Kláštor pod Znievom: Geografia a poloha

Kláštor pod Znievom je obec, ktorá podľa územno-právneho členenia patrí do okresu Martin v Žilinskom kraji. Rozprestiera sa v jeho juhozápadnej časti a tvorí časť západnej hranice medzi okresom Martin a Turčianske Teplice.

Geografická poloha

Kláštor pod Znievom leží v západnej časti Turčianskej kotliny, pričom z troch strán je obkolesený pohoriami. Zo severozápadu a západu je to Malá Fatra, z juhu Žiarske pohorie.

• Najsevernejším a súčasne najvyšším bodom je malofatranský vrchol Hnilickej Kýčery (1217 m n.m.).
• Najnižší bod obce je lokalizovaný pri rieke Turiec (435 m n.m.).
• Najzápadnejší bod sú malofatranské Skalky (1160 m n.m.).

Hlavným tokom územia je potok Vríca, pretekajúci územím obce v dĺžke asi 9 km. Má viacero zdrojníc, najdôležitejšie pramene sú spod Kľaku a Reváňa. Kláštorskou dolinou preteká v dĺžke 22 km západovýchodným smerom až po ústie do Turca.

Vodné toky a pramene

Od roku 1656 veľkú časť vôd potoka Vríca odoberá kanál, ktorý bol cez obec vykopaný za účelom pohonu papierní, na napájanie rybníkov pri obci, pre protipožiarne účely a tiež ako úžitková voda. V dôsledku tohto odklonu Vríca vo svojej dolnej časti na území obce Slovany cez letné mesiace často vysychá a má pomenovanie Suchá Vríca.

Pod hradným vrchom Zniev pramení neveľký potok, na ktorom vybudovali v polovici 13. storočí mnísi rádu premonštrátov najstarší rybník v Turci - Vädžer. Vznikol prehradením rovnomenného potoka a ako jediná vodná nádrž v Turci slúži nepretržite svojmu účelu od svojho vzniku až po súčasnosť.

Zlomami narušená výplň Turčianskej kotliny priaznivo ovplyvnila povrchový výstup minerálnych vôd. V súčasnosti sa využívajú z 33 prameňov 3, z ktorých sa v obci vyskytuje a využíva Kláštorná minerálna voda (od začiatku 90-tych rokov).

História Martina a jeho komunikačná poloha

Pre vznik a vývoj Martina v stredoveku mala významnú úlohu komunikačná poloha. V poslednej štvrtine 13. storočia sa zmenila komunikačná sieť Turca, čo spôsobilo dobudovanie sídelnej štruktúry tohto regiónu, najmä pri strednom a dolnom toku rieky Turiec.

Tu vznikli nové osady a boli upravené vhodné brody cez rieku alebo boli postavené mosty i na takých územiach, ktoré boli často zaplavované a predtým sa dali prejsť len v suchom období. Cesty sa prestali vyhýbať inundačnému územiu rieky Turiec a neviedli už cez brod pri Turčianskej Mare, ale kratším smerom k Príbovciam do Martina.

Cesta prechádzajúca cez Martin umožňovala v rovinatom teréne pohodlne dosiahnuť most alebo brod v Sučanoch smerom na Liptov, ako aj Priekopu smerom na Žilinu. Križovatka cestných komunikácií v Martine nebola, len z hlavnej cesty odbočovala cesta na Sklabinský hrad. Práve táto cesta na Sklabiňu prechádzajúca cez osady údolia Jordánu hospodársky pozdvihla Martin.

Na tomto spoločnom výhodnom mieste sa schádzalo obyvateľstvo širokého okolia k náboženským obradom, tu pochovávali svojich blízkych a súčasne tu začali vymieňať svoj tovar, čím vzniklo výmenné miesto. Takto v druhej polovici 13. storočia okolo kaplnky alebo kostola a cintorína vznikala osada, ktorá dostala názov podľa patróna kostola.

K farnosti Kostola sv. Martina patrili okrem Martina i Dražkovce, Záborie, Dolné Jaseno, Horný a Dolný Kalník, Dolina, Priekopa, Horné a Dolné Záturčie, Košúty, Tomčany a Riadok. To bol pôvodný obvod martinskej farnosti v 14. storočí. Martinský kostol bol pôvodne drevený. V druhej polovici 13. storočia bol znovu postavený v štýle ranej znievskej gotiky.

Prvá písomná správa, ktorá sa priamo dotýka Martina, je donácia magistra Donča z 25. júla 1315 pre farnosť Kostola sv. Martina, ktorej z vlastných majetkov daroval územie Riadku. Územie darované Dončom fare bolo na severnej strane ohraničené Kostolom sv. Martina, na juhu susedilo s Jahodníkmi a na západnej strane s riekou Turiec.

Aj donácia územia Riadku martinskému kostolu mala vplyv pre sám Martin, ktorý sa neskôr dostal na popredné miesto medzi osadami dolného Turca.

Výrazný rozvoj Martina ako spoločensko - hospodárskeho strediska dolného Turca spadá do prvej polovice 14. storočia, vďaka čomu mu boli udelené mestské výsady. Martin bol povýšený na mesto 3. októbra 1340, keď mu panovník Karol Róbert udelil mestské privilégium.

Originál privilegiálnej listiny nepoznáme, pretože bol zničený roku 1433. Poznáme len záznam z roku 1391, keď martinský richtár s prísažnými predložili výsadnú listinu s inými troma listinami na nahliadnutie kráľovskému sudcovi Imrichovi Bubekovi, aby preveril ich hodnovernosť.

Panovník Karol Róbert udelil Martinu také isté slobody, aké užívalo mesto Krupina. Mesto Martin s udelenými výsadami bolo vyňaté spod právomoci zvolenského župana a sklabinských kastelánov a bolo podriadené panovníkovi alebo jeho úradníkom.

Podľa krupinského práva mohli martinskí usadlíci a hostia:

• Slobodne si spomedzi spoluobčanov voliť richtára, ktorého kandidatúru mali predložiť kastelánovi na potvrdenie.
• Richtára po uplynutí jeho ročného volebného obdobia mohli zbaviť úradu - nezvoliť ho znovu. Pred skončením volebného obdobia ho mohli zosadiť len so súhlasom panovníka.
• Mohli si slobodne zvoliť farára, nemuseli prijať takého, ktorý im nevyhovoval, a nikomu sa nemala stať krivda.
• Mešťania mesta mohli mať svojho sudcu, ktorý ich mal súdiť v krvných sporoch i v ostatných priestupkoch. Len závažné trestné činy mal súdiť kráľovský súd.

Obyvatelia Martina neboli povinní zodpovedať sa inému sudcovi, ani županovi, ani byť nimi súdení. Martinčania boli oslobodení od všetkých kráľovských mýt na území Uhorska okrem pohraničných.

Zvolenskí alebo neskôr sklabinskí župani nesmeli násilne vstúpiť do domu mešťana, len na jeho žiadosť alebo s jeho súhlasom. Uprázdnené domy vymretých rodín, ak sa nehlásili zákonití dedičia, mohli dostať prisťahovalci. V chotári mesta si mohli obyvatelia bez zábran voľne rúbať drevo a lámať kamene.

Povýšenie osady Martin do mestského stavu znamenalo pre jeho obyvateľov väčšie hospodárske možnosti a spoločenský vzostup. Sľubný vývin mesta prerušil vpád husitov do Turčianskej kotliny. V septembri 1431 vtrhli v dvoch prúdoch na Slovensko a tiahli popri Váhu k Žiline a do Liptova. Späť sa vracali cez Sučany, Martin a horný Turiec. Tento vpád husitských vojsk do Turca bol pravdepodobne bez väčších škôd.

Pre Turiec, hlavne pre Martin, bola osudná až štvrtá výprava táboritov na Slovensko na jar 1433. Pri spiatočnej ceste z východoslovenských miest, ktoré boli Žigmundovou oporou, husitské vojská vtrhli do Turčianskej kotliny, kde vyplienili mestá Martin, Turany a pravdepodobne i Sučany. Podľa historika Pavla Floreka Martin vypálili medzi 15. a 20.

Žilinský kraj

Obec Kláštor pod Znievom leží v Žilinskom kraji, ktorého charakteristiku si priblížime.

Kraj svojou rozlohou 6788 km² patrí medzi väčšie kraje Slovenska. Zaberá severnú časť stredného Slovenska. Dlhá severná hranica kraja je zároveň štátnou hranicou s Českou republikou a Poľskom. Hornaté územie kraja tvoria celky Vonkajších Karpát, Fatransko-tatranskej oblasti a Slovenského stredohoria.

Najvyšší bod územia je Bystrá v Západných Tatrách (2248 m n. m.). Najnižší bod, 298 m n. m., je pri výtoku Váhu z kraja v Považskom podolí.

Povrch kraja je veľmi členitý. Kotliny, popri riekach Váh, Orava, Turiec, Kysuca a iných, majú prevažne charakter pahorkatín. Nižšie časti pohorí majú reliéf hornatiny, ktorý v najvyšších častiach prechádza do vysokohorského hôľneho a ľadovcového reliéfu. Pozoruhodné sú krasové formy, najmä na severnej strane Nízkych Tatier.

Kraj má mierne teplé až chladné vlhké podnebie s najnižšími teplotami na Slovensku, nameranými v Oravskej Polhore. Najväčšou riekou je Váh, ktorý sprava priberá Oravu a Kysucu, zľava Revúcu, Turiec a Rajčianku. Najväčšie vodné nádrže sú Liptovská Mara, Orava, Nová Bystrica a Krpeľany. Pri termálnych prameňoch v Rajeckých Tepliciach, Turčianskych Tepliciach, Lúčkach a v Jánskej doline vznikli kúpele.

Podľa počtu obyvateľov patrí Žilinský kraj medzi stredne veľké kraje. Hustota zaľudnenia len málo zaostáva za slovenským priemerom. Obyvateľstvo je sústredené do kotlín (Žilinská kotlina, Turčianska kotlina a Liptovská kotlina), horské oblasti na okrajoch kotlín sú osídlené veľmi riedko. Takmer bez sídiel sú predovšetkým vysoké pohoria vo východnej časti kraja (Západné Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra).

V Žilinskom kraji je najvyšší podiel obyvateľov slovenskej národnosti v rámci krajov Slovenska. Slovákov tu žije 97,5 %, Čechov 0,9 %, Rómov 0,4 %. Kraj má 11 okresov, 315 obcí, z ktorých 18 má štatút mesta. Mestské obyvateľstvo tvorí viac ako 51 % z celkového počtu obyvateľov kraja.

Najviac zaľudnený je okres Žilina, najmenej okres Turčianske Teplice. Najväčšie mesto je krajské mesto Žilina. Ďalšie najľudnatejšie mestá sú Martin, ktorý bol a je kultúrnym centrom kraja, Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Najmenší počet obyvateľov má mesto Rajecké Teplice.

Územie dnešného žilinského kraja patrilo od stredoveku až do r. 1848 do 4 stolíc: Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej a Liptovskej. Neskôr, až do r. 1923 do rovnomenných žúp.

Ekonomika kraja je zastúpená všetkými odvetviami, pričom rozhodujúcimi sú priemysel, stavebníctvo a poľnohosp. Priemysel so svojim podielom na tvorbe hrubého produktu má dominantné postavenie. Ťažiskovými odvetviami sú strojárstvo, spracovanie kovov, dreva, chemická a textilná výroba, energetika, automobilová a celulózo-papierenská výroba.

Poľnohospodárstvo má podiel na tvorbe hrubého produktu cca 4 %. V štruktúre pôdy prevládajú lúky a pasienky nad ornou pôdou. V kraji nie je dobrá bonita pôdy. Prevláda živočíšna výroba. V rastlinnej výrobe sa pestujú obilniny, krmoviny a najmä zemiaky. Poľnohospodárstvo má teda pre kraj menší význam.

Územím kraja prechádzajú dôležité medzinárodné cestné ťahy: E 50 Česko - Žilina - Košice - Ukrajina, E 75 (sever - juhozápad) Poľsko - Čadca - Žilina - Maďarsko a Rakúsko, E 77 Poľsko - Trstená - Dolný Kubín - Šahy - Maďarsko, E 442 Česko - Makov - Bytča - Žilina s pripojením na E 50 a E 75.

Poloha žilinského kraja je významná aj pre železničnú dopravu. Je tu priame napojenie na Poľsko, železnicou cez Čadcu na Zwardoň a z Českej republiky cez Čadcu a Žilinu v smere na Košice alebo Bratislavu.

V blízkosti Žiliny sa vybudovalo regionálne letisko v obci Dolný Hričov, ktoré má štatút verejného medzinárodného letiska. Pomáha rozvoju medzinárodných stykov a vnútroštátneho obchodu.

V kraji je rozsiahla sústava škôl všetkých typov. Tvoria ju materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy, zdravotnícke školy a špeciálne školy. Vysoké školstvo je zastúpené 4 školami. Žilinská univerzita má 7 fakúlt, v ktorých je možné vzdelávať sa v 30 odboroch päťročného inžinierskeho denného štúdia.

Žilinský kraj má 23 národných kultúrnych pamiatok, 1 mestskú pamiatkovú rezerváciu, 3 pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry, 19 pamiatkových zón. Na území kraja boli vyhlásené 3 národné parky - Malá Fatra, Vysoké Tatry a Nízke Tatry, 4 chránené krajinné oblasti, 67 národných prírodných rezervácií a ďalšie prírodné rezervácie, pamiatky a maloplošné chránené územia.

Kraj má dobré podmienky na rozvoj cestovného ruchu. Je tu viac ako 700 ubytovacích zariadení s viac ako 20000 posteľami, 4 liečebné kúpele, termálne i kryté kúpaliská, prírodné a umelé vodné nádrže, lyžiarske vleky a lanovky.

Kraj Žilina je súčasťou Euroregiónu Beskydy, ktorý vznikol v r. 2000 a nachádza sa v príhraničných oblastiach troch štátov Slovenskej, Českej a Poľskej republiky. Sídlo slovenskej časti regiónu je v Žiline.

Územie kraja možno rozdeliť na päť akoby aj geograficky samostatných celkov. Územie s rozlohou 1097 km² je tretím najväčším regiónom vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch Slovenska. Nachádza sa v západnej časti severozápadného Slovenska. Jeho prevažnú časť prekrývajú pohoria. Od r. 1996 má dva samostatné okresy, Bytču a Žilinu.

V oblasti je veľa známych kultúrnych pamiatok. Medzi najhodnotnejšie patria renesančný zámok s areálom v Bytči, kde má sídlo štátny archív a hrad Strečno, so stálou expozíciou Považského múzea "Dejiny hradu". Jedinečný je Budatínsky zámok na sútoku Kysuce s Váhom, so známou drotárskou expozíciou.

Pre domácich, ale najmä pre zahraničných návštevníkov je príťažlivá mestská pamiatková rezervácia s Mariánskym námestím v Žiline. Mesto však má mnohé ďalšie kultúrne a historické pamiatky, ako napríklad Kostol sv. Štefana na ceste do Závodia, ktorý pochádza z čias Veľkej Moravy, pôvodne gotický farský kostol, barokové kostoly sv. Pavla a Barbory (sirotársky a františkánsky) a iné.

Mestské pamiatkové zóny sú aj v Bytči a v Rajci. Neďaleko od Žiliny je turistami veľmi vyhľadávaný Národný park Malá Fatra s 230 kilometrami turistických značkovaných chodníkov.

Tabuľka: Charakteristika Žilinského kraja

tags: #klastor #pod #znievom #geografia