Svätý Augustín: Miluj a Rob, Čo Chceš - Význam a Kontext

Život svätého Augustína sa vyznačuje hľadaním pravdy. Augustín hovoril: „Ak mlčíš, mlč pre lásku; ak hovoríš, hovor z lásky; ak napomínaš, napomínaj z lásky; ak odpúšťaš, odpúšťaj z lásky. V hĺbke tvojho srdca nech je zakorenená láska. Z tohto koreňa sa nemôže narodiť nič iné, iba dobro“ (Komentár k listom sv.

V dnešnom článku sa pozrieme na život a dielo svätého Augustína, jedného z najvýznamnejších učiteľov Cirkvi, a preskúmame hlboký význam jeho známeho výroku: "Miluj a rob, čo chceš."

Začiatky svätého Augustína boli búrlivé, no teraz patrí medzi najväčších učiteľov Cirkvi. Svätý Augustín to v prvom rade pripisuje Božej milosti. Nazýva sa aj doktorom milosti. No nie preto, že by dostal milosť obrátenia, ale preto, že vypracoval teológiu milosti.

Asi najznámejším výrokom svätého Augustína je: Miluj a rob, čo chceš. Vysvetľujem to na jednoduchom príklade spontánnosti. Raz som išiel v zime domov do Kendíc. V diaľke som videl človeka, ktorý išiel pešo, tým istým smerom ako ja. Keď som už bol blízko, stále som rozmýšľal, že by som ho mohol zobrať, no keď som už okolo neho prešiel, len som si povedal, no, nezobral som ho. Keď človek o niečom veľa premýšľa, neurobí to.

V hľadaní urobil Augustín veľmi veľa chýb. V tom je ľuďom blízky. Veril v astrológiu, potom v svoje schopnosti, chcel byť slávny, bol hlavným rečníkom na cisárskom dvore, no stále nebol spokojný. Hľadal pravdu a pravda si ho našla.

Život Svätého Augustína

Život svätého Augustína sa vyznačuje hľadaním pravdy. V prvom rade v úprimnosti k sebe samému. To charakterizovalo aj jeho obrátenie. Keď chodil na kázne sv. Ambróza, nachádzal pravdu, no nedokázal podľa nej žiť. Cítil, že nedokáže zanechať ženu, obrátiť sa, vyznať vieru pred ostatnými.

Život svätého Augustína sa vyznačuje hľadaním pravdy. V dnešnom čase je to veľká výzva.

Potrebuje byť oslobodená Božou milosťou. Augustín preto zdôrazňoval dvojicu človek a Boh. Človek nemôže kráčať sám, lebo by skončil zle. Potrebuje Boha a jeho milosť. Raz je to viac na jednom, raz na druhom. Každý má svoje trápenia, ťažkosti, alebo hľadá zmysel života.

Augustín ma oslovil svojou osobnou hĺbkou, vášňou pre všetky veci, ktoré robil. Od hriešneho života až po duchovný a pastoračný. Od jedného talianskeho aristokrata dostal nádherný plášť. No povedal si, že nepristane jeho šedinám, ani jeho spôsobu života, keďže aj ako biskup žil ako mních. Takže ho predal a peniaze dal chudobným. Alebo mu ľudia písali listy a on im odpovedal formou kníh. Tak vznikla aj väčšina jeho diel.

Ale bola v tom úprimnosť. Keď už pravdu našiel, priznal sa k nej, hoci sa hanbil. Aj Augustín potreboval Ambróza - niekoho, koho počúval, niekoho, komu by sa zveril so svojím životom. Čiže na hľadanie pravdy nemôže byť človek sám, no vnútorný boj, ten si už musí vybojovať sám.

Mal syna a dlhé roky bol verný svojej priateľke. No triedne rozdiely mu neumožňovali, aby si ju zobral za manželku. A to je na ňom obdivuhodné: že ho charakterizuje zmysel pre pravdu, pre hľadanie a neustále nachádzanie až do konca života. Priznáva, v čom sa mýlil, že už zmýšľa inak ako pred rokmi. V tom je veľkosť jeho ducha, že stále dokázal urobiť pokrok.

My ľudia sme zranení hriechom, preto potrebujeme Božiu milosť.

Existuje nádherná freska, ako sv. Augustín umýva nohy pútnikovi. Keď zbadal pútnika, prestal myslieť na dôležité stretnutia a úlohy, ale usadil pútnika a umyl mu nohy. V tom momente nerobil nič iné, len miloval.

Svätý Augustín sa stal stelesnením katolíckej myšlienky, katolíckej syntézy. Stáva sa tým nielen všestrannosťou svojho ducha, ktorý sa dotkol všetkých otázok a problémov, nielen preto, že harmonicky spojil špekuláciu s mystikou, ale najmä preto, že súladne spojil najosobnejšiu zbožnosť s absolútnou vernosťou k Cirkvi.

V tom je ľuďom blízky. Veril v astrológiu, potom v svoje schopnosti, chcel byť slávny, bol hlavným rečníkom na cisárskom dvore, no stále nebol spokojný. Hľadal pravdu a pravda si ho našla.

V dnešnom svete, kde sa často stretávame s relativizmom a hľadaním individuálnej pravdy, nás Augustínov život vyzýva k úprimnosti voči sebe samým a k neustálemu hľadaniu pravdy, aj keď to vyžaduje zrieknutie sa vlastných predstáv a konvencií.

Augustiniáni nemali na Slovensku stáročnú tradíciu. Za všetko vďačíme otcovi Pavlovi Benedikovi, ktorý je teraz farárom v Kostole sv. Prisky v Ríme. Tunajší kňazi otca Pavla poznali a pozývali kázať, takže na Slovensku trávil celé leto kázaním či organizovaním púte do Gaboltova. Vtedy im skrsla myšlienka, že by možno bolo fajn založiť na Slovensku asi po 500 rokoch rehoľu.

Ste najmenšou rehoľou na Slovensku, košickú komunitu tvoria len štyria kňazi.

Rehoľa svätého Augustína pôsobí na Slovensku iba v Košiciach. Interiorita, komunita a služba. Tri jednoduché slová, ktoré ale vyjadrujú hĺbku. Interiorita znamená hlboký duchovný vnútorný život založený na tom, že Boh je centrom tohto života. Svätý Augustín hovorí, že keď jeme chlieb, má nám pripomínať vnútornú potravu. Keď sa obliekame, nemáme hľadieť len na šaty, ale na štýl nášho života, na to, ako sa správame. Naše vonkajšie správanie musí vychádzať zvnútra. Druhým dôležitým prvkom našej spirituality je komunita. Rovnako aj naša služba a apoštolát sú vyjadrením komunity. Augustiniáni slúžia tam, kde ich Cirkev volá a potrebuje. Na mnohých miestach vo svete máme školy, farnosti, pútnické miesta, misie.

Pápež Ján Pavol II. Aby každý, kto sem prichádza, zažil prijatie, komunitu a všetko to duchovné, čo z toho vyplýva. Keď je spoločenstvo „jedno srdce, jedna duša“ - ako hovorí sv.

Svätý Augustín od Philippe de Champaigne

"Miluj a Rob, Čo Chceš"

Táto veta je často nesprávne chápaná ako povolenie k ľubovoľnému konaniu. Avšak, v kontexte Augustínovej teológie, má oveľa hlbší význam. Augustín zdôrazňoval, že skutočná láska k Bohu a blížnemu je základom morálneho konania.

Kto totiž miluje Boha i blížneho, ten chce a robí iba to, čo žiada Boh, teda to, čo je dobré. Boh nás má rád a očakáva od nás, že mu lásku opätujeme, ale nás k tomu nenúti. Láska sa nedá nanútiť, prikázať. Láska je dar srdca. My prijímame pozvanie na svadobnú hostinu vo svadobnom rúchu (porov. Mt 22, 1-14). Boh chce, aby sme boli nájomníkmi z vinice, ktorí načas dávajú podiel majiteľovi vinice (porov. Mt 21,33-43). My chceme patriť medzi tých, čo nielen povieme, ale aj ideme pracovať do vinice (porov. Mt 21,28-32).

Veta „Miluj a rob, čo chceš“ neznamená, že si môžeme robiť, čo chceme, bez ohľadu na dôsledky. Skôr to znamená, že ak je naše srdce naplnené láskou, naše konanie bude automaticky v súlade s dobrom a s Božou vôľou.

Svätý Augustín hovorí:

• Ak mlčíš, mlč pre lásku.
• Ak rozprávaš, hovor z lásky.
• Ak napomínaš, napomínaj z lásky.
• Ak odpúšťaš, odpúšťaj z lásky.

V hĺbke tvojho srdca nech je zakorenená láska. Z tohto koreňa sa nemôže narodiť nič iné, iba dobro.

Ježiš od začiatku svojho verejného učenia nielen slovom, ale celým svojím pôsobením hovoril o láske. Mnohých oslovil, a zmenili vo svojom živote postoj k láske. Nie všetci. V evanjeliu čítame, že farizeji, a nielen oni, hoci poznajú Boží zákon, predsa pokúšajú Ježiša. Ich Zákon má 613 príkazov, z ktorých 365 je pozitívnych a 248 zákazov. Príkazy delia na malé a veľké. Filozofujú, špekulujú a do Božích slov, príkazov vnášajú ľudské mienky a názory, a tak sa zároveň vzdiaľujú od Boha.

V Písme sa mnoho hovorí o láske. Sám Boh, ktorý je Láska, hovorí o význame lásky pre človeka. Už v starozákonnej knihe Deuteronómium skrze Mojžiša Boh hovorí: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh. Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich“ (Dt 6,4-7). A predsa vždy znova a znova sa človek pýta, čo je v živote človeka najdôležitejšie.

Láska ako Základ Kresťanského Života

Nielen dnes sa hovorí, že všetko v živote záleží od toho, čo máme radi a ako milujeme. Láska je rozhodujúca. Presviedčame sa o tom od malých detí až po najstarších.

Keď oslovia Ježiša - ktoré prikázanie je v Zákone najväčšie - Ježiš nevyberá z veľkého počtu, ani na jeden nepoukáže, že je najväčší, ale poukazuje, čo je dušou všetkých príkazov. Jasne hovorí, že bez lásky k Bohu sú všetky príkazy bezduché. Novotou v Ježišovej odpovedi je fakt, že Ježiš príkazom lásky k Bohu a blížnemu pripisuje rovnakú váhu a dôležitosť. A čo je ešte nové, že na tieto dva zákony akoby zavesil všetky prikázania Starého zákona a prorokov. Sv. Pavol vysvetľuje, že v skutočnosti nejestvujú dve prikázania, ale len jedno a že „naplnením zákona je láska“ (Rim 13,10).

Podstata kresťanského náboženstva pozostáva teda v láske k Bohu, keď naša láska k Bohu vyúsťuje v láske k blížnemu. V poradí je prvá láska k Bohu a potom k blížnemu. Keď milujeme Boha, aj blížny má účasť na našej láske. Ježišovým slovám je potrebné rozumieť tak, že jeden príkaz od druhého nemožno oddeliť. Jednoducho patria k sebe. Milovať máme Boha, ale i blížneho. Je potrebné si uvedomiť aj zvýraznenie slov v Zákone: “celým srdcom, celou dušou, celou mysľou“. Tieto dva príkazy obsahujú celú lásku, ktorú žiada Boh od človeka.

Tabuľka: Príkazy lásky podľa Biblie

"Miluj a rob, čo chceš"

Výzva k Misijnej Činnosti

Mesiac október je zasvätený nielen Ružencovej Panne Márii, ale i šíreniu misií, najmä “Ad gentes“. Máme nielen napomôcť finančne, ale i modlitbou a prípadne i iným spôsobom rastu viery v celom svete. Štatistika na prelome storočia hovorí, že zo 6 miliárd obyvateľov Boží zákon a príkaz lásky Pána Ježiša pozná len jedna tretina. 4 miliardy ľudí na zemi, aj keď to znie nepochopiteľne, nepočuli o Kristovi. Je to výzva, memento pre nás veriacich.

Veriaci nemôže byť spokojný, že našiel Boha, žije s Bohom a že v Bohu má cieľ, keď vie, že v jeho okolí niekto ešte nepozná a nezažil Boha vo svojom živote. Vzťah k misiám je aj ukazovateľom viery v Krista a jeho lásky k nám, o čom hovorí evanjelium. Čím viac máme lásky, tým viac máme viery, a opačne. Kto zažil lásku Krista a Cirkvi, nachádza nové oduševnenie ako žiť život podľa Evanjelia. Misie sú najúčinnejšou protilátkou proti kríze viery.

Kresťan - svedok viery spoznáva obohatenie pre seba i okolie. Príkazom lásky sme pozvaní zvestovať Evanjelium všetkým ľuďom. Duch Svätý mení každého, kto sa mu otvorí. Povinnosť realizovať príkaz lásky sa nedeje ľudskou múdrosťou, ale radostným životom.

Ľudia túžia byť zapísaní v knihe rekordov. Aj ten najcennejší rekord neznamená nič pre večnosť, keď nie je vykonaný z lásky. Naopak, aj ten najmenší prejav lásky zo srdca bude nielen zapísaný u Boha, ale aj Bohom odmenený. Keď sa pre lásku oplatí žiť na zemi, tým viac sa oplatí žiť lásku, ktorú odmení Boh vo večnosti.

tags: #svaty #augustin #rob #co #chces