievodcom počas letnej turistickej sezóny. Návštevné dni sú v utorky až soboty od 09.00 do 14.40. Mimo letnej turistickej sezóny je možné prehliadku absolvovať po telefonickej dohode. Vstupné na osobu 10 eurá, žiaci a študenti, dúchodca, ZŤP 5 euro, žiaci od 16r.
Jasovský kláštor
Aktuálne informácie z Jasovského kláštora
- Reštaurátorské práce sú realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, cez program Obnovme si svoj dom - podprogram Obnovme si svoj dom 1.5-Komplexná obnova národných kultúrnych pamiatok s prioritou obnovy a ochrany.
- Prebieha výroba dvoch vitrín na vystavenie liturgických paramentov spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom cez Projekt KSK ,,Výstava liturgických paramentov“.
- Reštaurovanie začalo v mesiaci apríl na vonkajšej fasáde predstúpeného stredného rizalitu (časť knižnica) na severnej strane objektu kláštora premonštrátov v Jasove.
Otváracie hodiny:
- Počas sezóny (16. mája do 15. septembra): utorok - sobota od 10.00 hod. do posledného vstupu.
- Mimo sezóny (1. októbra do 15. mája): po dohode.
Kráľ s havranom v erbe 🐦⬛ Dejepis 7
Červený Kláštor
Zažite duchovný pokoj v bývalom kartuziánskom kláštore, ktorý je jedným z najvýznamnejších svojho druhu na Slovensku. Očarí vás svojou bohatou históriou a jedinečnou architektúrou. Kláštor pôvodne slúžil reholi kartuzianskych, neskôr kamadulských mníchov.
Muzeálna expozícia tu bola sprístupnená v roku 1993 po celkovej rekonštrukcii objektu. Približuje históriu a kláštorný život spomínaných rádov a vzácne umelecko - historické pamiatky z Červeného Kláštora, ale aj z celej oblasti severného Spiša. Jeho bohatú históriu možno podľa bývalých vlastníkov rozdeliť do štyroch období:
- 1330 - 1567: kartuziánsky kláštor
- 1569 - 1710: kláštor v majetku svetského panstva
- 1711 - 1782: kamaldulský kláštor, Kongregácia Monte Corona
- od roku 1782: kláštor v majetku cirkvi a štátu
Červený Kláštor
Rekonštrukcie a expozície
Rozsiahla stavebná rekonštrukcia areálu kláštora sa uskutočnila v rokoch 1956 - 1966 a čiastkovo pokračovala do 80-tych rokov 20. storočia. V roku 2007 bola ukončená 1. etapa náročných reštaurátorských prác v kostole sv. Antona pustovníka a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície.
Prvú expozíciu v kláštore zriadilo Východoslovenské múzeum Košice a pre širokú návštevnícku verejnosť ju otvorilo 5. júna 1966. Objekty kláštora po veľkej rekonštrukcii slúžili najmä ako škola v prírode pre deti zo západného Slovenska, predovšetkým z Bratislavy. V rokoch 1999 - 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil Pamiatkový úrad SR a CYPRIAN, n.o.
Pozývame vás na prehliadky troch výnimočných pamiatok, kde sa spája história, duchovno a jedinečná atmosféra.