Paul Gauguin, významný francúzsky postimpresionistický umelec, sa narodil v roku 1848 a hoci nemohol zažiť impresionizmus v jeho ranných fázach, neskôr do tohto hnutia prenikol. Napriek tomu ho však tento umelecký smer celkom nenapĺňal. Gauguinova dobrodružná povaha a životné okolnosti ho ťažko zmierovali s akýmikoľvek obmedzeniami.
Pre jeho tvorbu je typický najmä symbolizmus. Farebnosť a perspektíva jeho obrazov sú nezvyčajné. Predmety i postavy vymedzuje silnými líniami. Gauguin pri maľbe využíva veľké farebné plochy a kontrasty medzi nimi. Nesústredí sa iba na kresbu krajiny, ale znázorňuje aj určitý dej. Ďalšími charakteristickými znakmi jeho diel sú harmónia teplých farieb, zjednodušenie objemov a potlačenie tieňov.
Podobne ako jeho priateľ Vincent van Gogh, s ktorým v roku 1888 strávil deväť týždňov maľovaním v Arles, aj Paul Gauguin prežíval záchvaty depresie a raz sa pokúsil o samovraždu. Sklamaný impresionizmom mal pocit, že tradičné európske maliarstvo sa stalo príliš napodobňovacím a chýbala mu symbolická hĺbka. Naproti tomu umenie Afriky a Ázie sa mu zdalo plné mystickej symboliky a vitality. V Európe bolo v tom čase v móde umenie iných kultúr, najmä japonskej (Japonisme).
Gauguin si veľmi vážil Bernardovo umenie a jeho odvážnosť pri používaní štýlu, ktorý Gauguinovi vyhovoval v jeho snahe vyjadriť podstatu objektov v jeho umení.
V roku 1889 vytvoril známe obrazy Žltý Kristus a Zelený Kristus. Na týchto obrazoch sa uplatnila jeho myšlienka syntézy krajiny.
Gauguin v tom obdodí napísal výrok: „NEKOPÍRUJTE PRIVEĽMI SKUTOČNOSŤ. UMENIE JE ABSTRAKCIA. VYVODZUJTE HO Z PRÍRODY TÝM, ŽE ZOČI-VOČI NEJ BUDETE SNÍVAŤ, A MYSLITE SKÔR NA TVORBU AKO NA VÝSLEDOK.“
V diele Žltý Kristus (1889), ktoré sa často označuje za typické cloisonistické dielo, bol obraz redukovaný na oblasti čistej farby oddelené ťažkými čiernymi obrysmi. V takýchto dielach Gauguin venoval malú pozornosť klasickej perspektíve a odvážne eliminoval jemné farebné prechody, čím sa vzdal dvoch najcharakteristickejších princípov postrenesančnej maľby.
V jednom hostinci v Pont-Avene sa začal stretávať s inými chudobnými maliarmi, ktorí mali podobný osud ako on. Tu Gauguin vytvoril dnes slávnu kompozíciu Videnie po kázni a Jakubov zápas s anjelom.
The Yellow Christ (1889) by Paul Gauguin
Neskôr sa Gauguin vybral do Arles, kde býval jeho priateľ Vincent van Gogh. Tu našiel krajiny, ktorých ráz i osvetlenie ho podnecovali, aby pokračoval vo svojich pokusoch v smere, ktorý si predtým vytýčil. Neskôr sa však vzťahy medzi nimi zhoršili natoľko, že si Gogh odrezal z rozrušenia vlastné ucho britvou, potom čo s ňou ohrozoval Gauguina. Po tejto nešťasnej udalosti sa Gauguin vrátil naspäť do Pont-Avene a neskôr do Pouldu.
Gauguina veľmi ťažila finančná kríza, v ktorej sa nachádzal. Neskôr usporiadal dražbu v Drouotovom paláci, kde predal tridsať pláten, a tak si zarobil na cestu na vysnívané Tahiti. Tunajší domorodci ho veľmi dobre prijali medzi seba, s ktorými nadviazal veľmi dobré vzťahy. Učil sa ich jazyk a snažil sa pochopiť ich náboženstvo. Tu Gauguin tvoril obrazy, na ktorých upaltňoval svoje nové nápady a myšlienky. Na obrazoch sa občas pokúšal postavy idealizovať a nenamaľoval ich také, aké v skutočnosti boli.
Po nejakom čase Gauguinovho života na Tahiti sa dosť zhoršila jeho finančná situácia. Rozhodol sa vrátiť ešte raz naspäť do Francúzka. Po vylodení vo Francúzku sa dozvedel, že pred nejakým časom zomrel jeho strýko a on po ňom zdedil 10000 frankov. Aj s pomocou týchto peňazí sa mu podarilo usporiadať v novembri v roku 1893 veľkú výstavu, ktorá vzbudila u ľudí živý záujem, no jej finančný efekt nebol opäť postačujúci.
Po daľších neúspešných výstavách a dražbách sa Gauguin rozhodol odísť opäť na Tahiti, kde sa znovu usadil. Na Tahiti, okrem toho, že mal podlomené zdravie, mal aj problémy s úradmi, pretože sa zastával tunajších domorodcov. Kvôli mnohým problémom, ktoré ho ťažili sa koncom roku 1897 pokúsil otráviť, avšak zachránilo ho to, že dávka, ktorú si pripravil bola prisilná a jeho organizmus ju ihneď vyvrátil. O ďalšie siahnutie si na život sa nepokúšal.
Po podpore viacerých zberateľov sa zlepšila aj jeho finančná situácia. Napokon sa ešte odsťahoval na ostrovček Hiva-Oa v Markézach, kde 8. mája 1903 zomrel. Gauguin zomrel v roku 1903 a je pochovaný na cintoríne Kalvária (Cimetière Calvaire) vo Francúzskej Polynézii. Jeho telo bolo oslabené alkoholom a roztopašným životom. Zomrel na syfilis skôr, ako mohol nastúpiť do trestu odňatia slobody.
Žltý Kristus od Paula Gauguina