Tepelná izolácia základov pasívneho domu s použitím XPS polystyrénu

Cieľom tepelnej izolácie spodnej stavby bolo v minulosti vytvorenie ochrannej vrstvy proti mechanickému poškodeniu hydroizolácie. V súčasnosti však stavebníci dbajú aj na tepelné úniky a tým aj na znižovanie nákladov na energiu. Kvalitné zateplenie spodnej stavby vedie k zvýšenému komfortu stavby, znižuje však aj riziko kondenzácie a výskytu plesní.

Je niekoľko spôsobov, ako zhotoviť zateplenie základov domu - či už ide o suterén, základové pásy alebo základovú dosku. Ideálnym, no zároveň najdrahším aj najprácnejším spôsobom je súvislé obalenie budovy tepelnoizolačnými materiálmi. To znamená zatepliť aj priestor pod základovou doskou. Ak zateplíme iba základové pásy po celom vonkajšom obvode, podarí sa nám znížiť tepelné úniky na prijateľnú mieru.

Menej používaným spôsobom je zateplenie sokla a základu tzv. izolačného krídla. Toto riešenie je vhodné najmä v prípadoch, keď sa v okolí stavby nedajú robiť výkopové práce. Netradičným spôsobom je zateplenie sokla a základu tzv. Na zateplenie suterénu alebo základov stavebníci bežne používajú platne z extrudovaného (XPS) polystyrénu alebo tvrdeného expandovaného (EPS) polystyrénu známeho ako perimeter.

Dosky z extrudovaného polystyrénu sú ideálne ako tepelná izolácia vonkajších stien suterénneho muriva v kontakte so zeminou. Ide o dosky s uzavretou bunkovou štruktúrou. Dodávajú sa vo vyhotovení pero a drážka, čo uľahčuje montáž a znižuje riziko vzniku tepelných mostov na minimum. Vďaka vysokej pevnosti poskytujú izoláciu proti vode aj ochranu pred mechanickým poškodením.

Perimeter je špeciálne upravený tvrdený expandovaný polystyrén. V porovnaní s doskami z extrudovaného polystyrénu sú tieto dosky cenovo výhodnejšie. Polystyrén je vhodným materiálom aj na základy stavby, pretože je vodoodolný a ochráni objekt aj všade tam, kde dochádza k dlhodobému pôsobeniu vody. Okrem tepelného komfortu tak bráni aj rastu baktérií a húb.

Dosky pripevňujeme na steny suterénu bezrozpúšťadlovými lepidlami, alebo ich lepíme bodovo studeným bitúmenom tak, aby vznikol preplátovaný spoj a drenážna rohož ostala na vonkajšej strane. Pri izolácii spodnej stavby musíme myslieť aj na nutnosť zateplenia priestupov. Ak to projekt dovoľuje, pri budovaní suterénu novostavby sa snažíme zabudovať v jednom mieste spolu čo najviac rozvodových prípojok, napríklad elektrinu, vodu, plyn či telekomunikácie. Najvhodnejším riešením priestupov je univerzálna manžeta, ktorá v sebe ukrýva viaceré rozvody a zabezpečuje úplnú tesnosť prechodu.

Tepelný odpor (R) udáva mieru odporu proti prenikaniu tepla. Čím vyšší je tepelný odpor materiálu alebo konštrukcie, tým pomalšie teplo prechádza. Preto je cieľom, aby bol tepelný odpor obalu budovy (podlaha na teréne, obvodové steny i strecha) čo najvyšší. Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) predstavuje dôležité kritérium porovnávania kvality tepelných izolácií. Udáva, ako jednotlivé materiály vedú teplo.

Pre správne založenie domu je potrebné vedieť čo najviac informácií o podloží na pozemku, kde plánujete stavať. V existujúcej zástavbe sa teoreticky dá vychádzať aj z informácií od susedov, ale už sa nám pár krát stalo, že o pár metrov na susednom pozemku boli podmienky dosť odlišné. Preto pre správny návrh a realizáciu základov vždy požadujeme k našim projektom zrealizovanie inžiniersko-geologického prieskumu. Výsledky prieskumu ukázali, že pod domom sú značné rozdiely v zastúpení vrstiev (rôzne druhy zeminy, navážky, piesky a štrky).

Pred samotným zakladaním sme z pozemku stiahli ornicu. Na základe inžinersko-geologického prieskumu a po konzultáciách so špecialistom na zakladanie na štrkových geovankúšoch (zhutňovaných vrstvách štrku) bol plán robiť dokopy 3 štrkové vrstvy (100mm + 200mm + 200mm). Na celý výkop pod základovou doskou sme dali špeciálu ťahovú geotextíliu. Táto slúži okrem oddelenia štrku od zeminy aj na lepšie zhutnenie štrkových vrstiev práve tam, kde je mokrá “ rozbahnená“ pôda.

Na druhú zhutnenú vrstvu štrku sme dali pre statické zlepšenie geomrežu. Jej funkcia je iná ako pri geotextílii. Neslúži na separáciu ale tomto prípade pomáha hlavne zhutneniu štrkových vrstiev vzájomne na seba. Po realizácii štrkových vrstiev sme robili ležaté rozvody vody a kanalizácie pod doskou. Museli sme ich spraviť vo vrstvách zhutneného štrku, čo nie je ideálne zo statického pohľadu.

Spôsob zakladania, ktorý som si zvolil je v slovenskom stavebníctve pri rodinných domoch neštandardný. Hlavne aj použitím spomínaných špeciálnych geotextílií a geomreží. Tie sa viac využívajú v dopravnom stavebníctve. Výhodou tohoto riešenia je, že ešte pred samotným zaliatím betónovej základovej dosky vieme jednotlivým vrstvám zhutňovaného štrku zmerať statickú únosnosť a počas realizácie prípadne rozhodnúť ešte o opakovanom dohutnení.

Na finálne štrkové vrstvy išla tenká zrovnávacia piesková vrstva. Je to podklad pre uloženie extrudovaného polystyrénu (XPS) - tepelnej izolácie pod základovú dosku. Dom bude z Ytongu. Pri murovaní z Ytongu nie je potrebné kvôli tepelným mostom zakladanie na doske s tepelnou izoláciu pod ňou ako trebárs pri vápennopieskových tehlách. Ale keďže zakladáme na doske zo statických dôvodov, tak by bolo už škoda to rovno nevyužiť a dosku nezaizolovať zospodu.

Ako izolácia pod doskou sa okrem XPS používa napríklad penové sklo. Ja som zvolil založenie na extrudovanom polystyréne, ktorý dokáže zrealizovať vpodstate akákoľvek šikovná partia ľudí. Nemusí to byť špecialista na zakladanie na penovom skle. Hrúbka tepelnej izolácie 120mm pod doskou bude ešte doplnená 80mm tepelnej izolácie na dosku pod poterom. Zámerne som použil kombináciu tepelnej izolácie pod doskou a nad doskou, lebo som si chcel nechať rezervu na vedenie inštalácií pod poterom.

Na základovú dosku sme použili vodostavebný betón, ktorý plní zároveň hydroizolačnú funkciu. Toto riešenie nie je všeobecne hocikde použiteľné. Vodostavebný betón neplní zároveň funkciu protiradónovej ochrany! Vždy treba zhodnotiť radónové riziko a podľa toho navrhnúť riešenie protiradónové opratrenia. Protiradónové riešenie v našom dome bude zabezpečovať štrkové podložie, ktoré prípadný radón z podložia odvetrá po obvode domu.

Spôsobov zakladania je veľa, pri rodinných domoch sa v 99,9 % prípadov stretneme s pásovými základmi, na ktorých leží doska prvého podlažia domu (tzv. podkladný betón). Najprv treba na zemi vymerať nárožia stavieb v súlade s geometrickým plánom. Túto prácu urobí na objednávku odborník - geodet. Vyznačené body potom v súlade s projektom (šírka základov) pospájame a na zemi vyznačíme vápnom obrysy základových pásov.

Hĺbku treba dodržať aj napriek tomu, že pôda v ostatných rokoch nepremŕza ani do polovice stanovených hodnôt. Je potrebné urobiť prieskum zeminy - robí ho inžiniersky geológ, ktorý dá vykopať sondu, a vo fáze prípravy projektu na stavebné povolenie sa vyjadrí k únosnosti zeminy. Zároveň príde prekontrolovať základovú škáru po vykopaní základových rýh, k čomu sa vyjadrí písomne do stavebného denníka. Dôležité je, aby dno základov, teda základová škára, bola rovná. To je dôvod, prečo treba základy chrániť pred zosúvaním a čo najskôr ich vyplniť betónom.

Na dno základových pásov uložíme podľa elektrickej časti projektu pásovinu ZnFe 30 × 4 mm a pospájame ju svorkami (ešte lepšie je pozvárať ich), pričom spoje zaasfaltujeme, aby sa k nim nemohla dostať voda. Urobíme vývody pásoviny smerom nahor na príslušných nárožiach stavby. Niektoré pramene uvádzajú, že vodiče by mali byť vyššie, teda celkom zaliate v betóne, vo výške 5 cm od spodku betónovej vrstvy. Je to z toho dôvodu, že pri údere blesku vzniká také silné elektromagnetické pole, že dokáže vodič skrútiť, vyšklbnúť a roztrhnúť. Betón ochráni pásovinu pred koróziou.

Vodovodné potrubie, elektrinu, plyn ukladáme do plastových ohybných chráničiek (tzv. harmoník). Tu je asi odpoveď na otázku, či sa základy „obyčajného“ domu líšia od základov pasívneho. Pasívny dom má zateplené aj základy - z vonkajšej strany vytvárajú bariéru proti premŕzaniu zvnútra. Zároveň tvoria stratené debnenie základových pásov, a tým ušetria trochu betónu. Na tento účel je vhodné použiť extrudovaný polystyrén s hrúbkou 2 × 50 mm, teda v dvoch vrstvách tak, aby boli škáry navzájom prekryté.

Rozmery, kvalitu a množstvo určí statik. Už pri kopaní základov nesmieme zabudnúť na komín, ktorý bude vidno až nad strechou! Musí mať svoj samostatný základ a netreba ľutovať tú trochu železa na jeho vystuženie.

Keď máme všetko pripravené, môžeme betónovať. Na základové pásy vo väčšine prípadov stačí betón triedy C12/15, v našom prípade však majiteľ rozhodol, že celý spodok stavby bude z C25/30. Predpísanú pevnosť však betón dosiahne len pri odvzdušnení vibrovaním alebo aspoň prepichovaním. Ak tieto operácie zanedbáte, nevyužijete možnosti kvalitného a drahého betónu, preto si to musíte ustrážiť.

Myslite na to, že vyššie bude treba pokračovať 1 - 2 radmi tvárnic strateného debnenia, a ak budú na steny pôsobiť aj bočné sily (napríklad pri stenách suterénu, resp. ak je dom čiastočne zapustený do svahu), tvárnice budú musieť byť vystužené zvislými tyčami. Pri vylievaní základov sa usilujte dostať „do vodováhy“ aspoň približne. Pri rýchlej práci nebudete mať veľa času na vyrovnanie, takže výsledok +/- 5 cm považujte za výborný. Avšak betónovú dosku (podkladný betón) už musíte vytvoriť rovnú s presnosťou na 1 cm, inak sa budete trápiť pri murovaní.

Keď vylejete betón do základov, máte ešte možnosť skorigovať ich výšku. Sokel, teda podstavec, na výšku 1 - 2 radov tvárnic postavíme tak, aby sme trocha skorigovali chyby vo vodorovnosti betonáže. Vzniknuté škáry nebudú viditeľné (budú pod zemou) a vyplní ich betón, takže stena sokla sa neoslabí. V sokli musia byť uložené prútové vodorovné výstuže. Po zabetónovaní sokla prichádza na rad vnútro.

Dôležité upozornenie: rozhodne sa vyhnite okrúhlemu riečnemu štrku, pretože ho nemožno dobre zhutniť! Makadam 16/32 (kamenná drvina) sa pri zhutňovaní „zahryzne hranami“ do seba, takže sa po tzv. „užabovaní“ nebude ďalej hýbať. Smerom navrch frakciu zjemníme až na 0/4. Poslednú vrstvu možno urovnať presne. Na rovnú a tvrdú vrstvu jemného štrku uložíme výstuž z kari sietí s priemerom 10 - 12 mm (pozrite sa radšej do projektu). Pozor, nemá ležať na makadame, lebo by neplnila svoju úlohu z hľadiska statiky a mohla by predčasne skorodovať.

Pred betónovaním dôkladne premeriame podklad pomocou laserového nivelačného prístroja a nájdeme najvyšší bod. Tu bude vodorovná doska najtenšia, takže musí mať hrúbku stanovenú v projekte. Inde bude ešte hrubšia. Rátajte s tým, že bez vibračnej dosky na uhládzanie betónu sa nezaobídete. Na vybetónovanie tzv. Takto sa rozhodol aj majiteľ nášho pasívneho domu, ktorý ho chce mať v najvyššej kvalite, a s betónom bol veľmi spokojný. Betónoval na jeseň, pri miernych teplotách. Napriek tomu dosku polieval asi týždeň a nechal ju zrieť asi dva mesiace.

Ak nie ste profesionál a neživíte sa robením betónových dosiek, málokedy sa vám svojpomocne či s kamarátmi podarí vybetónovať dosku na 100 % (najmä keď ju robíte len raz za život). Ak rozmýšľate použiť namiesto brúsenia samonivelizačnú hmotu, vedzte, že neušetríte peniaze a výsledok nemusí byť vyhovujúci. Po vybrúsení pomocou kotúčovej brúsky nasledoval asfaltový náter v dvoch vrstvách a následne po vysušení sa robila hydroizolácia, ktorá na vybrúsený povrch dobre priľnula bez vytvorenia bublín, a tak sa nezvyšuje riziko, že pod ňu vnikne voda. Je z asfaltovaných pásov a obsahuje aj vrstvu proti prenikaniu radónu.

Na zníženie tepelných strát musia mať pasívne domy kompaktný izolačný obal. Všetky obvodové konštrukcie (strecha, obvodové steny, podlahy) musia mať tepelný odpor vyšší ako 6,67 m2 . Laicky povedané, je to odpor, ktorý kladie stena (alebo iná konštrukcia) teplu, ktoré chce uniknúť z domu von. Čím je väčší, tým lepšie. Možno ho zmerať, označuje sa písmenom R a uvádza sa v jednotkách m2. K/W. Často sa používa aj veličina U - hodnota prechodu tepla.

Aktuálne je HI formou asfaltových modifikovaných pásov natavená na podkladný betón v dvoch vrstvách pod murivom, resp. z bočnej strany podkladného betónu, tzn. v rozmere 150 mm. Na jeseň by som rád dokončil zateplenie základov ako je uvedené na obrázku. Otázka znie: je potrebné asfaltové pásy natavovať aj na debniace tvárnice, alebo HI nie je potrebná a môžem priamo lepiť tepelnú izoláciu na debniace tvárnice.

Dom nie je podpivničený, spodná voda je v hĺbke cca. 2,5 m. Posledná 100 mm vrstva XPS Styrodur 3035 CS bude chránená nopovou fóliou a okolo celého domu bude kameň ohraničený obrubníkmi. Rád by som si nechal poradiť, ktorá varianta je tá najlepšia a prečo ju takto realizovať. Taktiež ma zaujíma, či postačuje aby XPS bolo ukončené len cca. 100 mm nad úrovňou budúceho terénu, alebo treba ísť vyššie.

Veľa odborníkov vás upokojí tým, že veď cez základy je únik z domu cca 15%. Vraj je to zanedbateľné. Ale POZOR! Nie je 15% ako 15%! Ak dom poriadne = detailne zaizolujem, vychytám kopec tepelných mostov tak percentuálny únik rapidne znížim a percentuálny pomer únikov základmi sa rapídne zýši. Prečo nie ak mám na fasáde izoláciu 40cm Neoform, v streche 70cm a v podlahe smiešnych 10cm. Jednoducho neverím tomu, že pre pasívny dom z hľadiska celkovej bilancie postačí základové pásy izolovať XPS/EPS hrúbky 100mm. Ano ako tu niekto písal je to nenávratná investícia, rovnako ako rekuperácia.

Ďakujem za odpoveď, ak sa môžem spýtať z akého dôvodu tam dávať asfaltový pás na DT, aký význam má ak základová doska bude komplet zaizolovaná a je vo výške cca. 40 cm nad úrovňou budúceho terénu. HI bráni prieniku vody zo zeme do múrov. Voda sa nasáva aj cez múry, aj keď nie je v priamom kontakte s vodou. krásne je to vidieť na starých domoch, ktorým vlhnú múry.

Na základovej doske, resp. podkladnom betóne mám 2 vrstvy modifikovaných asfaltových pásov momentálne len pod múrmi, pričom pred pokládkou podlahového EPS sa plocha zaizoluje komplet. HI je zahnutá smerom dolu a zboku je natavená na podkladný betón v šírke cca.

Nepomer by bol ak by som tam dával 10 cm, nechcem mať viditeľný prechod medzi soklom a fasádou preto tá hrúbka izolácie. Viem, že je to predimenzované, ale čo ak prídu extrémy vo forme napr. 3 - 4 týždňových mrazov, kedy budú teploty - 15, -20, viem, že je to zanedbateľné, ale rád by som tam mal rezervu a ako sa hovorí základy sú základy. Aj ked neviem, ci ten dom bude pasivny, alebo je snaha, aby bol co najlepsi...v oboch pripadoch by som ale 30 cm izolacie na sokel do uvedenej hlbky nedaval...skôr je skoda tych 260 mm do podlahy nad zakladovu dosku...skôr by som skombinoval izolaciu pod a nad zakladovou doskou.... s 260 mm si na hranici, pokial ide o kondenzaciu na rozhrani medzi EPS a zakladovou doskou....

Podľa viacerých príspevkov bude HI na DT zbytočná, takže ju nebudem realizovať. Keďže som tu bol dosť kritizovaný za hrúbku izolácie, trošku som to poupravil, Perimeter som znížil z hrúbky 200 na 180 (zmeral som základy a reálne sa tam zmestí len 180 mm) a vonkajší Styrodur som zmenil na 2800 C ale len hrúbky 50 mm.

Penové sklo je moderný stavebný prvok vyrobený z odpadného skla. Keďže sklo ako stavebný materiál je počas svojej životnosti neprchavá konzistencia, nedochádza u neho k žiadnym plynným výparom ani objemovému úbytku. Zostáva odolný voči starnutiu počas celej svojej životnosti. Je rovnako dobre vhodný na odlahčenie podláh a sanáciu spodných stavieb ako aj na odvetranie stropných konštrukcií. Ako ľahký stavebný prvok efektívne pôsobí aj pri odvodnení ihrísk a iných tréningových a športových plochách.

Najväčšie výhody tohoto stavebného materiálu sú však v jeho tepelno-izolačných vlastnostiach. V prípade použitia sklopenového granulátu v základovej doske nie je potrebné dodatočné zaizolovávanie budovy od základov pretože dostatočne eliminuje všetky tepelné mosty smerom von zo stavby. Okrem tepelných vlastností je aj absolutne odolný voči vlhkosti. Jeho uzavretá porózna štruktúra nedovoľuje vode preniknúť do prostredia pod stavbou nakoľko spolu s drenážnym systémom dokonale odvádza pôdnu vlhkosť, spodné vody ale aj prípadnú dažďovú vodu (roztopený sneh a pod.) mimo budovu.

Ďaľšími prednosťami sklopenového granulátu je jeho nízka objemová hmotnosť a s tým spojené minálne zaťaženie na pôdnu štruktúru. Navyše zapracovanim sklopenového franulátu do základovej dosky sa podstatne zjednoduhší pracnosť čím sa dosiahne skrátenie času prípravy zakladovej dosky a tým sa znížia vstupné materiálové náklady i ľudská práca. Spracovateľnosť sklopenového granulátu je pri realizácie základovej doske veľmi jednoduchá a ak sa použije pri zakladaní budov tak základ bude dokonale tepelne utesnený a pripravený na osadenie akejkoľvek stavby.

Nízkou hĺbkou výkupu pre založenie stavby sa navyše ušetrí nielen menšie množstvo výkopovej zeminy ale predovšetkým sa eliminuje dodatočné odvážanie tejto zeminy mimo realizovaný objekt. Izolácia sklopenového granulátu pod základovou doskou teda znamená aj izoláciu tepla voči vrstve pôdy. Neexistuje veľa možností izolácie vo vonkajšom pásme mimo objektov, pretože stála pôdna vlhkosť, vysoké tlakové zaťaženie, mráz i napr. hlodavce narúšajú doteraz známe izolačné materiály.

Toto je pri sklopenovom granuláte vylúčené. Z dôvodu sklenného zloženia je tento materiál absolutne odolný voči baktériám, plesniam, roztočom, chrobákom ale aj hlodavcom. V prípade izolácie podpivničenej stavby a tým spojenej izolácie zboku k stenovej konštrukcii resp. na stranách podpovničených alebo pivničných stien predstavuje sklopenový granulát výhodnejšiu alternatívu ako XPS izolačné platne. Rovnako ako pri izolácií pod podložnou doskou aj tu je výhodou ekologická izolácia a súčasne istota, že sa riešený objekt natrvalo zbaví stálej vlhkosti, mrazu i hlodavcov.

Použitím sklopenového granulátu v základovej doske vzniká izolácia, ktorá je svojou odolnosťou v súčasnej dobe neprekonateľná. Pri veľmi zaťažovaných priemyselných strechách (konštrukcie strešných parkovísk) ponúka sklopenový granulát neporovnateľnú výhodu extrémnej zaťažiteľnosti a súčasne nízkej hmotnosti. Táto kombinácia je u sklopenového granulátu jedinečná.

Rôznorodosť využitia sklopenového granulátu je preukázateľná aj pri realizácií projektov z oblasti realizácií tzv. zelených striech a terás. Navyše sklopenový granulát je nehorľavý materiál a jeho využitie aj v oblasti protipožiarnej ochrany je nenahraditeľná. Sklopenový granulát voľný sypaný, v blokoch alebo v spojení s cementom je už v súčasnoti neodelitelnou súčasťou akejkoľvek základu stavieb.

Manipulácia so sklopenovým granulátom už vo výrobe rovnako i následne pri zapracovávaní do stavieb je minimálna. Stavby realizované na sklopenovom granuláte sú ekonomicky výhodnejšie a spĺňajú všetky zákonné stavebné požiadavky v rámci EÚ. Po stránke ekologickej je tento stavebný materiál v prírode ľahko odbúrateľný. Na výrobu sklopenového granulátu je využitá čistá energia slnka, vody a zeme.

Sklopenový granulát zaručuje dlhodobú a kvalitnú tepelnú izoláciu, vysoký prenos zaťaženia, lom kapilár a ochranu proti mrazu. Zaručuje optimálnu, zaťaženie prenášajúcu hydroizoláciu. Jedná sa o moderný materiál kde ide o zjednotenie viacerých inak nutných pracovných stavebných krokov do jedného. To všetko šetrí náklady na prácu a materiál a zabezpečuje sa tak rýchlejšie dokončenie plánovaných stavieb.

Sklopenový granulát je čisto minerálny, tepelnoizolačný, ľahký stavebný materiál. Vďaka prirodzenému pôvodu suroviny (recyklované odpadové sklo) je tento stavebný materiál neutrálny. Svojou nízkou hmotnosťou a vonkajšiemu drsnému povrchu pripomína pemzu. Svoje opodstanenie nachádza sklopenový granulát všade tam, kde sa vysoký tepelný odpor má dosiahnuť s materiálom, ktorý má vysokú statickú únosnosť.

Má anorganický pôvod, uzavreté dutiny, je mrazuvzdorný a nehorľavý. Statická zaťažiteľnosť penového skla znižuje stavebné náklady pre inak potrebné nosné konštrukcie ako základové pásy.

tags: #pasivny #dom #zakladove #pasy #xps #hrubka