Skalka pri Trenčíne je najstarším pútnickým miestom na Slovensku. Navštívili sme toto miesto a boli sme očarení atmosférou, ktorú Skalka pri Trenčíne ponúka.
Pohľad na kláštor Skalka nad Váhom
História miesta
História tohto miesta je tak bohatá, že ju nemožno v krátkosti opísať, preto sa obmedzím len na pár faktov.
Okolo roku 1030 tu žili svätí Andrej Svorad a Beňadik a v roku 1224 tu bol založený benediktínsky kláštor pre približne 8 až 12 benediktínov. Organizátorom rádu Benediktínov bol Benedikt z Nursie (+543), ktorý založil kláštor na Monte Casino.
Na pamiatku pustovníkov sv. Andreja-Svorada a Beňadika založil na Skalke v r. 1224 nitriansky biskup Jakub I. benediktínske opátstvo. Benedikt žil najprv v kláštore na Zobore a neskôr ako pustovník v jaskyni na Skalke pri Trenčíne, kde v roku 1034 zomrel na následky zranení spôsobených útokom zbojníkov. Jeho mŕtve telo zhodili zbojníci do Váhu.
V roku 1224 založil na tomto mieste nitriansky biskup Jakub k úcte Benedikta benediktínsky kláštor. Kláštor na Veľkej Skalke pri Trenčíne patril k najvýznamnejším benediktínskym opátstvam na našom území. Benediktíni si svoje sídla zriaďovali najradšej vo vyvýšených a strategicky dôležitých polohách, chránených už samou prírodou.
Svätí Andrej Svorad a Beňadik
V Skalke jestvoval už pred založením opátstva Kostol sv. Benedikta, spomínaný v roku 1208. Benediktínsky kláštor v Skalke založil k úcte sv. Benedikta pustovníka a Všetkých svätých nitriansky biskup Jakub v roku 1224.
Benediktínom patril približne do roku 1527, keď sa ešte spomína miestny opát - benediktín (po období úpadku v kláštore neskôr rehoľný život obnovili jezuiti, ktorí ho získali v roku 1644). Kláštor na Veľkej Skalke neskôr prevzali jezuiti, ktorí tu pôsobili do zrušenia rádu v roku 1773.
Legenda hovorí,že na mieste Malej Skalky našli telo pustovníka Beňadika po tom, čo ho zbojníci zabili a hodili do Váhu. Napriek dlhému času (jeden rok), ktorý strávilo jeho mŕtve telo vo vode, bolo neporušené. Aj preto miestni veriaci vedeli, že Beňadik bol svätý muž a už päťdesiat rokov po jeho smrti ho kanonizovali.
Svätí Andrej Svorad a Beňadik
SV. Andrej Svorad - bol pôvodom Poliak, narodil sa okolo r. 980. Pochádzal z Opatovca na Visle. Tradícia v dedine Tropie nad Dunajcom (okres Nowy Sacz) neďaleko poľsko-slovenskej hranice zaznamenáva, že Svorad tam žil v mladých rokoch ako mních. Tamojší kostol je dodnes zasvätený sv. Svoradovi.
V r. 1022 vznikli v Poľsku nepokoje, keď kráľ Boleslav Chrabrý vystúpil proti tým, ktorí sa pridŕžali staroslovienskej liturgie a chcel ju odstrániť. Vtedy mnohí, ktorí sa jej nechceli zriecť, odišli z krajiny buď do Kyjevskej Rusi, do Čiech alebo na naše územie. Takto k nám prišiel aj Svorad.
Na Zobore vstúpil do benediktínskeho kláštora sv. Hypolita a prijal rehoľné meno Andrej. Po čase sa utiahol do samoty - pustovne neďaleko kláštora. Neskoršie odišiel na Skalku, aby tam ako pustovník strávil zvyšok života spolu s učeníkom Beňadikom. Zomrel okolo r. 1030. Jeho pozostatky sú uložené v nitrianskom katedrálnom chráme sv. Emeráma.
SV. Beňadik (uvádza sa aj ako sv. Benedikt, slovanská verzia jeho mena sa používa kvôli odlíšeniu od Sv. Benedikta z Nursie) - bol pravdepodobne Slovák a pochádzal z Ponitria. V „Zbierke svätcov Uhorska“ sa spomína ako „Považan - Sv. Benedikt Vážsky - pustovník v Uhorsku“.
Podobne ako Svorad, aj on vstúpil do kláštora na Zobore. Neskôr ho pridelili za pomocníka v starobe Sv. Svoradovi. Po smrti svojho učiteľa žil na Skalke ešte tri roky. V r. 1033 ho prepadli zbojníci a žiadali peniaze. Keďže žiadne nenašli, vytiahli ho z jaskyne, zabili a mŕtve telo zhodili do Váhu. Odvtedy ľudia vídali veľkého orla sedávať na brehu akoby čosi pozoroval. Po roku vytiahli Beňadikovo telo z vody celkom neporušené.
Pltníci, plaviaci sa po Váhu okolo Skalky, uctievali sv. Andrej-Svorad a Beňadik patrili k rádu benediktínov - najstaršej kresťanskej reholi v strednej Európe? Väčšia časť legendy je venovaná sv. Svoradovi. Poukazuje na jeho mučeníctvo, neobyčajné sebazapieranie a trýznenie tela, na úžasnú skrúšenosť srdca.
V pustovníckej samote na Skalke pre posilnenie svojho duchovného života často zachovával pôst. V čase veľkého 40 dňového pôstu sa vraj uspokojil len so 40 orechmi. Venoval sa modlitbám, vyučoval okolitý ľud, obrábal pôdu a chodil pracovať do lesa.
Po celodennej ťažkej robote ukladal sa Svorad na odpočinok do dubového vydlabaného kláta, ktorý ohradil tŕním. Krátko pred smrťou odišiel Svorad do zoborského kláštora. V posledných chvíľach života požiadal prítomných mníchov, aby ho - až skoná, nevyzliekli z rúcha, kým nepríde opát Filip. Až vtedy sa ukázalo jeho mučeníctvo. Na vyzlečenom tele našli železnú reťaz hlboko vrastenú do mäsa.
Súčasnosť
Dnes má podobu ruiny, ktorá čiastočne obnovuje svoje funkcie, je prístupná verejnosti a poskytuje pôsobivé pohľady na krajinu. Benediktínsky kláštor na Skalke bol pre turistov opäť otvorený po roku 1989. Areál kláštora je skutočnou oázou pokoja. Poskytuje oddych v tieni zelene, priestor na meditáciu a modlitbu.
V lete tam prichádza približne 100 až 200 ľudí denne, ročne je návštevníkov približne 16-tisíc. Kláštor je pre turistov otvorený od apríla do októbra. A je v ňom skutočne čo objavovať a poznávať.
Pri vchode do kláštora sa ma ujala sprievodkyňa Alexandra Škodová. „Nachádzame sa na najstaršom pútnickom mieste na Slovensku.Okolo roku 1030 tu žili svätí Andrej Svorad a Beňadik a v roku 1224 tu bol založený benediktínsky kláštor pre približne 8 až 12 benediktínov. o piatej ráno a na odpočinok odchádzali o devätnástej večer. Isté obdobie sem chodil aj Matúš ČákTrenčiansky,“priblížila históriu miesta sprievodkyňa.
V kláštore je obnovená kaplnka, z ktorej sa vchádza aj do podzemnej jaskyne. V jaskyni sa nachádza socha Svorada pustovníka, keď sa jej dotknete, splní sa vám jedno želanie. Kríž, ktorý sa zachoval, lebo bol v zavalenej časti jaskyne.
Zaujímavosťou je (podľa rozprávania sprievodcu), že zvon za čias minulej éry bol odvezený do zberných surovín. Pracovníčka zberne ho však zachránila pred roztavením - schovala ho doma a tak sa zachoval až do dnešných čias a mohol byť znovu inštalovaný na pôvodné miesto.
Kroky pútnikov z diecéznej svätyne, rovnako ako tie naše, smerujú pri návšteve pútnického miesta na Veľkú Skalku. v ktorej spolu so svojím učiteľom Andrejom Svoradom trávil život pustovníka, modlil sa a postil. Na mieste jaskyne bol postavený benediktínsky kláštor, dnes sa tam nachádza funkčná kaplnka zasvätená svätcom, ktorých vďaka ich asketickému životu poznajú nielen miestni, ale takmer každý, kto sa zaujíma o naše cirkevné dejiny.
„Ľudia sa na Skalku radi vracajú,“ zdôraznil napokon kňaz Peter Beňo. „Hovoria mi, že vôbec netušili, že na Slovensku máme takéto miesto. Ešte nedávno tu prebiehal život sezónne, vrcholom bola hlavná puť k svätým Andrejovi Svoradovi a Beňadikovi. Momentálne sa snažíme o to, aby to u nás žilo celoročne.
Malá Skalka Lokalita, kde sa nachádza pútnický dom, sa volá Malá Skalka. Jej súčasťou je Kostol sv. Andreja Svorada a Beňadika a kalvária. Kostol na neďalekej Malej Skalke z roku 1208 bol zasvätený sv. Hlavný oltár zdobia sochy sv. Kostol sv. Andreja Svorada a Beňadika konsekroval a povýšil pred rokom biskup Viliam Judák.
Dôležité udalosti v histórii Skalky
Pre lepšiu prehľadnosť si zhrňme dôležité udalosti v histórii Skalky do nasledujúcej tabuľky:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| cca 1030 | Život svätých Andreja Svorada a Beňadika |
| 1208 | Prvá zmienka o Kostole sv. Benedikta |
| 1224 | Založenie benediktínskeho kláštora nitrianskym biskupom Jakubom |
| 1527 | Koniec pôsobenia benediktínov, neskôr príchod jezuitov |
| 1773 | Zrušenie jezuitského rádu |
| 1989 | Opätovné otvorenie kláštora pre verejnosť |
Praktické informácie pre návštevníkov
Na Slovensku sú krásne miesta, ktoré stoja za to navštíviť. Jedným z nich je aj Skalka nad Váhom, kde sa nachádza barokový kostol sv. Svorada a Benedikta na Malej Skale a kláštor niekdajšieho opátstva sv. Benedikta na Veľkej Skale.
Ak sa rozhodnete toto miesto navštíviť, radšej zvoľte dopravu autom ako autobusom, lebo verejná doprava tam nechodí často a, navyše, naspäť do Trenčína sa z miesta nedostanete, keďže na spiatočnej ceste tam autobus nestojí. Do Skalky sa dostanete cez Trenčín smerom na Nemšovú.
Areál je otvorený len cez letné prázdniny denne okrem pondelka a otváracie hodiny nájdete na tabuli na jednej z priložených fotografií.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta.
Duchovný význam
Na železničnej stanici v Trenčíne ma čakal kňaz Peter Beňo. s miestom, kam sme mali namierené. Ako prvé sa podelil s radostnou novinou, že konečne má vo farnosti kaplána Dušana Bertu, a teda od mája môžu sláviť sväté omše pre pútnikov na Skalke každý deň.
„Ľudia chcú nielen prísť a vidieť, ale v prvom rade chcú pútnici načerpať z duchovných pokladov Cirkvi,“ vysvetľoval mi počas cesty z Trenčína na neďalekú Skalku. „V prvom rade sa chcú pútnici zúčastniť na svätej omši a mať možnosť vyspovedať sa. Preto som sa usiloval o to, aby na Skalke bola denná svätá omša a denne príležitosť na svätú spoveď.“
Na svätú omšu o šestnástej hodine neprichádzajú len pútnici, ale aj miestni či ľudia z Trenčína. Vedia, že tam vždy majú možnosť pristúpiť ku sviatosti zmierenia.
tags: #benediktinsky #klastor #skalka #obec