História a architektúra Kostola sv. Anny v Dlhej Lúke

Dlhá Lúka je mestská časť Bardejova, ale aj názov obce v okrese Revúca. V tomto článku sa zameriame na sakrálnu históriu obce Muránska Dlhá Lúka a jej dominantu - Kostol sv. Michala Archanjela. Rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela sa nachádza v obci Muránska Dlhá Lúka. Bol postavený v 14. storočí v gotickom štýle.

Záznamy o obci Dlhá Lúka (Bardejov) pochádzajú už z roku 1278. Aj keď Dlhá Lúka je už dávno mestskou časťou Bardejova, Kostol sv. Je postavený v miestnej časti Dlhá Lúka. Klasicistický, postavený v rokoch 1825-26, svätyňa prestavaná a bočné kaplnky pristavané koncom 90. rokov 20. storočia.

V obci Muránska Dlhá Lúka sa nachádza aj baptistická modlitebňa z 30. rokov 20. storočia.

Poďme sa ponoriť do bohatej histórie a architektonického vývoja tohto významného kostola.

Kostol sv. Michala Archanjela bol v 18. storočí barokovo upravený a dnes je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka. Zariadenie v jeho interiéri pochádza z 19. a 20. storočia. Bol postavený v 14. storočí v gotickom štýle.

Rímskokatolícky kostol pôvodne vznikol ako malá kaplnka bez veže a bez múrovej ohrady. Kým, a kedy presne stavaná, nie je známe. Je však pravdepodobné, že svätyňa bola kamenná a zachovala sa do dnešnej podoby. Gotické fresky, ktoré určite zdobili vnútornú časť svätyne, ako v tom období bolo samozrejmé, sa nezachovali. Rebrová klenba svätyne je pôvodná. Neskôr bola kaplnka prestavaná na kostol.

Dôležitými historickými prameňmi sú kanonické vizitácie. Z kanonickej vizitácie z roku 1753 sa dozvedáme, že kostol bol kamenný, pričom svätyňa a sakristia boli zaklenuté klenbou, nie však chrámová loď, lebo tá bola pokrytá dreveným stropom. V kostole boli tri oltáre. Väčší z nich - hlavný - bol nový so sochami svätého Michala, Petra, Pavla, Barbory a Kataríny, ktoré boli pozlátené. Dva menšie - bočné - boli zdobené rôznymi obrazmi. V kostole bol tiež drevený chór, na ktorom bol umiestnený organ.

Okolo kostola sa nachádzal cintorín ohradený múrom, ktorý bol postavený v husitskom období (15. storočie), kedy Husiti stavali takého múrové ohrady okolo kostolov, aby z bezpečnostného hľadiska mohli v kostole nerušene čítať Božie slovo. Kostol bol bez murovanej veže. Túto nahrádzala drevená zvonica s tromi zvonmi. Vo vnútri kostola sa nachádzala kamenná krstiteľnica s medenou nádobou. Inventár kostola tvorili tiež strieborný kalich pozlátený s paténou a niekoľko kňazských rúch. Kostol bol zasvätený svätému Michalovi Archanjelovi.

V roku 1782 mal kostol nad svätyňou jeden zvon , upevnený pravdepodobne v drevenej vežičke nad svätyňou. Približne z tohoto obdobia pochádza aj kamenná veža pristavená ku kostolu a v nej boli upevnené dva zvony.

Väčšie opravy kostola boli urobené v roku 1950. Bola položená dlažba, mramorový obklad, bol zreštaurovaný oltár z mramoru a tiež prislúchajúce doplnky, pribudla nová krstiteľnica a drevená kazateľnica bola nahradená murovanou, zvonku obloženou mramorom.

Najstaršia správa o budove fary sa zachovala z roku 1753. V tomto čase fara bola drevená v zachovalom stave spolu s príslušnými budovami (maštaľ, stodola). Až v roku 1814 sa dozvedáme, že fara bola postavená z kameňa dobrej kvality. Starostlivosť o farskú budovu bola zverená patrónovi (v tom čase rod. Koháriovcov) a veriacim. Kamenná fara bola nahradená v rokoch 1938 - 1940 murovanou farou, ktorá sa zachovala až do dnešnej podoby.

V roku 1753 žilo v Muránskej Dlhej Lúke 106 katolíkov a 245 evanjelikov. Je veľmi zaujímavé, že do roku 1797 patrili pod farnosť Muránska Dlhá Lúka aj nasledovné filiálky: Muránska Lehota, Muránska Huta, Muráň a Muránsky hrad. V roku 1754 farár z Muránskej Dlhej Lúky spravoval Muránsky hrad, čo sa týka duchovnej starostlivosti. K budovám, ktoré sú majetkom rímskokatolíckej cirkvi v Muránskej Dlhej Lúke patrí aj budova škôlky pri kostole. Táto budova pochádza z 19. storočia. V 20-tych rokoch 20 storočia bola prestavovaná. Pôvodne tu bola katolícka škola s 1. triedou a jednoizbovým bytom pre učiteľa. Nádvorie školy sa využívalo na rôzne kultúrno - spoločenské podujatia.

Naše Slovensko je malá, no rozmanitá krajina. Rímskokatolícky kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie stojí v obci len od roku 1825, preto sme sa veľmi začudovali, keď nás miestny pán farár Miroslav Raček upozornil na malý zvon v kostolnej veži, na ktorom si všimol letopočet 1677. V odbornej literatúre sme sa dočítali, že zvonolejári tohto mena boli dvaja: otec so synom, ktorí pôsobili v Nemeckej (teraz Partizánskej) Ľupči v Liptove a vyhotovili samostatne, ale aj spolu (a neskôr aj s ďalším synom a vnukom) viacero zvonov pre kostoly v Uhorsku, ale aj v Poľsku.

Po smrti otca preberá dielňu v roku 1676 Michal Kupec mladší a naďalej používa otcov starý lejársky znak, ktorý sa nám zachoval na lehotskom zvone. O rok na to už sám vyhotovil zvon pre kaplnku na Muránskom hrade s týmto latinským nápisom: SVRGITE MORTVI VENITE AD IVDICIVM 1677 (v preklade: Povstaňte mŕtvi, poďte na súd 1677). Nápis dokazuje, že ide o zvon, ktorým zvonili mŕtvemu, tzv. umieráčik. Napokon, potvrdzujú to aj jeho rozmery 50x50 cm. To, že zvon pochádza z Muránskeho hradu, dodnes živí miestna tradícia a dokazujú to aj archívne pramene, najmä kanonické vizitácie, ktoré sa zachovali v archíve Biskupského úradu v Rožňave.

Podľa týchto záznamov bola v roku 1733 hradná palácová kaplnka po požiari vážne poškodená, jej veľký zvon bol prasknutý a malý, ktorý bol neporušený, bol prenesený do starého kostola v podhradí (teda v Muráni), kde ho nachádzame ešte aj v roku 1814. Po druhom veľkom požiari v roku 1760 Muránsky hrad už nebol obnovený a začal pustnúť. Z roku 1761 sa nám zachoval záznam o zvonici s jedným zvonom v Muránskej Lehote, ktorá ešte vtedy nemala kostol. Keď v roku 1825 v Muránskej Lehote postavili namiesto zrušenej zvonice murovaný kostol, zvon umiestnili do jeho veže. A v Muráni koncom 19. storočia Coburgovci na mieste starého zbúraného kostola dali postaviť nový kostol sv. Juraja, ktorý vybavili novým zariadením i novými zvonmi.

Nepochybne to bol náš zvon-umieráčik, ktorý oznamoval aj smrť najslávnejšej majiteľky Muránskeho hradu Márie Széchyovej v roku 1678 a potom ešte ďalších 56 rokov odprevádzal všetkých zosnulých obyvateľov hradu na ich poslednej púti. Zvon sa zachoval aj so svojou pôvodnou šesťramennou hlavicou.

Dlhá Lúka - Kostol sv. Anny:

Klasicistický kostol postavený v roku 1825. Obnovený bol v roku 1906. Kedysi pozdĺžny jednoloďový priestor s oblým presbytériom a vežou vstavanou do štítového priečelia. Presbytérium bolo kryté konchou, loď mala pruské klenby. Fasáda bola členená lizénami a polkruhovo zakončenými oknami. V nadpraží vstupného portálu je letopočet 1825. Vnútorné zariadenie je z čias obnovy stavby (1906).

Od svojho vzniku prešiel viacerými úpravami. V roku 1910 a 1965 sa robili dve väčšie opravy, pri ktorých sa opravovala kostolná veža, strecha a sakristia. Tri oltáre a kostolný organ pochádzajú z čias prvých opráv kostola, z rokov 1906 - 1910. V tomto období bola v kostole vybudovaná kazateľnica, ktorá sa pred maľovaním interiéru v roku 1981 z kapacitných dôvodov odstránila. Svojmu účelu prestala slúžiť aj preto, že v roku 1942 bol kostol napojený na elektrickú sieť a postupne sa začalo s ozvučením kostola. Patrónkou kostola je sv. Anna, ktorej socha je umiestnená na hlavnom oltári. Ľavý bočný oltár je zasvätený P. Márii Škapuliarskej a pravý Božskému Srdcu Ježišovmu. Medzi vzácne pamiatky kostola patria závesne obrazy sv. Anny a Panny Márie Škapuliarskej, ktoré pochádzajú zo začiatku 19. storočia. Pôvod tretieho zaujímavého obrazu sv. Rodiny v byzantskom štýle je neznámy. Okenné vitráže s motívmi Ježišovho Božského Srdca a Panny Márie, sv. Cyrila a Metoda i troch uhorských kráľov - sv. Štefana, Imricha a Ladislava sú darom rodákov z Ameriky. Stropné klenby kostolnej lode sú maľované košickým maliarom Gáborom. Ich posviacku vykonal 3. augusta 1947 apoštolský protonotár Gejza Žebrácky.

Z dôvodov prirodzeného nárastu obyvateľstva, ako aj záverov 2. vatikánskeho koncilu došlo v rokoch 1994 - 1996 k prístavbe a rekonštrukcii celého kostola sv. Anny. Pretože pôvodný kostol nebol na zozname štátnych kultúrnych pamiatok, rekonštrukčné práce boli riešené pomerne radikálne. Po zbúraní celej svätyne a sakristie bol prestavaný do súčasnej podoby, pričom jeho kapacita sa zvýšila viac než dvojnásobne. Posviacku kostola vykonal na odpust v júli 1995 košický arcibiskup Alojz Tkáč. Následne po zabudovaní pevného obetného stola a ambóna, bol kostol sv. Anny konsekrovaný pomocným košickým biskupom, Bernardom Boberom, dňa 26. augusta 1996. Do novej časti kostola bol dodaný korpus v životnej veľkosti a nová krížová cesta z rezbárskej dielne Ivana Markoviča z Považskej Bystrice. Svätyňa kostola sa okrem travertínového ambóna a obetného stola doplnila pôvodným oltárom z roku 1906.

Súčasný stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.

Okrem Rímskokatolíckeho Kostola sv. Michala Archanjela sa v obci nachádza aj evanjelický kostol, ktorý postavili pôvodne bez veže v roku 1787. Začiatky evanjelického cirkevného zboru Muránska Dlhá Lúka siahajú do doby 15. storočia, keď stúpenci Jána Husa uskutočnili vpád do hornouhorských stolíc, teda aj do stolice gemerskej. Už roku 1544 gróf Salm, predstavený pevnosti na Muránskom hrade so svojim vojskom vyznával evanjelickú vieru a mal svojich kňazov. Pod vplyvom týchto kňazov sa evanjelické učenie dostáva i do obce Muránska Dlhá Lúka, ktorá sa stáva filiálkou cirkvi Muránskeho hradu. Najvýznamnejším kňazom bol Cyprian Fridt, ktorý v hodnosti seniova spracoval zbor z Muránskeho hradu. 10-te roky 17. storočia, za panovania Leopolda I. sú známe roky krutého prenasledovania.

Muránska Dlhá Lúka je obklopená prekrásnou prírodou, ktorú charakterizuje rozmanitá flóra a fauna. Rastlinstvo Muránskej planiny patrí k najzaujímavejším spomedzi flór ostatných orografických celkov Slovenska po stránke druhovej pestrosti a zastúpenia rozličných fytogeografických prvkov. Sú tu zastúpené druhy xerotermné - vyžadujúce teplo a sucho, druhy horské (montánne) i druhy alpínske a subalpínske, osídľujúce najvyššie položené časti územia so severnou expozíciou. Členitý vápencový reliéf s bralami, skalnými stenami, vežami, prevismi, tiesňavami a z podzemia ochladzovanými sutinovými kužeľmi umožňuje rásť v bezprostrednej blízkosti rastlinám veľmi rôznych ekologických nárokov.

Lesnatosť dosahuje 90 % a prirodzene je tu zastúpených 6 lesných vegetačných stupňov - od druhého (bukovo-dubového) po siedmy (smrekový). Lesnícky význam majú viaceré ukážky skupín lesných typov so zachovaným prirodzeným druhovým zložením v spoločenstvách bukovo-dubového až smrekového lesného vegetačného stupňa. Bohatstvo a zachovalosť západokarpatskej vertebratofauny žijúcej na Muránskej planine azda najlepšie vystihuje počet chránených druhov stavovcov: 1 druh z triedy kruhoústnic, 7 druhov z triedy obojživelníkov, 7 druhov z triedy plazov, 98 druhov z triedy vtákov a 38 druhov z triedy cicavcov.

Muránska Planina

Tabuľka:

Domov tu má medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid, mačka divá i kriticky ohrozená vydra riečna. Veľmi vzácne sa vyskytuje západokarpatský endemický hlodavec hrabáč tatranský i reliktná myšovka vrchovská, zaevidovaných tu bolo 22 druhov netopierov. Z dravých vtákov možno na príhodných miestach stále ešte vidieť orla skalného, orla krikľavého, včelára obyčajného a v poslednom čase sa zdá, že sa vracia i sokol rároh.

Kostol Muránska Dlhá Lúka

tags: #dlha #luka #kostol