Kostol sv. Jakuba sa nachádza v obci Štvrtok na Ostrove, ktorá leží 16 km východne od Bratislavy. Kostol sa nachádza hneď pri hlavnej ceste vo voľne prístupnom areáli.
Kostol sv. Jakuba je dvojloďový, pôvodne románsky kostol s dvoma západnými vežami a gotickým polygonálnym presbytériom. Je postavený prevažne z tehly avšak kombinovanej s kameňom.
História a Vývoj Kostola
Kostol postavili ako neskororománsku stavbu niekedy v 30. až 40. rokoch 13. storočia. Mal podobu jednolodia so vstavanými vežami na západnej strane a polygonálnym presbytériom. Stavebný materiál tvorí v prevažnej miere tehla, kombinovaná je však aj s kameňom (základy, spodná časť veží a architektonické detaily).
Pôvodný kostol bol jednoloďový s plochým stropom, dvoma vežami a apsidou zatiaľ neznámej podoby. Polygonálne presbytérium nahradilo apsidu v 14. storočí. Kostol bol rozšírený o južnú loď v roku 1485, o čom svedčí letopočet v nadpraží južného portálu. Tá bola pravdepodobne pre problémy so statikou čoskoro odstránená.
Veľkou gotickou prestavbou prešiel kostol niekedy v období od konca 13. storočia až 1. polovice 14. storočia. V rámci nej bol pôvodný rovný strop nahradený murovanou klenbou nesenou dvoma piliermi, čím vzniklo dvojlodie. Úpravy sa dotkli aj západnej časti lode, kde bola upravená či novovytvorená murovaná empora.
V prvej polovici 15. storočia sa realizovalo veľké rozšírenie kostola, keď k nemu bola pristavaná južná loď, ktorá sa na východnej strane otvárala do priestoru románskej kaplnky a na západnej strane sa k nej pripájal samostatný priestor, dnešná klenotnica. S hlavným dvojlodí južnú loď spájali dva veľké arkádové oblúky. Zrejme statické problémy pristavanej južnej lode viedli už v krátkom čase po dostavbe k jej zbúraniu a rozšíreniu vnútorného priestoru chrámu o severnú loď.
Severná loď siahala na východnej strane až po severozápadný oporný pilier presbytéria, ktorého hmotu začlenili do jej východnej steny. S hlavným dvojlodím ju opäť prepájali dva široké arkádové oblúky v pôvodnej severnej stene lode. Nová prístavba bola zaklenutá piatimi poliami krížovej rebrovej klenby a jej statiku zabezpečoval rad oporných pilierov po celej jej dĺžke. Takisto došlo k významnému zvýšeniu obvodových múrov lode i presbytéria.
Tieto práce sa realizovali pred rokom 1485, ktorý je vyrytý na južnom gotickom portáli. Arkádové oblúky na južnej strane boli zamurované a statika stavby bola z južnej strany zosilnená troma opornými piliermi.
Zemetrasenie v roku 1590 s epicentrom v Komárne ťažko postihlo aj kostol sv. Jakuba. Narušená statika viedla k zrúteniu severnej veže. Postavili ju preto nanovo. Vložením dvoch stredových stĺpov zmenili pôvodne jednoloďový priestor na dvojloďový. Súčasne bola pristavená aj severná bočná loď a k južnej veži dvojpodlažná prístavba štvorcového pôdorysu.
V 16. storočí, kedy už kostol využívali protestanti (kalvíni), sa uskutočnili aj menšie úpravy súvisiace s odlišnou liturgiou. V období baroka postavili predsiene pred južný a severný vstup. V druhej polovici 19. storočia pristavali k severnej stene svätyne a východnej stene severnej lode nové oratórium. K úpravám došlo ešte aj v 60. a 70. rokoch 20. storočia, kedy bola odstránená neogotická južná predsieň a znovu sa otvorilo prvé podlažie južnej veže dvojicou združených okien.
V roku 2014 sa začalo s komplexnou obnovou kostola, v rámci ktorej vymenili krov nas presbytériom a strešnú krytinu, obnovili fasády a tiež chodbu v podveží. Ukončená bola v roku 2017, pričom chrám bol slávnostne konsekrovaný v septembri toho roku. V roku 2018 bola dokončená úprava okolia kostola.
Poloha kostola dokumentuje stav úrovne terénu v dobe jeho postavenia. Okolitý terén sa pribúdaním kultúrnych vrstiev postupom stáročí zvyšoval.
Architektonické prvky a detaily
Na západnom priečelí sa nachádza vzácny románsky ústupkový portál. Jeho tympanón je ozdobený reliéfom v tvare trojlístka lemovaného ozdobným ornamentom - diamantovaním. Portál svedčí o vplyve dielní z viedenského Podunajska. Ostenia portálu sú značne zvetrané a plné rýh a jamiek, ktoré sú možno tzv.
Podvežie sa do lode otváralo troma arkádovými oblúkmi, ktoré niesli dva hranolové piliere. Južný a severný oblúk sú dnes zamurované. Podvežie bolo zaklenuté krížovou klenbou, pričom sa zachovala aj konzola tejto klenby. Klenby podvežia zdobia nástenné maľby s rastlinnými motívmi, v južnej časti sa nachádzajú aj zvyšky figurálnej kompozície.
Na klenbe presbytéria je odkrytá časť nástennej maľby, ktorá naznačuje, že pod novšou vrstvou maľby sa stále môžu nachádzať aj stredoveké fresky.
Na južnej strane svätyne (v exteriéri) je prezentovaný široký oblúk, ktorý viedol do ešte v románskom období pristavanej kaplnky. Fasády románskeho kostolíka pôvodne zdobil oblúčikový vlys, ktorý sa zachoval už len na severnej stene hlavnej lode, dnes v podkroví severnej lode.
Vo výške korunnej rímsy v juhovýchodnom nároží sa zachovala neskororománska podstrešná konzola v tvare hlavy barana, ktorá plnila ochrannú funkciu. Rovnaká konzola bola aj na protiľahlej severovýchodnej strane, z nej sa však zvieracia hlava už nezachovala. Na južnej veži bola objavená úprava tehlovej fasády tzv.
V širšom okolí kostolíka stála románska rotunda, dnes už zaniknutá. Slúžila zrejme ako karner. Jej podobu ani polohu zatiaľ nepoznáme. Vieme o nej len z archívnych prameňov, podľa ktorých stála južne od kostola a v roku 1714 sa spomína ako kaplnka sv. Kríža.
Relikvie v Kostole
V oltári sa nachádzajú relikvie troch svätcov: sv. Jána Almužníka, sv. Márie Goretti, bl. Sestry Zdenky. Na farskom úrade v monštrancii sa nachádza relikvia sv. Jakuba apoštola, ktorá sa vykladá na veľké sviatky k poklone veriacim.
Sv. Ján Almužník bol alexandrijský patriarcha. Narodil sa v 2. polovici 6. a zomrel v 7. storočí. Ján bol pôvodným patrónom maltézskych rytierov. Narodil sa na byzantskom Cypre. Pôvodne mal ženu a minimálne 2 deti. Jeho rodina zomrela. Predal majetok a začal viesť zbožný život, venoval sa dobročinnej a charitatívnej činnosti. Bol ustanovený za patriarchu egyptskej Alexandrie. Nechal vystavať počerné sirotince, nemocnice a pôrodnice. Zakladal nové chrámy a podporoval kláštory. Zaviedol pravidelné dávky chudobným a bojoval proti korupcii. Potom čo Peržania ohrozovali Egypt, odplával na lodi Konštantínopola. Po ceste pre zlý zdravotný stav zastavil na rodnom Cypre, kde aj zomrel. V byzantskom umení býva Ján spravidla zobrazovaný ako biskup rozdávajúci almužnu, sprevádzaný býva alegóriou milosrdenstva. Od 13. storočia bol pravidelne zobrazovaný na freskách v svätyniach chrámov ako biskup prichádzajúci k oltáru. Ján Almužník je svätec nerozdelenej Cirkvi, ktorý sa prosí o orodovanie za jednotu kresťanov.
Sv. Mária Goretti Narodila sa 16. októbra 1890 v Corinalde v Ancone, v Taliansku. Jej otec bol farmár, ktorý zomrel na maláriu a jej mama sa musela veľmi usilovať, aby mala čo dať jesť svojim deťom. V roku 1902 sa ju snažil jej osemnásťročný sused znásilniť a zneuctiť, ale ona sa mu bránila, za čo ju dobodal nožom. V nemocnici, predtým ako uzorela, mu odpustila. Jej vraha odsúdili na 30 rokov vo väzení, ale ani tam neoľutoval svoj čin, kým sa mu jedného dňa nesnívalo, že bol v záhrade a Mária mu dala kvety. Odvtedy sa správal ako vymenený, dokonca prosil o odpustenie Máriinu mamu, ktorá mu ho aj dala, pretože tak spravila aj Mária. V roku 1950 ju vyhlásili za svätú a jej vrah sa tiež zúčastnil kanonizácie, ktorú vykonal pápež Pius XII., kde bola vyhlásená ako ideál mladých. Je patrónkou mladých, mladých žien, čistoty a obetí zneuctenia.
Blahoslavená Zdenka Schelingová sa narodila roku 1916 a zomrela v roku 1955. Bola slovenská rehoľníčka rádu Milosrdných sestier Svätého Kríža a obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Česko-Slovensku. Pochádzala z 11 detí a jej krstné meno bolo Cecília. V roku 1931 nastúpila do kláštora v Podunajských Biskupiciach ako kandidátka. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu. Do noviciátu vstúpila roku 1936 a prijala rehoľné meno Zdenka. Od roku 1942 pracovala ako ošetrovateľka v Humennom a nakoniec do roku 1952 v Bratislave ako laborantka na röntgenologickom oddelení štátnej nemocnice. Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Spravila to tak, že strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Motívom jej činu boli slová dozorcu, ktorý tvrdil, že väzňov deportujú do Ruska, kde budú popravení. Ešte v roku 1952 ju zatkla ŠTB. Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní, počas ktorého bola mučená, ju súd odsúdil za velezradu na 12 rokov vo väzení a na 10 rokov straty občianskych práv. Väzenie a mučenie podlomilo jej zdravie natoľko, že v roku 1955 bola podmienečne prepustená a deň nato prijatá v trnavskej nemocnici ako pacientka. V tejto o pár dní nato zomrela na následky mučenia. Jej pozostatky boli uložené na cintoríne v Trnave a v roku 1979 boli premiestnené na kláštorný cintorín v Podunajských Biskupiciach. V roku 2003 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú.
Sv. Jakub Bol apoštolom a bratom apoštola Jána. Patril medzi trojicu najobľúbenejších Kristových apoštolov a jedného z prvých mučeníkov viery. Zo všetkých apoštolov zahynul vôbec ako prvý. Rovnako ako sv. Peter a sv. Ondrej sa zaoberal rybolovom na Genezaretskom jazere, keďže aj jeho otec bol rybár. Jakub patril medzi Ježišových dôverníkov. Jeho si spolu s Jánom a Petrom zobral k sebe vždy, keď išlo o nejakú dôležitú udalosť - vzkriesenie Jairovej dcéry, premenenie na vrchu, Getsemanská záhrada. Po Ježišovom Nanebovstúpení putoval Samáriou, Jeruzalemom, Španielskom a mnohými ďalšími krajinami. Keď sa vrátil zo Španielska do Jeruzalema zatkli a uväznili ho vojaci kráľa Heroda Agrippu I. V roku 44 ho popravili sťatím, čím sa stal prvým z Ježišových apoštolov, ktorý zahynul. Podľa legendy cestou na popravisko uzdravil chorého muža. Účinok jeho zázraku zapôsobil na jedného z katov, ktorý padol na kolená a verejne sa vyznal z kresťanstva. Na mieste Jakubovej popravy bol neskôr vybudovaný jemu zasvätený chrám. Je patrónom bojovníkov, robotníkov, vrátnikov, námorníkov, klobučníkov, voskárov, lekárov a lekárnikov, pútnikov; proti reumatizmu.
Štvrtok na Ostrove: Stručný pohľad do histórie obce
Prvá písomná spomienka o Štvrtku na Ostrove pochádza z obdobia panovania Ondreja II. V roku 1217 kráľ potvrdzuje pre Szentgyörgyiovcov z rodu Hunt-Pázmány vlastnícke práva obce, ďalej jarmočné právo pre obec, a tiež prisudzuje časť z mýtnych príjmov pre comesa Sebesa, potomka uvedeného rodu. Dokumenty z týchto období obec spomínajú, ako CHETURTUC, CHETURTUCKHEIL, CHETERTEKHEL, neskôr ako Oppidum CHETERTEK, na základe čoho je možné, že obec v skoršom období mala iný názov, ktorý však bol zabudnutý, a nový názov vznikol na základe udelenia jarmočného práva na štvrtok, namiesto pôvodnej nedele.
V roku 2017 získal farský úrad ocenenie mimovládnej organizácie Academia Istropolitana Nova za príkladnú obnovu chrámu.