V Poprade a jeho okolí sa nachádza množstvo historických kostolov, ktoré svedčia o bohatej náboženskej minulosti regiónu. Tieto sakrálne stavby predstavujú významné kultúrne dedičstvo a lákajú návštevníkov svojou architektúrou a umeleckou výzdobou.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Poprade-Strážach
Až do roku 1946 bol Poprad len jedným z miest, ktoré dnes tvoria moderné, 53-tisícové mesto. Ďalšími dôležitými mestečkami boli dnešné časti: Matejovce (1251), Spišská Sobota (1256), Veľká (1268), Stráže pod Tatrami (1276) a rekreačná časť Kvetnica (1880). Najvýznamnejšou z týchto obcí bola Spišská Sobota, ktorá si udržala svoje prvenstvo až do konca 19. storočia. Stredoveké kostoly sa zachovali v ďalších mestských častiach mesta Poprad - Spišská Sobota, Veľká, Stráže pod Tatrami či Matejovce, ako aj v okolitých obciach Veľká Lomnica, Mlynica, Gánovce či Veľký Slavkov. Východne od mesta sa nachádza lokalita zaniknutej rotundy z 13. storočia.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v Strážach
Kostol sv. Cyrila a Metoda v Strážach pod Tatrami, známy aj ako Kostol sv. Jána Krstiteľa, bol postavený niekedy v 60. rokoch 13. storočia (obec sa spomína prvýkrát v roku 1268) ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou. Vznik: posledná štvrtina 13. Kostol postavili niekedy okolo roku 1280 ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou. Veľkou prestavbou prešiel začiatkom 60. rokov 14. storočia, kedy bola loď zaklenutá na jeden centrálny pilier, čím vzniklo terajšie dvojlodie.
Začiatkom 40. rokov 14. storočia bolo pôvodné presbytérium rozšírené polygonálnym ukončením a k severnej strene lode pristavali kaplnku. Okolo roku 1370 bola loď zaklenutá na dva desaťboké piliere, čím sa jej dispozícia zmenila na dvojlodie. Ďalšou prestavbou prešiel kostol aj koncom 15. storočia, kedy severnú kaplnku nahradila dvojpodlažná prístavba, ktorej horná časť, pôvodne prístupná z lode, slúžila zrejme ako oratórium. V 18. storočí bol celý objekt zbarokizovaný, pred južný portál doplnili predsieň a roku 1819 vstavali do západnej časti lode murovanú klasicistickú tribúnu.
V roku 1956 odkryli sondami stredoveké nástenné maľby na južnej stene severnej prístavby, ktoré zrejme tvoria súčasť christologického cyklu a pochádzajú cca z polovice 14. storočia. V období rokov 1575 až 1671 slúžil kostol tunajším evanjelikom. V 18. storočí sa uskutočnila veľká baroková prestavba, kedy pribudla severná sakristia a predsieň pred južným vstupom do lode (podľa iných zdrojov už v 17. storočí). Gotické okná boli zamurované a nahradené novými. V interiéri pribudla západná tribúna. Na túto obnovu prispel aj cisár Jozef II. V roku 1877 bol interiér kostola znova vymaľovaný, pričom premaľbe sa vyhlo len niekoľko stredovekých fresiek. V prvej polovici 20. storočia sa kostol nachádzal v zlom stavebnom stave. V 70. rokoch 20. storočia sa začalo s komplexnou obnovou stavby.
Kostol patrí pod tamojšiu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi ako filiálny chrám a je sprístupnený verejnosti. Po obnove je v dobrom stave. Kostol stojí v otvorenom areáli v centre mesta na Námestí sv. Egídia ako jedna z jeho neprehliadnuteľných dominánt.
Architektonické prvky a zaujímavosti
Kostol predstavuje výraznú dominantu námestia. Z ranogotickej stavby sa zachovala zbarokizovaná veža a obvodové múry lode s južným ústupkovým portálom (vstupnou bránou) - ku ktorej je pristavená prístavba s neskôr doplnenými spovedelnicami. Ten predstavuje krásnu ukážku ranogotického umenia. Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm. Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. storočia. Okrem základnej dispozície objektu sa z ranogotického obdobia zachovalo v exteriéri aj rozetové okno s kamennou kružbou na južnej strane lode a východné okno presbytéria.
V roku 1927 vybudovala Rímskokatolícka cirkev pri pôvodnom gotickom Kostole sv. Jána Krstiteľa zo 14. storočia kláštor pre rád redemptoristov. Námestie zdobí nádherná socha Immaculaty (1724 - 1730) zrekonštruovaná v roku 2005.
| Obdobie | Zmeny a udalosti |
|---|---|
| 60. roky 13. storočia | Postavenie kostola ako ranogotickej stavby |
| Začiatok 40. rokov 14. storočia | Rozšírenie presbytéria a pristavanie kaplnky |
| Koncom 15. storočia | Ďalšia prestavba kostola |
| 1575-1671 | Kostol slúži evanjelikom |
| 18. storočie | Barokizácia kostola |
| 1956 | Odkrytie stredovekých nástenných malieb |
Evanjelická cirkev v Strážach
Ako jedny z prvých na Spiši tu okolo roku 1527 začali prenikať myšlienky reformácie. Evanjelická cirkev a. v. v Strážach začala svoju činnosť s príchodom horlivého kňaza Juraja Leudischera, ktorý musel v roku 1527 odísť z Levoče. Neskôr (v roku 1575) dostali evanjelickí veriaci aj gotický kostol Jána Krstiteľa a 96 rokov sa v ňom konali služby Božie. Počas násilnej rekatolizácie evanjelikov cisársky generál Spork s vojskom im 3. apríla 1671 odobral kostol a až v roku 1694 dostali povolenie na stavbu drevenej modlitebne, ale bez farára. Súhlas mať i farára dostali Stráže v roku 1706. V tom období mali Stráže spoločného farára so Spišskou Sobotou Eliáša Frangusa.
Evanjelická cirkev bola v obci samostatná od roku 1792, keď sa prvým kazateľom stal významný spišský prírodovedec a šľachtic Samuel Augustiny ab Hortis, ktorý tu pôsobil v rokoch 1783-1792. Evanjelický klasicistický kostol bez veže s jednoduchou fasádou bol postavený v roku 1784 pod vedením murárskeho majstra Františka Bartla. Na pôdoryse obdĺžnika vytvorili vysoký zaklenutý priestor, do ktorého vložili obiehajúce empory. Stĺpový oltár, ktorého pozadie tvorí štvrtá empora, je ukončený tympanónom okolo Božieho oka a vyplnený obrazom Ježiša Krista, ktorého v Getsemanskej záhrade posilňuje anjel od Jozefa Caucika (Czauczika).
Evanjelický kostol v Poprade-Strážach
Výraznou osobnosťou evanjelickej cirkvi v Strážach bol Michal Holko, ktorý sa národne angažoval a po vzniku Československej republiky roku 1918 sa stal aj výpomocným profesorom na evanjelickom reálnom gymnáziu v Kežmarku. Politicky zastupoval spišských Nemcov. Po príchode sudetských Nemcov, vystúpil proti tomu a už sa viac neangažoval. Za to bol prenasledovaný. Strážania používali nemecký Tranoscius. Na konci vojny kvôli zložitej politickej situácii ostali Stráže bez svojho kňaza. Po vojne sa počet evanjelikov výrazne znížil. Slovenských a zbytok nemeckých evanjelikov spájala silná viera v Boha, odvaha a múdrosť, ktorá ich ani v ťažkých časoch nezlomila.
V roku 1946 nastúpil za farára do Popradu Mikuláš Adamčík, do jeho pôsobnosti patrili aj Stráže a Spišská Sobota. Zaslúžil sa o opravu všetkých troch kostolov a ich renováciu. Po ňom do duchovnej služby ev. a. v. cirkevného zboru nastúpil Ján Pavlovič, za ktorého pôsobenia sa konalo 6. novembra 1988 posvätenie obnoveného kostola a zvonice. Strážski evanjelici aj napriek nedostatku financií opäť dokázali svoju neoblomnú vieru v Boha v čase totality.
Ďalšia generácia evanjelických veriacich pod vedením Libora Bednára v súčasnosti opätovne zrekonštruovala chrám a zvonicu v Strážach. Pri veľkom požiari mesta v r. 1833 zhoreli spoločné zvony na veži rímskokatolíckeho kostola a o nové zvony, uliate na náklady evanjelickej cirkvi prišli v 1. svetovej vojne. Obec v r. 1930 odhlasovala stavbu zvonice s názvom Augustana oproti nemeckej evanjelickej škole. Zvon odlial majster Ján Gedeon v Prešove a má nápis: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.